Objav urobili v spolupráci so švajčiarskymi a s americkými odborníkmi. Informovali o ňom v odbornom časopise Science Immunology.
Virológovia z Biologického centra AV ČR testujú protilátky proti vírusu SARS-CoV-2 v laboratóriu s vysokým stupňom zabezpečenia BSL-3. Zdroj: David Veis
Medzinárodný tím vedcov musel preskúmať viac než desať miliónov sekvencií koronavírusu SARS-CoV-2, aby našiel univerzálne slabiny koronavírusov, ktoré sa nemenia ani častými mutáciami, teda vznikom nových variantov. Analýzou vzoriek od pacientov potom odhalili vzácne protilátky blokujúce všetky dosiaľ známe varianty vírusu SARS-CoV-2, ale aj ostatné koronavírusy, ktoré sú pripravené na ďalšie možné budúce mutácie.
Na vývoji protilátok sa podieľali vedci z Biologického centra Akadémie vied ČR, Českého centra pre fenogenomiku Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR a Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity. Objav zverejnili v odbornom časopise Science Immunology.
S pokračujúcou pandémiou ochorenia COVID-19 sa vyvíja aj vírus SARS-CoV-2. Vznikajúce varianty môžu mať nové vlastnosti, pomocou ktorých sa vyhýbajú nášmu imunitnému systému lepšie než ich predchodcovia. To znižuje účinnosť očkovania a protektívnych látok, preto treba pokračovať vo vývoji nových generácií vakcín a liekov.
Švajčiarski vedci z Biomedicínskeho výskumného ústavu v Bellinzone spoločne s americkými a českými spolupracovníkmi pristúpili k tomuto problému tak, že sa zamerali na hľadanie tých častí vírusov, ktoré sa pri evolúcii nemenia a sú zároveň citlivé na protilátky. Na koronavíruse našli 15 univerzálnych a vysoko citlivých oblastí, kde vírus vôbec nemutuje.
Vzácne protilátky našli pri analýze vzoriek
Vedci novovyvinutou metódou pri analýze vzoriek od pacientov trpiacich chorobou COVID-19 našli vzácne protilátky. Sú špecifické pre všetkých 15 konzervovaných oblastí, ktoré blokujú vírus.
„Tieto miesta sú rovnaké pri všetkých variantoch vírusu SARS-CoV-2 a pri všetkých ostatných koronavírusoch. Vírus tam nemôže mutovať. Keď sa tieto novoobjavené protilátky naviažu na spikový proteín koronavírusu, spôsobí to zmeny v jeho štruktúre a vírus sa tak nedokáže naviazať na receptor na povrchu hostiteľskej bunky,“ vysvetlil Daniel Růžek z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR.
Jeho tím pri tejto štúdii úspešne testoval protilátky v bunkových kultúrach a na laboratórnych myšiach citlivých na infekciu vírusom SARS-CoV-2. „V laboratórnych experimentoch sme potvrdili, že protilátky blokujú vírusovú infekciu a chránia pred ochorením, a to aj v najnovších variantoch. Protilátky sú teraz pripravené na klinickú štúdiu,“ doplnil Martin Palus z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR, ďalší z autorov štúdie.
Na charakterizácii účinku protilátok sa podieľali aj vedci z Českého centra pre fenogenomiku Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR a centra BIOCEV, ktorí chovali špeciálne myši modelujúce chorobu COVID-19 v pľúcach.
Spolupracovali už pred dvoma rokmi
So švajčiarskymi odborníkmi Česi spolupracovali už pred dvoma rokmi na vývoji bišpecifickej protilátky proti koronavírusu, ktorá už je vo fáze klinického testovania. S výskytom variantu omikron sa ukázalo, že proti nej nefunguje. To bola príležitosť, aby tím vylepšil svoj pôvodný koncept a pripravil novú generáciu sľubných protilátok.
„Je pravdepodobné, že sa objavia nové koronavírusy. Naše výsledky však naznačujú, že už je možné vyvinúť protiopatrenia, ktoré sú široko účinné proti súčasným i budúcim koronavírusom,“ povedal Davide Robbiani, hlavný autor objavu a riaditeľ Biomedicínskeho výskumného ústavu v Bellinzone.
TS: AV ČR
(af)
