Účinnejšia stimulácia mozgu by mala viesť k zlepšeniu terapie u pacientov s pokročilou Parkinsonovou chorobou.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Parkinsonova choroba, druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, postihuje stále viac ľudí na svete. Čísla sú naozaj alarmujúce. Za posledných 30 rokov sa počet pacientov trpiacich touto chorobou zdvojnásobil na 6 miliónov.
Podľa odhadov vedcov a zdravotníkov bude tento trend pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. V súčasnosti neexistuje liek na Parkinsonovu chorobu a terapia spočíva len v zmierňovaní príznakov. Odborníci sa preto snažia vyvíjať nové terapeutické prístupy.
Účinnejšia hĺbková mozgová stimulácia
V rámci boja proti tejto chorobe prichádza výskumný tím pod vedením vedcov zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu CEITEC Masarykovej univerzity v Brne s novým prístupom na zvýšenie účinnosti hĺbkovej mozgovej stimulácie (deep brain stimulation, DBS), ktorá patrí pri liečbe Parkinsonovej choroby medzi najúčinnejšie metódy. Keďže táto terapia dlhodobo prináša dobré výsledky, snažia sa výskumníci naďalej o jej zlepšovanie, predovšetkým o zvýšenie jej účinnosti a predchádzanie vzniku nežiaducich účinkov.
Adaptívne DBS
Štúdia vedcov z centra CEITEC sa zameriava na spojenie medzi rôznymi druhmi mozgových oscilácií a efektívnejšie nastavenie stimulácie mozgu s cieľom zlepšiť kvalitu života pacientov.
V tejto oblasti je moderným trendom tzv. adaptívne DBS, keď stimulácia cieľovej štruktúry v mozgu neprebieha kontinuálne, ale dynamicky sa prispôsobuje aktuálnym potrebám a klinickému stavu pacienta na základe elektrofyziologických signálov z jeho mozgu.
Medzifrekvenčné interakcie
Najnovšia štúdia výskumného tímu pod vedením vedcov z centra CEITEC Masarykovej univerzity, ktorá bola publikovaná v prestížnom odbornom časopise NPJ Parkinson’s Dis, patriacom medzi 10 najlepších periodík tohto odboru, ukazuje, že pre optimálne nastavenie stimulácie sú popri konkrétnom frekvenčnom pásme dôležité aj vzťahy medzi rôznymi frekvenčnými pásmami.
Zlepšenie terapeutickej účinnosti
Medzifrekvenčné interakcie by v budúcnosti mohli lepšie slúžiť pri adaptívnom režime stimulácie. Pomôcť by mal aj biomarker, ktorý sa v štúdii uvádza ako nový indikátor efektívnejšieho nastavenia stimulácie mozgu. Súhra týchto faktorov by mala viesť k zlepšeniu terapeutickej účinnosti metódy DBS u pacientov s pokročilou Parkinsonovou chorobou.
Elektrofyziologické dáta, ktoré umožňujú tento typ výskumu, sú podľa odborníčky Martiny Bočkovej z výskumnej skupiny prof. Ivana Rektora veľmi vzácne. „Okrem kvalitného technického zázemia si tento výskum vyžaduje i fungujúci tím ľudí s rôznym zameraním a rozličnými znalosťami. Ale asi najdôležitejšia je ochota pacientov zapájať sa do týchto projektov. V celej Českej republike podstúpi DBS len asi 50 pacientov ročne, z toho 20 u nás v Brne. Mnohí z nich sa potom zapájajú aj do ďalších našich výskumných aktivít, čo si veľmi vážime,“ dodala.
Potreba komplexného prístupu
Do intracerebrálneho výskumu hĺbkovej mozgovej stimulácie, financovaného Grantovou agentúrou ČR, je zapojených mnoho odborníkov z rôznych pracovísk od biomedicínskych inžinierov, neurochirurgov, neurológov a ďalšieho pomocného personálu z neurovedného programu centra CEITEC a Fakultnej nemocnice u svätej Anny v Brne. Poukazuje to na potrebu komplexného prístupu k tejto neurodegeneratívnej chorobe a veľký záujem o rozlúštenie jej mechanizmov.
Zdroj: TS CEITEC
(zh)
