Elisabeth Hughesovej diagnostikovali lekári cukrovku prvého typu v jedenástich.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Elisabeth Hughesová sa narodila 19. augusta 1907 do rodiny Charlesa Evansa Hughesa, amerického guvernéra, známeho politika a republikánskeho nominanta na prezidenta.
Predovšetkým sa však narodila do obdobia, v ktorom neexistoval liek na cukrovku. Keď lekári pacientovi vtedy diagnostikovali cukrovku prvého typu, jeho vyhliadky do budúcnosti neboli veľmi dobré, nezostávalo mu viac než pár mesiacov života.
Keďže telo pacienta, nemalo žiaden spôsob metabolizovania cukrov, fungovalo výhradne na tukoch. Dostalo sa do stavu, ktorý je neudržateľný. Po čase nastala u pacienta acidóza, po ktorej nasledovala kóma a smrť.
Najefektívnejšou dostupnou terapiou bola na začiatku dvadsiateho storočia prísna diéta. Taká prísna, že ju bolo takmer nemožné dodržiavať.
Aj keď lekári uvádzali, že liečba znižuje úmrtnosť až o 20 percent, predĺženie života kompenzovalo ťažké utrpenie.
Pacienti boli postavení pred náročné rozhodnutie – ak diétu nedodržia, zomrú na diabetes a ak diétu zvládnu, budú pomaly zomierať na podvýživu.
Najzávažnejšie stavy prežívali deti, pretože „liečba” pre ne predstavovala len akési pomalé umieranie.
Dokázala iba sedieť, čítať a vyšívať
Elisabeth diagnostikovali cukrovku prvého typu v jedenástom roku života.
Rodičia jej zohnali špičkového lekára Fredericka Allena, ktorý jej od začiatku naordinoval prísnu diétu.
Tá ju síce držala pri živote 3 roky, no jej váha klesla z pôvodných 34 kilogramov na 20.
Elisabeth nevládala chodiť. Dokázala iba sedieť, čítať a vyšívať. Jej osud mal byť rovnaký ako osud všetkých diabetických pacientov tej doby.
Zároveň však mala Elisabeth šťastie a narodila sa do rozhrania dvoch období, ktoré sa označujú aj ako predinzulínové a poinzulínové obdobie.
Vedecký tím na Univerzite v Toronte presne v tomto roku dokázal úspešne izolovať inzulín. Rodičia Elisabeth ho kontaktovali a štrnásťročná Elisabeth sa stala jednou z privátnych pacientiek kanadského doktora Fredericka Bantinga.
Ihneď po začatí liečby inzulínom sa jej stav zlepšil a hmotnosť jej tela sa vrátila na zdravú hodnotu.
Elisabeth, ktorá mala pred sebou už len pár týždňov či mesiacov, sa dožila 74 rokov.
Vyštudovala vysokú školu, porodila a vychovala tri deti a prakticky viedla úplne normálny život.
A vďačí zaň inzulínu. Za svoj život ho prijala celkovo v 43-tisíc dávkach.
