Rakovina kože nie je síce taká častá, zato je najagresívnejšia. Ak sa odhalí neskoro, má zlú prognózu.
Opaľujte sa s mierou a bezpečne, radia odborníci. Zdroj: iStockphoto.com
Každoročne počas mája, tesne pred hlavnou letnou sezónou, odborníci šíria osvetu a zvyšujú povedomie o rakovine kože. Osobitnú pozornosť pri tom venujú melanómu – agresívnemu typu rakoviny kože, ktorému sa dnes dá už celkom efektívne predchádzať.
Cieľom kampane je zdôrazniť význam ochrany pred slnkom predovšetkým v letných mesiacoch, pričom upozorňuje i na súvislosť medzi celkovým vystavovaním sa UV žiareniu a rizikom vzniku rakoviny kože.
Čo je to melanóm a kde môže vzniknúť
Koža sa skladá z viacerých typov buniek. Jej súčasťou sú aj melanocyty – špecializované bunky, ktoré produkujú pigment určujúci sfarbenie pokožky. Melanóm je typ rakoviny kože, ktorý vznikne premenou zdravých melanocytov a stratou kontroly pri ich delení.
Melanóm môže vzniknúť:
- z už existujúceho znamienka na koži – vtedy možno spozorovať premenu znamienka, konkrétne zmenu tvaru, farby, veľkosti, prípadne ohraničenia,
- kdekoľvek na tele: aj na koži pod nechtami, na dlaniach či na chodidlách, na slizniciach.
Hoci melanóm je najmenej bežným druhom rakoviny kože, je najagresívnejší. Ak sa odhalí neskoro, má zlú prognózu. Zdroj: iStockphoto.com
Rast rakovinových buniek sa líši od rastu normálnych buniek. Rakovinové bunky namiesto odumierania pokračujú v raste a tvoria nové abnormálne bunky, ktoré sa pomerne rýchlo rozšíria aj do iných vzdialenejších tkanív tela (môžu napríklad skryto metastázovať v črevách, mozgu alebo nadobličkách).
Nie je síce taký bežný, ale je najagresívnejší
Hoci je melanóm najmenej bežným druhom rakoviny kože, je najagresívnejší. Ak sa odhalí neskoro, má zlú prognózu. Pri včasnej diagnóze sa dá liečiť chirurgicky a môžete mu predísť preventívnymi kontrolami či prípadným odstránením rizikového znamienka.
Rakovina kože postihuje ľudí so všetkými typmi pleti, jedinci so svetlejším typom pleti však čelia vyššiemu riziku jej rozvoja. U ľudí s tmavším typom pleti zasa hrozí, že sa rakovina kože odhalí až v neskoršom štádiu, keď je prognóza horšia.
Ako sa môžeme chrániť a znížiť riziko ochorenia
Úrad verejného zdravotníctva SR prináša zoznam niekoľkých krokov, ktorými ochránite kožu pred poškodením a znížite riziko rozvoja rakoviny kože.
- Neopaľujte sa, a to ani rekreačne (priamemu slnku by nemali byť vystavené najmä deti). Osvojte si poznatok, že opálená pokožka je znakom poškodenia slnkom – nič také ako zdravé opálenie neexistuje.
- Vyhýbajte sa silnému priamemu slnečnému žiareniu najmä v letných mesiacoch a medzi 11.00 až 15.00 hod.
- Chráňte sa pred slnečným žiarením pomocou opakovaného nanášania krémov s ochranným faktorom proti UV žiareniu, prekrytím pokožky ľahkým priedušným oblečením, nosením pokrývky hlavy v exteriéri a slnečnými okuliarmi s UV ochranou.
- Nepoužívajte soláriá.
- Pravidelne si kontrolujte pokožku. Počas samovyšetrenia si všímajte akékoľvek zmeny vzhľadu kože a znamienok – mali by ste si všímať tmavú a škvrnitú farbu, nepravidelný tvar, neohraničené okraje a veľkosť znamienok. V prípade zmien čím skôr navštívte lekára.
- Raz ročne absolvujte kontrolu u dermatológa, ktorý zhodnotí rizikovosť už prítomných znamienok.
- Ak plánujete dlhší pobyt v exteriéri, skontrolujte si UV index pre daný deň a dodržte odporúčania pre stanovenú hodnotu indexu.
- Neberte tieto odporúčania na ľahkú váhu. Neoberú vás o veľa energie a môžu zachrániť život.
UV index pre daný deň si skontrolujete online
Pri plánovaní outdoorových aktivít vám pomôže aj predpoveď intenzity slnečného žiarenia, ktorú pravidelne pripravuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Aktuálna denná predpoveď je obyčajne od apríla do konca septembra dostupná online na webstránke SHMÚ.
Intenzita slnečného žiarenia sa vyjadruje medzinárodne zavedenou jednotkou merania intenzity ultrafialového žiarenia, takzvaným UV indexom (UVI). Hodnota UVI ukazuje, aké silné budú počas dňa slnečné lúče a akú ochranu pred nimi treba použiť. UVI sa vyjadruje na jednoduchej číselnej škále od 0 do 11+. Čím je hodnota indexu vyššia, tým je riziko poškodenia kože slnečným žiarením väčšie.
Opatrnosť na slnku vás o vitamín D neukráti
Pre prirodzené doplnenie vitamínu D úplne stačí aj relatívne krátky pobyt na slnku:
• ľuďom so svetlou pokožkou, ktorá sa rýchlo spáli, odporúčame pobyt na slnku 10, max. 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 10.00 hod. alebo po 16.00 hod.,
• ľuďom so svetlohnedou a tmavšou pokožkou postačí pobyt na slnku 10 – 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 11.00 hod. alebo po 15.00 hod.
Zdroj: TS ÚVZ SR
(af)
