Tréneri nás cez videá vyzývajú, aby sme si zacvičili doma, kým sú fitness centrá zavreté. Pre ľudí, ktorí športujú pravidelne, to môže byť fajn. Ale ak bežne necvičíte, mali by ste byť opatrní, akú aktivitu si vyberiete. Dôvodov je viacero. Hovorí o nich Ján Cvečka, odborník na zdravý pohyb z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Ilustračné foto. Zdroj: Pixabay.com
Keď cvičíte pravidelne a pod vedením trénera, ktorý dohliada na to, aby ste všetko robili správne a bezpečne, je to iné, ako keď sa vrhnete na cvičenie bez predchádzajúcej skúsenosti. Neprimeraný pohyb môže byť v lepšom prípade zdrojom „svalovice“. S pribúdajúcim vekom si však môže spôsobiť aj vážnejšie zdravotné komplikácie, najmä úrazy. Možno teraz pracujete z domu a prišli ste aj o kroky, ktoré bežne prejdete medzi bydliskom, pracoviskom a obchodom. Bolí vás chrbát a kĺby, pozorujete, že vám rastie brucho. Ako si teda môžete pomôcť?
Polhodinová prechádzka udrží kondíciu
Situácia, v ktorej sme sa ocitli, síce, prirodzene, vedie k znižovaniu kondície, ale teraz je dôležitejšie zamedziť šíreniu vírusu. „Udržať si kondíciu, ktorú máme, respektíve spomaliť jej pokles, však môžeme. Prechádzka v prírode ešte nie je zakázaná. Dôležité je, aby ju človek neabsolvoval v skupine, ale sám, prípadne s ľuďmi, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa denne polhodinky prejdete, hoci len v blízkosti bydliska, základnú fyzickú zdatnosť si udržíte.“ Táto rada platí rovnako pre mladších, ako aj pre starších ľudí. „Seniori predstavujú veľmi rôznorodú skupinu. Sú v nej aj takí, ktorí športujú celý život a ani beh im nerobí problém. Ale tvoria ju aj takí, ktorí majú pre slabú kondíciu alebo pre choroby problém vyjsť pár schodov. Veľká časť populácie slovenských seniorov má navyše zlú fyzickú zdatnosť. Práve pre nich je prechádzka najvhodnejšou pohybovou aktivitou, ktorá má navyše pozitívny vplyv na imunitu.“
V tejto situácii je vhodná napríklad jóga. Zdroj: Pixabay.com
Aby sa bolesť chrbta nevrátila
Ján Cvečka hovorí, že v terajšej situácii, ktorá nás, pochopiteľne, stresuje, má vhodný pohyb osobitný význam aj pre blahodarný vplyv na psychiku. Pre tých, ktorí nie sú v telocvični ako na cudzej planéte, odporúča v domácich podmienkach cvičenia na fitlopte, jednoduché cviky jógy, ľahký pilates alebo silové cvičenia s vlastným telom. „Neexperimentujte a ak nie ste zvyknutí, nevyberajte si dynamické a výbušné cvičebné zostavy. Vyberajte si také, ktoré obsahujú plynulé pohyby a precvičia kĺby aj svaly v celom rozsahu pohybu a navyše pozitívne pôsobia na psychiku. Nemusíte pritom chodiť ani do telocvične či napríklad na plaváreň. Tieto cviky zvyčajne predchádzajú bolestiam chrbtice, ktoré sú spôsobené sedavým zamestnaním. Bez cvičenia sa môžu bolesti vrátiť a neskôr sa k nim môže pridať aj bolesť bedrových kĺbov a kolien.“
Pozor na imunitu
Youtube je plný všelijakých cvičebných zostáv, jednoduchých, menej náročných, ale aj takých, pri ktorých sa poriadne zapotíte. Mnohí, nielen slovenskí tréneri, teraz pridávajú svoje videá aj na Facebook. Buďte však opatrní. Púšťajte sa do nich, len ak s nimi už máte skúsenosť a naozaj viete robiť správne cviky, ktoré ukazujú. „To znamená len potiaľ, pokiaľ vám nespôsobujú ťažkosti a bolesti,“ radí odborník a upozorňuje ešte na jednu, v terajšej situácii veľmi dôležitú vec. „Po intenzívnom cvičení sa môže až na dvadsaťštyri hodín znížiť obranyschopnosť organizmu. Preto ak neviete odhadnúť, ako naň budete reagovať, choďte si nakúpiť ešte pred cvičením, aby ste prípadnú fázu oslabenia imunity prečkali doma.“
Mgr. et Mgr. Ján Cvečka, PhD., vedúci Diagnostického centra prof. Hamara Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a predseda Slovenskej spoločnosti pre pohyb a zdravie. Foto: archív JC
Čo je Diagnostické centrum prof. Hamara?
Ide o pracovisko, ktoré sa nachádza v priestoroch Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na telovýchovnú medicínu a športovú diagnostiku. „Má zdravotnícku časť, kde sa nachádza telovýchovná ambulancia aj rehabilitačná časť. Môžu sa tam dať vyšetriť a tiež absolvovať pohybovú terapiu ľudia, ktorí majú problémy s pohybovým aparátom,“ približuje Ján Cvečka. „Potom je tu časť zameraná na športovú diagnostiku, kde môže prísť ktokoľvek, kto napríklad plánuje začať športovať a nie je si istý, aký šport mu bude osožný. Vieme vytvoriť kompletnú diagnostiku, vrátane biochemických parametrov krvi, funkcie srdca, pľúc a svalového aparátu kĺbov. Na základe zistení poskytujeme kompletnú správu o tom, aké športy sú preňho vhodné a akým by sa mal vyvarovať.“ Tieto vyšetrenia však neprepláca poisťovňa. Okrem toho Diagnostické centrum prof. Hamara ponúka širokú škálu testov pre športovcov, pri ktorých sa meria napríklad ich sila, vytrvalosť, reakcia, rovnováha a podobne.
Čo je Slovenská spoločnosť pre pohyb a zdravie?
Vznikla v roku 2016 s cieľom ponúknuť cvičenia pre seniorov zamerané na zlepšovanie zdravia prostredníctvom zvyšovania fyzickej zdatnosti. Ich originalita spočíva v tom, že zahŕňajú najnovšie vedecké poznatky. Poznatky sú získané od vedeckej skupiny z FTVaŠ UK v Bratislave alebo vedeckej obce, ktorá sa zaoberá vplyvom pohybovej aktivity na zdravie.
Slovenská spoločnosť pre pohyb a zdravie ponúka trojmesačné špecializované pohybové programy pre seniorov, v rámci ktorých sa cvičí v malých skupinách. Pri náročných cvičeniach má jeden tréner na starosti troch cvičiacich. Striedajú sa cvičenia vo vode, v posilňovni a špeciálne cvičenia, ktoré sú zamerané na prevenciu pádov. Cvičenie sa realizuje dvakrát do týždňa, pričom v posilňovni sa cvičí každý týždeň, plaváreň a prevencia pádov sa striedajú každý druhý týždeň.
