Obilná bielkovina lepok nepredstavuje problém len pre celiatikov. Bezlepková diéta je liečebnou alternatívou aj pre pacientov s neceliakálnou gluténovou senzitivitou (NCGS), ktorej výskyt je podstatne vyšší ako celiakie (CD) samotnej (cca 6 % populácie NCGS a cca 1 % CD). Používa sa aj pri alergii na pšenicu (pozitívne protilátky typu IgE).
Bezlepková diéta sa tiež využíva ako podporná liečba pri rôznej forme autizmu, schizofrénii, syndróme dráždivého čreva a podobne. Počet ľudí na bezlepkovej diéte výrazne prevyšuje počet pacientov s CD, NCGS alebo alergiou na pšenicu, kde je bezlepková diéta nevyhnutnosťou. Bezlepková diéta sa tak stáva akýmsi „módnym hitom“ súčasnosti. Niektorí odborníci ju dokonca spájajú s ortorexiou (porucha príjmu potravy – nadmerné zaoberanie sa zdravou výživou).
V Európskej únii zo všetkých ľudí, ktorí sú na bezlepkovej diéte, je len cca 20 % pacientov s celiakiou. V USA je to len 5 % a až pre 75 % ľudí bezlepková diéta predstavuje zdravý životný štýl. Zvyšné percentá z celkového súboru opýtaných (cca 23 tisíc), ktorí na bezlepkovej diéte sú, predstavujú ľudia s inými tráviacimi ťažkosťami, pri ktorých im bezlepková diéta zmierňuje ťažkosti, napriek tomu, že všetky možné diagnózy súvisiace s lepkom majú vylúčené. Príčinou je zvýšená medializácia prostredníctvom známych osobností spoločenského života, možný je tiež „placebo efekt“ a predovšetkým mýty, ktoré o bezlepkovej diéte kolujú.
Mýty o bezlepkovej diéte
Najväčším mýtom je, že sa pri bezlepkovej diéte chudne, respektíve priberá. Oboje je možné, avšak ani jedno nie je tak významné. Chudnutie je najčastejšie spájané s horšou dostupnosťou bezlepkových výrobkov, celkovo zníženou konzumáciou pekárenských výrobkov, cestovín alebo dezertov. Dôvodom je aj senzorická kvalita, respektíve to, že prechod na bezlepkovú diétu je náročný, pretože bezlepková chuť nemusí vyhovovať každému. Tiež finančná náročnosť, nakoľko bezlepkové výrobky sú podstatne drahšie ako lepkové.
Treba zdôrazniť, že strata hmotnosti vychádza z dobre vyváženej stravy a pravidelnej fyzickej aktivity, kedy je energetický príjem nižší ako výdaj. To znamená, že samotná bezlepková diéta príčinou úbytku hmotnosti určite nie je. Vzostup hmotnosti je skôr následkom toho, že si ľudia väčšinou kompenzujú doterajší spôsob stravovania. Navyše, jednou z príčin môže byť fakt, že väčšina bezlepkových výrobkov obsahuje podstatne viac sacharidov a tukov oproti klasickým lepkovým alternatívam. Keďže „bezlepkovosť“ nie je pre všetkých chutná, výrobcovia sa ju snažia kompenzovať práve pridaním cukrov a tukov, čím sa zvyšuje kalorická hodnota, a teda aj riziko vzniku obezity, diabetu a deficitu cenných vitamínov. Do jedného až dvoch rokov od nasadenia liečby u celiatika by sa však hmotnosť mala vrátiť na pôvodnú hodnotu.
Medializácia bezlepkovej diéty viedla v posledných rokoch k zvýšeniu jej popularity
Bezlepková diéta výrazne prevýšila dve doteraz dominantné diéty – nízkotučnú a nízko sacharidovú. Je zjavné, že pre pacientov s CD, NCGS a alergiou na pšenicu má bezlepková diéta významne pozitívny vplyv na kvalitu života, je pre nich nevyhnutnosť. Hlavným problémom však je, že väčšina ľudí je na bezlepkovej diéte bez riadnej diagnostiky. V skutočnosti mnohí z nich ani nevedia čo lepok je a nie sú ani riadne dietologicky edukovaní, aby pre nich bezlepková diéta nepredstavovala riziko nutričných deficiencií.
Bezlepkovú diétu si bez riadnej diagnostiky naordinovali sami, na základe toho, že mali „tráviace ťažkosti“, ktoré si vo väčšine prípadoch nesprávne spájajú s CD, resp. s lepkom samotným. Následná úľava, väčšinou súvisiaca s absenciou rafinovaných potravín, fast-foodov, množstva dezertov, ktoré predtým konzumovali, ich presvedčenie o škodlivosti gluténu len utvrdí. V skutočnosti by však stačilo len vylúčiť rafinované, nezdravé potraviny z jedálnička a vyberať tie zdravšie alternatívy lepkových potravín, ako napr. celozrnné pečivo.
Pre ľudí, ktorí si bezlepkovú diétu zvolili za formu životosprávy, môže teda predstavovať za určitých podmienok aj riziko. Je to predovšetkým kvôli nutričným deficitom, ktoré so sebou bezlepková diéta nesie. Je dokázané, že bezlepková diéta sa spája s deficitom vlákniny, železa, biotínu, zinku, vitamínu B12, a folátov. Obsah vit. B skupiny (B1, B2, B3, B6, foláty) v bezlepkových múkach, ako napr. v amarantovej alebo pohánkovej, je podstatne nižší ako v klasickej celozrnnej pšeničnej múke. Častý je taktiež deficit vitamínu D, vápnika, fosforu, čo ale skôr súvisí s neopodstatneným vynechávaním všetkých mliečnych výrobkov u pacientov s celiakiou a laktózovou intoleranciou, ktorá je u týchto pacientov veľmi častá.
Deficit týchto živín je častý aj u zdravej populácie, avšak nie je až taký výrazný. Ako príklad môžeme uviesť vlákninu. Odporúčaná dávka vlákniny predstavuje cca 30 g/deň. Kým neceliatik príjme približne 15 g/deň, celiatik asi len 6 g/deň. Je preto dôležité tieto živiny v dostatočnom množstve kompenzovať prirodzene bezlepkovými alternatívami. V prípade vlákniny prostredníctvom zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných bezlepkových výrobkov a surovín ako hnedá ryža, celozrnné cestoviny, v prípade folátov prostredníctvom zelenej listovej zeleniny, mäsa, ovocia a podobne.
V rámci nutričného obohacovania bezlepkovej diéty môže dopomôcť aj ovos
Ovos bol ešte nedávno považovaný za zakázaný pri bezlepkovej diéte, avšak v súčasnosti, pri dodržaní určitých podmienok, môže výrazne spestriť nutrične aj senzoricky bezlepkovú diétu. Podmienkou je, aby sa jednalo o čistý nekontaminovaný ovos, ktorý je špeciálne pestovaný na výrobu bezlepkových výrobkov a nie je sekundárne kontaminovaný ostatnými lepkovými obilninami počas pestovania, žatvy, skladovania či spracovania.
Benefity konzumácie ovsa:
- Technologická kvalita
- Senzorická kvalita – príjemná lieskovo-oriešková chuť
- Zdroj živín, ktoré často v bezlepkovej diéte chýbajú (Fe, vláknina – obsahuje o 2/3 vlákniny viac ako pšenica), nízky GI (glykemický index) – vďaka čomu hladina glykémie rýchlo nestúpne a následne rýchlo neklesne
- V porovnaní s ostatnými obilninami obsahuje podstatne viac vitamínov skupiny B, E, horčíka, vápnika, kremíka, zinku a omega mastných kyselín (kyselina linolová a olejová)
- Beta-glukány, ktoré majú imunomodulačný účinok; zvyšuje sa postavenie v prevencii obezity a kardiovaskulárnych ochorení.
Pri zavádzaní ovsa do bezlepkovej diéty je potrebné dodržiavať určité pravidlá
- Ovos je možné zaradiť až po vymiznutí symptómov a/alebo po úprave hladiny autoprotilátok.
- Limit pre množstvo skonzumovaného čistého nekontaminovaného ovsa je pre dospelých pacientov s CD 50 g/deň (približne 1/2 šálky suchých ovsených vločiek) a u detí 25g/deň (1/4 šálky).
- Po zaradení ovsa môže dôjsť k zmenám konzistencie stolice a gastrointestinálnym symptómom, čo môže súvisieť s vysokým obsahom vlákniny, ktorú ovos obsahuje. Po niekoľkých dňoch by však malo dôjsť k úprave stavu. Pokiaľ k úprave nedôjde a opakovane sa vyskytujú po konzumácii čistého ovsa ťažkosti, je potrebné myslieť aj na alergiu na avenín (bielkoviny, forma lepku v ovse), ktorou trpí približne 5 % celiatikov.
- Zavádzanie ovsa by malo prebiehať pod dozorom ošetrujúceho lekára, ktorý by mal byť o tom informovaný.
- Ovos by nemal predstavovať hlavnú zložku bezlepkovej diéty, ale len jej doplnok a spestrenie.
Autorka: Ing. Jarmila Kabátová, dietológ
Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com