Experimentálna liečba po prvýkrát spomalila priebeh Huntingtonovej choroby

Génová terapia podaná do mozgu spomalila progresiu symptómov o 75 percent.

Huntingtonova choroba je dedičné ochorenie, ktoré spôsobuje postupné poškodzovanie a odumieranie nervových buniek v určitých častiach mozgu. Ochorenie postihuje oblasti mozgu, ktoré pomáhajú kontrolovať úmyselné pohyby, ale aj iné oblasti mozgu pacientov. Ľudia trpiaci týmto ochorením vykazujú nekontrolovateľné pohyby (chorea) a abnormálne držanie tela, ako aj problémy so správaním, s emóciami, myslením a osobnosťou.

Nekontrolovateľné pohyby prstov, nôh, tváre alebo trupu sa môžu zintenzívniť, keď je osoba nervózna alebo rozptýlená, s progresiou ochorenia sa pohyby osoby môžu stať extrémnejšími a zreteľnejšími.

Symptómy ochorenia sa zvyčajne objavujú u ľudí stredného veku, zriedkavo aj u detí, no v takomto prípade sa postupne zhoršuje. V malej klinickej štúdii sa ukázalo, že injekcie vírusu, ktorý kóduje malý segment RNA, vpravené do mozgu mohli zabrániť tvorbe abnormálnych proteínov, ktoré spôsobujú devastujúce účinky Huntingtonovej choroby. Predbežné výsledky ukazujú, že za tri roky liečba spomalila progres Huntingtonovej choroby až o 75 percent. Hoci nejde o liek, liečba by mohla potenciálne dať ľuďom s Huntingtonovou chorobou, ktorí by inak čelili predčasnej invalidite a smrti, mnohé ďalšie roky života.

Molekula zastavila tvorbu dôležitého proteínu

Na Huntingtonovu chorobu v súčasnosti neexistuje žiadna účinná liečba ani liek. Ochorenie je však pomerne vzácne, keďže postihuje približne sedem zo stotisíc ľudí a je výsledkom mutácie jediného génu, ktorý sa vhodne nazýva huntingtín. Gén mutuje len jedným spôsobom, čo spôsobuje rast prednej časti výsledného proteínu. Ide o proteín, ktorý sa stal toxickým. Hromadí sa v mozgu a zabíja bunky najmä v oblastiach mozgu, ktoré sú dôležité pre dobrovoľné pohyby. Pacienti trpia zvýšenými mimovoľnými pohybmi, stuhnutosťou, ťažkosťami s rečou či prehĺtaním a kognitívnym úpadkom. Huntingtonova choroba je geneticky dominantná – na jej vznik stačí jedna kópia defektného génu – takže potomkovia pacientov majú 50-percentnú šancu zdediť túto chorobu.

Ed Wild, neurológ z University College London, a jeho kolegovia, ktorí spolupracujú s holandskou farmaceutickou spoločnosťou uniQure, použili mikroRNA – malé segmenty RNA, ktoré môžu spustiť mechanizmus rozkladu huntingtínovej RNA skôr, ako sa premení na proteín. Iní výskumníci sa v minulosti pokúsili injekčne podávať niektoré z týchto RNA pacientom, ale neuspeli, pravdepodobne preto, lebo boli injekčne podávané do mozgovomiechového moku a nemohli preniknúť do správnych oblastí mozgu.

Vedci injekčne podali liek pacientovi priamo do mozgu, pričom bol súčasťou dobre preskúmaného vírusového vektora. Vírus infikoval neuróny v mozgu RNA a v podstate preprogramoval neurón, aby začal vytvárať molekulu, ktorá je zodpovedná za zastavenie tvorby proteínu huntingtín. Počas operácie 17 pacientom s ranými príznakmi Huntingtonovej choroby podali injekcie s vírusom do troch miest na každej strane príslušných oblastí mozgu. Výskumný tím potom 36 mesiacov hodnotil dvanásť z týchto pacientov, testoval ich motorické skóre, pozornosť, pracovnú pamäť a to, ako dobre zvládajú každodenný život.

Liečba však nezastavila progresiu ochorenia, ale v porovnaní s pacientmi, ktorí liečbu nedostali, došlo v priebehu 36 mesiacov u pacientov s najvyššou dávkou liečby k priemernému zníženiu kognitívnych a motorických symptómov o 75 percent. „Ich symptómy sa zdajú takmer stabilizované,“ uviedol David Rubinsztein, neurovedec z Cambridgeskej univerzity, ktorý sa na štúdii nepodieľal. „Hoci ide o malý počet pacientov, na prvý pohľad si myslím, že je to celkom sľubné.“

Odborníci tiež sledovali mieru poškodenia nervových buniek v mozgovomiechovom moku pacientov, hladinu proteínu nazývaného ľahký reťazec neurofilamentu. Hladina sa ihneď po liečbe zvýšila, čo odborníci očakávali po invazívnej operácii mozgu, časom však klesli. Hoci hodnotenie symptómov pacientmi mohlo podliehať placebo efektu, neurofilamenty tomu nepodliehajú, navyše sa tento pokles miery poškodenia od východiskovej hodnoty udržal.

Vedci chcú svoje zistenia otestovať na viacerých pacientoch, pričom sa posnažia o zníženie hladiny neurofilamentov bezprostredne po operácii. Tieto rozsiahlejšie štúdie sú podľa Davida Rubinszteina nevyhnutné, a hoci budú údaje zaslané americkému Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v nádeji na schválenie, súčasné výsledky neboli zverejnené ani recenzované. Ak bude liečba schválená, bude drahá, pretože každá dávka sa bude musieť vyrábať v laboratóriu.

Terapia nebude dostupná, pokiaľ výsledky neprejdú odborným posúdením a liečba nebude schválená vládnymi orgánmi. Ďalšou dôležitou výzvou je rozsiahla operácia, ktorá je potrebná na vykonanie liečby. „Bude potrebné pracovať na najlepších spôsoboch, ako túto operáciu urýchliť,“ povedala Anne Rosserová, neurologička z Cardiffskej univerzity vo Walese, ktorá pomáhala pri vykonávaní štúdie. „Na tejto výzve už pracujeme.“

Pokračujúce pozitívne výsledky sú podľa odborníkov dôležité nielen pre Huntingtonovu chorobu. „MikroRNA sa ľahko dodáva do tela, pretože je malá. To nám dáva mnoho možností pri potenciálnej liečbe iných neurodegeneratívnych ochorení vrátane Parkinsonovej choroby. Iné terapie využívajúce vírusové vektory už boli schválené pre zriedkavé ochorenia, ako je deficit aromatickej L-aminokyseliny dekarboxylázy (AADC),“ dodal neurovedec David Rubinsztein.

Zdroj: Science News, National Institute of Neurological Disorders and Stroke

(RR)