Vedecký tím zistil, čo sa deje s mozgom nenarodeného dieťaťa, keď matka pije alkohol: mení sa jeho štruktúra a oneskoruje sa vývin.
Konzumácia alkoholu v najkrehkejšom období života, počas vnútromaternicového vývinu plodu, môže poškodiť dôležité mozgové a nervové bunky bábätka. Nedávna štúdia Lekárskej univerzity vo Viedni (Medizinische Universität Wien), ktorú vedci prezentovali na minuloročnom výročnom stretnutí Rádiologickej spoločnosti Severnej Ameriky, poukázala na nepriaznivé účinky alkoholu v prenatálnom období. Alkohol, ktorý matka v tehotenstve konzumuje, totiž prechádza placentou a krvou priamo do plodu.
Vedecký tím z Lekárskej univerzity vo Viedni preto uskutočnil štúdiu, ktorej cieľom bolo zistiť vplyv alkoholu na štruktúry mozgu u nenarodených detí a zároveň „aktívne vzdelávať verejnosť o účinkoch alkoholu na plod“. Autor štúdie Patric Kienast poukázal na fakt, že mnohé ženy si neuvedomujú dôsledky jeho konzumácie počas tehotenstva.
Na štúdii sa zúčastnilo 24 budúcich matiek, ktoré boli v 22. až 36. týždni tehotenstva. Tím odborníkov okolo neurorádiológa Gregora Kaspriana z Katedry biomedicínskeho zobrazovania a obrazom riadenej terapie Lekárskej univerzity vo Viedni skúmal metódou magnetickej rezonancie mozgy 24 plodov, ktorých matky v dotazníkoch uviedli, že alkohol v tehotenstve konzumujú.
Vplyv alkoholu na dozrievanie mozgu
„Fetálna magnetická rezonancia je vysokošpecializovaná a bezpečná vyšetrovacia metóda, vďaka ktorej vieme získať presný obraz o dozrievaní mozgu v prenatálnom období,“ uviedol neurorádiológ Gregor Kasprian, hlavný autor štúdie. MRI prístroj (magnetický rezonančný tomograf) vytvára silné magnetické pole, prostredníctvom ktorého sa získavajú obrazy vnútorných orgánov bez použitia zdraviu škodlivých röntgenových lúčov.
Tím vedcov porovnal získané výsledky s výsledkami plodov budúcich matiek, ktoré počas tehotenstva alkohol nekonzumovali. Výsledky ukázali, že v prípade plodov vystavených alkoholu bol vývoj oneskorený, čo sa oproti druhej kontrolnej skupine prejavilo v nízkom celkovom skóre dozrievania plodu (Fetal Total Maturation Score). Okrem toho mali slabšie vyvinutú oblasť mozgu zodpovednú za vývoj sociálnej a rečovej oblasti, tzv. sulcus temporalis superior (STS). Neurorádiológ Gregor Kasprian poukázal na veľký vplyv „STS na vývoj rečových schopností v detstve“. STS sa podieľa najmä na integračnom a asociačnom spracovávaní behaviorálne a sociálne významných stimulov.
Už malé množstvo alkoholu je problematické
Zmeny v mozgových štruktúrach sa pritom zistili aj v prípade plodov žien, ktoré konzumovali alkohol len sporadicky. Podľa autora štúdie Patrica Kienasta požívalo 17 z 24 budúcich matiek alkohol veľmi nepravidelne, v priemere si dali menej ako jeden pohárik týždenne. „Napriek tomu sme aj v prípade plodov týchto matiek vyšetrením MRI zistili signifikantné zmeny,“ uviedol Kienast. Tri probandky si dali jeden až tri poháriky, dve z nich štyri až šesť pohárikov týždenne. Jedna budúca matka dokonca uviedla, že týždenne skonzumuje 14 a viac pohárikov alkoholu. Štyri uviedli, že pri viacerých príležitostiach vypili viac ako štyri poháriky alkoholu naraz.
Podľa vedcov môže konzumácia alkoholu v tehotenstve ovplyvniť najmä procesy myelinizácie a gyrifikácie. Ide o dôležité vývojové stupne v mozgu a nervovom systéme. Myelinizácia je úzko prepojená s procesmi učenia sa u dieťaťa, napríklad pri pretáčaní sa, lození a rozprávaní. Pod pojem gyrifikácie zasa spadá vytváranie mozgových závitov, tzv. gyrov. U človeka sa začína v 22. týždni. S gyrifikáciou súvisí mnoho kognitívnych procesov. Obmedzenie gyrifikácie môže mať výrazný vplyv na dozrievanie mozgu.
Poruchy fetálneho alkoholového spektra
Ako sa alkohol, ktorému boli plody probandiek vystavené v prenatálnom období, podpíše na vývoji budúcich detí, sa dá zistiť len ďalšou štúdiou. Vieme však, že konzumácia alkoholu počas tehotenstva môže byť spojená s množstvom na plod nepriaznivých účinkov, ktoré sa neskôr prejavia ako porucha fetálneho alkoholového spektra (Fetal Alcohol Spectrum Disorders). Ide o spoločný termín pre celé spektrum vývinových porúch u detí, ktorých matky počas tehotenstva alkohol konzumovali. Môžu zahŕňať poruchy fyzického a zmyslového vývinu, správania a učenia sa a môžu pretrvávať celý život. V prípade podozrenia na túto diagnózu u dieťaťa je dôležité skoré podchytenie. Fetálny alkoholový syndróm sa potvrdil u 30 percent detí matiek, ktoré počas tehotenstva konzumovali alkohol pravidelne.
Zdroj: RSNA, MDR, EurekAlert
(zh)