Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prvé EKG pred 130 rokmi otvorilo cestu k diagnostike srdcových chorôb

Lenka Dudlák Sidorová

Svetový deň srdca zdôrazňuje význam prevencie aj histórie. Už 130 rokov máme vďaka EKG možnosť spoľahlivo odhaliť srdcové choroby.

Willem Einthoven testuje strunový galvanometer. Zdroj: en.wikipedia.org

Willem Einthoven testuje strunový galvanometer. Zdroj: en.wikipedia.org

Elektrokardiografia je metóda grafického sledovania (elektrokardiogram; EKG) elektrického prúdu generovaného srdcovým svalom počas srdcového tepu.

K jej rozvoju zásadne prispel holandský lekár a fyziológ Willem Einthoven, ktorý na začiatku 20. storočia skonštruoval strunový galvanometer a ako prvý dokázal presne zaznamenať elektrickú aktivitu srdca, čím položil základy modernej kardiológie. Počas 20. storočia umožnila táto technika, známa ako EKG, prvýkrát diagnostiku srdcových chorôb.

Einthoven študoval medicínu na Univerzite v Utrechte. V roku 1886 sa stal profesorom fyziológie na Leidenskej univerzite. Podobne ako iní lekári, tak aj on sa začal zaujímať o navrhovanie prístrojov na meranie telesných funkcií.

Holandský lekár a fyziológ Willem Einthoven. Zdroj: en.wikipedia.org

Holandský lekár a fyziológ Willem Einthoven. Zdroj: en.wikipedia.org

Prvé EKG muselo obsluhovať päť ľudí

Britský fyziológ Augustus Waller vymyslel spôsob zaznamenávania stôp elektrickej aktivity srdca. Inšpirovaný Einthoven vyvinul svoj vlastný prístroj začiatkom 20. storočia. Jeho prvý strunový galvanometer bol veľký a zložitý prístroj, ktorý muselo obsluhovať päť ľudí. Tzv. struna bola extrémne jemný kremenný kryštál schopný viesť elektrinu. Elektrické impulzy zo srdcových kontrakcií sa prenášali na strunu pomocou elektród. EKG teraz používa elektródy, ktoré sa pripevňujú na povrch kože.

Einthovenove elektródy boli vedrá so slanou vodou, do ktorých si pacienti ponárali končatiny. Keď struna reagovala na každý impulz, blokovala svetelný lúč a zaznamenávala vlnovité tiene na fotografický papier. Toto sa nazývalo stopa. Einthoven použil stopy na opis toho, ako rôzne srdcové poruchy spôsobujú rozličné vizuálne vzory. Za svoj výskum prístrojov a srdca získal v roku 1924 Nobelovu cenu za medicínu. Koncom 60. rokov 20. storočia sa v mnohých väčších nemocniciach začala používať počítačová elektrokardiografia.

Einthovenov strunový galvanometer. Zdroj: PubMed

Einthovenov strunový galvanometer. Zdroj: PubMed

Diagnostika srdcových chorôb

Elektrokardiogram je najužitočnejší pri diagnostikovaní srdcových arytmií, akútnych a prekonaných infarktov myokardu (infarktov srdca), perikardiálneho ochorenia a zväčšenia srdca (predsiení a komôr). Elektrokardiogram môže tiež odhaliť prítomnosť hypertenzie (vysokého krvného tlaku), ochorenia štítnej žľazy a určitých typov podvýživy. Okrem toho sa môže elektrokardiografia použiť na určenie, či je pomalá srdcová frekvencia fyziologická alebo je spôsobená srdcovou blokádou.

Zdroj: Britannica, Science Museum Group

(LDS)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup