Za normálnych okolností bojuje imunitný systém proti cudzorodým látkam, pri lupuse však napáda vlastné telo.
Lupus. Zdroj: iStockphoto.com
Liečba cielená na metabolizmus železa v bunkách imunitného systému by mohla byť novou formou boja proti ochoreniu s názvom systémový lupus erythematosus (SLE), najrozšírenejšej formy chronického autoimunitného ochorenia lupus.
Výskumníci z Vanderbilt University Medical Center zistili, že blokovaním receptora, ktorý vychytáva železo a zabezpečuje jeho vstup do buniek, sa zlepšuje priebeh ochorenia a navyše sa zvýši aktivita protizápalových bojovníkov – regulačných T-buniek. Ich úspešné výsledky publikovali nedávno v časopise Science Immunology.
Keď telo útočí samé na seba
Ochorenie lupus má neznáme príčiny vzniku. Bunky imunitného systému sa vzbúria proti vlastným bunkám a začnú ich poškodzovať. V rôznych orgánoch a systémoch tela spôsobujú bolesť, a vyvolávajú tak chronické zápaly. Lupus najčastejšie postihuje kožu, kĺby, mozog, pľúca, obličky a cievy.
Podľa najnovšej metaštúdie, ktorá analyzovala 112 rôznych publikácií o výskyte SLE, sa odhaduje celosvetová prevalencia v počte 43 chorých zo 100 000 ľudí. Ochorenie postihuje 10- – 20-krát častejšie ženy ako mužov a väčšinou prepukne medzi 15. až 40. rokom života. Najčastejšie sa objavuje u našich susedov v Poľsku, potom v Spojených štátoch amerických a Barbadose.
Ešte pred polstoročím sa o tejto chorobe veľa nevedelo, a preto sa pacientom neposkytovala dostatočná liečba, ktorá prichádzala až v pokročilom štádiu. Ochorenie je síce nevyliečiteľné, ale v dnešnej dobe liečiteľné. Cieľom liečby je kontrolovať symptómy, znižovať napadnutie tkanív imunitným systémom a chrániť orgány pred poškodením. V roku 2011 bola na liečbu SLE schválená iba jedna cielená biologická monoklonálna protilátka – belimumab.
Začervenanie na tvári. Zdroj: iStockphoto.com
Veľa železa škodí
Prísť s novou terapiou nie je vôbec ľahké. Populácia pacientov a choroba sú heterogénne, čo sťažuje navrhovanie aj samotné prevedenie klinických skúšok. Postdoktorandka Kelsey Vossová začala študovať metabolizmus bielych krviniek, konkrétne T-lymfocytov, ktoré regulujú bunkovú špecifickú imunitnú odpoveď a útočia priamo na nežiaduce patogény. Všimla si, že železo bolo spoločným ukazovateľom mnohých problémov spojených s T-bunkami. Tie vykazovali vysoké hladiny železa napriek tomu, že pacienti sú často anemickí.
„Nebolo jasné, prečo majú T-lymfocyty vysoký obsah železa a čo to vlastne znamená,“ hovorí Vossová, prvá autorka štúdie.
Vedci najskôr identifikovali gény, ktoré sú zodpovedné za prechod železa do buniek. Podarilo sa im objaviť transferínový receptor, ktorý bol vo väčšej miere prítomný v T-bunkách myší náchylných na SLE aj v T-bunkách pacientov trpiacich SLE. Práve on spôsobil zvýšenú bunkovú akumuláciu železa. Nadbytok železa môže poškodiť mitochondrie (elektrárne našich buniek), ktoré potom nefungujú správne, a tým podporujú lupus.
Našťastie existuje protilátka
Vedci podali myšiam protilátku, ktorá blokuje transferínový receptor. Tak sa znížila vnútrobunková hladina železa a zápal. Naopak, podporila sa aktivita prospešných regulačných T-buniek, dokonca sa zlepšila funkcia obličiek a pečene.
„Ak sa snažíte liečiť autoimunitné ochorenie ovplyvnením funkcie T-buniek, chcete inhibovať zápalový typ T-buniek a nepoškodiť regulačný typ. Presne to sa nám podarilo,“ približuje výsledky Vossová.
Zaujímavosť
Pomenovanie ochorenia lupus (latinsky vlk) sa pripisuje lekárovi Rogeriusovi z trinásteho storočia, ktorý ho použil na opis erozívnych lézií tváre pripomínajúcich uhryznutie vlka. Niektorí však tvrdia, že názov bol inšpirovaný francúzskym výrazom masque loup – po slovensky škraboška – teda typická čierna zamatová alebo saténová maska na tvár, ktorou si ženy kedysi zakrývali spomínané fľaky.
Zápal kĺbov na prstoch. Zdroj: iStockphoto.com
Rôzne formy liečby
Liečba lupusu je individuálna, závisí od závažnosti a aktivity choroby. Je dôležité, aby pravidelne sledoval stav ochorenia reumatológ. Pacienti s lupusom musia zvyčajne užívať lieky dlhodobo. Najpoužívanejšími skupinami liekov sú:
- nesteroidové protizápalové lieky – používajú sa pri bolestiach a zápaloch kĺbov.
- antimalariká – pomáhajú zvládnuť kožné problémy, horúčku aj bolesti kĺbov. Potláčajú zápalové procesy, chránia pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia a majú mierny protizrážavý účinok.
- steroidy – v polovici 20. storočia priniesli revolúciu liečby lupusu. Najčastejšie používanými sú prednizón a prednizolón vo forme tabliet, injekcií alebo pulzov (vnútrožilovo).
- imunosupresíva – lieky, ktoré potláčajú aktivitu imunitného systému. Používajú sa najmä pri glomerulonefritíde, systémovej vaskulitíde a iných závažných život ohrozujúcich prejavoch lupusu. Napriek vedľajším účinkom tvoria dôležitú časť liečby pacientov s postihnutím životne dôležitých orgánov.
- biologická liečba – využívajú látky rôzneho zloženia a mechanizmu vo forme bielkoviny ľudského alebo živočíšneho pôvodu. Viažu sa priamo na bunky imunitného systému a zasahujú do imunitných a zápalových dejov spôsobujúcich vznik a vývoj liečenej choroby. Je určená pre pacientov, ktorí majú napriek liečbe ochorenie aktívne. Biologická liečba im pomáha dosiahnuť lepšiu kontrolu nad ochorením, zabrániť rozvoju relapsov, predlžovaniu obdobia remisie a môže viesť k znižovaniu dávky podávaných kortikosteroidov.
Zdroj: ARD, Scitechdaily, DOI: 10.1126/sciimmunol.abq0178, SAZCH, Lupus.org, Klubmotylik
