Priekopníkom tohto život zachraňujúceho medicínskeho výkonu bol profesor Ján Kňazovický.
Zdroj: UPJŠ v Košiciach
Národná banka Slovenska emitovala pri príležitosti stého výročia prvej transfúzie krvi na Slovensku zberateľskú euromincu s touto tematikou. Priekopníkom tohto život zachraňujúceho medicínskeho výkonu bol zakladateľ Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej prvý dekan profesor Ján Kňazovický. Prvú transfúziu krvi uskutočnil v roku 1923 v Bratislave ako mladý asistent pracujúci na vtedy jedinej chirurgickej klinike na Slovensku pod vedením profesora Stanislava Kostlivého.
Ako prebiehala prvá transfúzia na Slovensku
Ján Kňazovický sa pred sto rokmi ako mladý lekár pri popoludňajšej vizite rozhodol poskytnúť krv iného pacienta mužovi operovanému na vredovú chorobu žalúdka, keď ho našiel smrteľne bledého s nemerateľným krvným tlakom. Takto opísal udalosť jeho vnuk Miloš Kňazovický.
„Ako chirurgovi mu bolo hneď jasné, že ide o veľkú stratu krvi v dôsledku vnútorného krvácania, a musel rýchlo konať. V záujme záchrany života pacienta sa ako prvý lekár v bývalom Československu rozhodol pre poskytnutie krvi od iného pacienta. Prehovoril muža, ktorý ležal na vedľajšej posteli a už sa chystal do domáceho liečenia, aby mu dovolil na skúšku odobrať malé množstvo krvi,“ uvádza Kňazovický.
Pamätná minca. Zdroj: UPJŠ v Košiciach
Nesprávna krvná skupina bola rizikom
V tých časoch ešte neboli dostupné laboratórne metódy na stanovenie krvných skupín a prípadná nesprávna reakcia sa dala zistiť len pozorným klinickým sledovaním pacienta, takzvanou biologickou skúškou.
„Našťastie príjemca prijal darcovu krv doplnenú o citrátový roztok, aby sa predišlo zrážaniu krvi, bez ťažkostí. Po prvej striekačke krvi viditeľne ožil, druhú zniesol takisto dobre a výrazne mu zlepšila zdravotný stav. Jeho pulz bol už hmatateľný a počítateľný a krvný tlak sa stal merateľný, takže krv iného pacienta viditeľne pomohla a všetko nasvedčovalo tomu, že krvácanie ďalej nepokračuje. Príjemca u nás dovtedy nepoužívaný medicínsky výkon prežil a s darcom krvi sa stali dobrými priateľmi, no ich mená sa neuchovali,“ hovorí doktor Miloš Kňazovický, ktorý pracuje na I. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP v Košiciach.
Kňazovický bol prvým dekanom lekárskej fakulty
Slávnostné podujatie predstavenia piatich nových zberateľských euromincí sa uskutočnilo 21. júna 2023 v Kaštieli Pálffy vo Svätom Jure.
„Osobnosť profesora Jána Kňazovického sa veľkými písmenami zapísala do histórie slovenskej medicíny aj do histórie našej lekárskej fakulty. Jeho meno je nerozlučne späté nielen s prvou transfúziou krvi na Slovensku a rozvojom prvých transfúznych staníc, ale tiež so založením košickej chirurgickej školy a s rozvojom košickej cievnej chirurgie po začatí jeho pôsobenia v Košiciach a v neposlednom rade aj so vznikom našej lekárskej fakulty, na čele ktorej stál v rokoch 1948 – 1950 ako jej prvý dekan,“ hovorí profesor Peter Jarčuška, súčasný dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá si v tomto roku pripomína 75. výročie svojho vzniku.
Za prínos pre slovenskú transfúziológiu sa od roku 2007 udeľujú slovenským darcom krvi medaily profesora Jána Kňazovického ako najhodnotnejšie pamätné medaily za viac ako 100-násobné bezpríspevkové darcovstvo u mužov a viac ako 80-násobné bezpríspevkové darcovstvo u žien.
Profesor Ján Kňazovický. Zdroj: UPJŠ v Košiciach
Z histórie transfúziológie
Prvý pokus o krvnú transfúziu medzi ľuďmi vykonal nemecký lekár Matthäus Purmann v sedemnástom storočí (v roku 1668) trom vojakom. Po tomto pokuse nasledovali mnohé ďalšie vrátane experimentov s použitím zvieracej krvi.
Keďže v tom čase ešte neboli známe vedomosti o zložení krvi a o krvných skupinách, krvné transfúzie mali menej ako 50-percentnú úspešnosť a zväčša končili vážnymi komplikáciami či smrťou príjemcu. Až po objavení krvných skupín 0, A a B rakúskym biológom Karlom Landsteinerom v roku 1901 a krvnej skupiny AB českým lekárom Janom Jánskym v roku 1907 sa začal rozvoj transfúziológie, ktorá dosiahla najväčší rozmach počas prvej svetovej vojny a pomohla zachrániť tisícky životov zranených vojakov.
Neskôr sa skúsenosti s transfúziami začali využívať v chirurgii. V bývalom Československu sa tak stalo až po úspešnom prvom podaní inej krvi zomierajúcemu pacientovi v roku 1923. Presný dátum prvej krvnej transfúzie sa u nás, žiaľ, nezachoval. Spočiatku sa realizovali transfúzie krvi zo žily darcu priamo príjemcovi a až neskôr boli vytvorené účinné techniky na skladovanie krvi, čím nastal ďalší rozmach transfúziológie.
Zdroj: TS UPJŠ v Košiciach
(JM)
