Dnes 27. marca uplynulo 180 rokov od narodenia významného nemeckého fyzika Wilhelma Conrada Röntgena. Vynašiel röntgenové žiarenie.
Nemecký profesor fyziky objavil elektromagnetické žiarenie – lúče X. Nazvali ich röntgenovými. Zdroj: iStock.com/utah778
Nemecký profesor fyziky Wilhelm Conrad Röntgen objavil v roku 1895 elektromagnetické žiarenie – lúče X. Na jeho počesť ich nazvali röntgenovými. Prvý laureát Nobelovej ceny za fyziku sa narodil presne pred 180 rokmi.
Wilhelm Conrad Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v Lennepe v Nemecku. V meste Apeldoorn v Holandsku navštevoval základnú a strednú školu, ktorú viedol Martinus Herman van Doorn. Hoci sa narodil v Nemecku otcovi Nemcovi, jeho matka bola Holanďanka a vyrastal v Holandsku.
Nemecký profesor fyziky objavil elektromagnetické žiarenie – lúče X. Na jeho počesť ich nazvali röntgenovými. Zdroj: Wikimedia
Keď mal 17 rokov, presťahoval sa do Utrechtu, kde sa rozhodol študovať techniku, avšak o niekoľko rokov ho z univerzity vylúčili pre karikatúru jedného z učiteľov, ktorú údajne nakreslil na tabuli. Bol nevinný, no odmietol povedať, kto ju skutočne nakreslil. Vo veku 17 rokov sa presťahoval do holandského Utrechtu a zapísal sa na Technickú školu v Utrechte. Rozhodol sa študovať polytechniku vo švajčiarskom Zürichu, odkiaľ si odniesol diplom strojného inžiniera a neskôr aj doktorát.
Prvá snímka ruky, na ktorej videl kosti
Stal sa profesorom na poľnohospodárskej akadémii v Hohenheime a o niečo neskôr sa presťahoval naspäť do Štrasburgu, kde začal pôsobiť ako profesor teoretickej fyziky. Po významných publikáciách sa v roku 1879 presťahoval na Univerzitu Justusa von Liebiga v Giessene, kde dostal príležitosť navrhnúť novú katedru.
V roku 1888 sa presťahoval do Fyzikálneho inštitútu na univerzite vo Würzburgu v Nemecku, kde uskutočnil objav, ktorý ho najviac preslávil. Koncom roku 1895 sa Wilhelm začal zaujímať o fyzikálne vlastnosti katódových trubíc a začal zhromažďovať príslušné experimentálne zariadenia.
Prvá röntgenová snímka. Zdroj: Wikimedia
Röntgenové lúče objavil počas experimentu s katódovou trubicou. Zistil, že kovová platňa zachytila neznáme žiarenie prechádzajúce cez materiály s rôznou hrúbkou. Všimol si, že tieto nové lúče akoby bez námahy prešli mnohými predmetmi nepriehľadnými pre viditeľné svetlo, napríklad knihami, ale boli blokované kovovými predmetmi, ktorých obrys bol viditeľný na obrazovke. Keď držal takýto predmet, všimol si obrys kostí svojej ruky. Keďže povaha lúčov nebola známa, nazval ich röntgenové lúče. Tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí a tiene mäkkej svaloviny.
Odmietol ocenenie
Röntgen správne usúdil, že ide o nový druh žiarenia, a keďže jeho podstata nebola objasnená, nový jav nazval lúčmi X. Informácie o objave publikoval v odbornej tlači a lúče X prezentoval aj pred würzburskou lekárskou spoločnosťou.
Tá odporučila nazvať nové lúče podľa ich objaviteľa. Správa o objavení nového druhu žiarenia, ktoré úplne zmenilo diagnostiku a liečbu chorôb, sa zrazu dostala do celého sveta. Netrvalo dlho a röntgenové lúče sa začali využívať aj v praxi, konkrétne vo výskume, v technológiách a medicíne.
10 zaujímavých faktov o Wilhelmovi Conradovi Röntgenovi:
- bol prvým človekom, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku,
- pomenovali po ňom rádioaktívny prvok röntgénium (Rg),
- podľa neho nazvali aj mernú jednotku röntgen, najstaršiu jednotku merania expozície röntgenovým a gama lúčom,
- nespravodlivo ho vylúčili zo strednej školy,
- je držiteľom Rumfordovej medaily britskej Kráľovskej spoločnosti,
- zomrel na karcinóm čreva,
- jeho röntgenové lúče nepomáhali len v medicíne, ale používali sa aj na lokalizáciu guliek v telách zranených vojakov počas prvej svetovej vojny,
- spočiatku sa jeho objav stretol s nedôverou verejnosti,
- jeho manželka Anna pracovala ako jeho asistentka,
- miloval umenie a jeho vášňou bol zber starožitností.
Objav röntgenových lúčov umožnil nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. Röntgenovi udelili päť rokov po objavení lúčov X, čiže v roku 1901, Nobelovu cenu za fyziku. To však odmietol, svoj vynález si ani len nenechal patentovať. Bol totiž presvedčený, že jeho vedecké objavy patria celému ľudstvu.
Nobelova cena však nebola prvým ani posledným ocenením, ktoré tento skromný fyzik dostal. Pri 10. výročí jeho objavu mu kolegovia na jeho počesť darovali mramorovú dosku, ktorá je dodnes inštalovaná v jeho dome.
Do roku 1920 Wilhelm vyučoval na mníchovskej univerzite. Zomrel 10. februára 1923 vo veku 77 rokov. Jeho popol sa nachádza v Giessene pri hrobe jeho manželky a jeho rodičov.
Zdroje: Radiopaedia, The Nobel Prize, Arts and Culture
