Legionely – baktérie, ktoré vyvolávajú infekciu legionelóza, sa bežne vyskytujú vo vodovodných rozvodoch budov. Nachádzajú sa však aj v nemocniciach a dôkladnejšie sa na ich výskyt pozrela doktorka Miriam Fulová, ktorá sa v aktuálnom ročníku konferencie Študentská vedecká odborná činnosť umiestnila na prvom mieste. Legionely sa rozmnožujú najmä v potrubiach s teplotou vody 20 – 45 °C, kde je nízky prietok vody. Miriam spolu s tímom monitorovala efektivitu opatrení, ktoré mali zabrániť šíreniu týchto baktérií vo vodovodnej sieti detskej nemocnice. Podnetom pre tento výskum bol výskyt niekoľkých prípadov Legionárskej choroby u hospitalizovaných vysokorizikových detí.
M. HUCÁKOVÁ: Čo je legionelóza a ako sa ňou môžeme nakaziť?
M. FULOVÁ: Legionelóza je infekcia vyvolaná baktériami druhu Legionella. Ľahšia forma infekcie je tzv. Pontiacka horúčka, ktorá pripomína chrípku a po niekoľkých dňoch spontánne odznieva. Ťažká forma tejto nákazy sa volá Legionárska choroba. Prejavuje sa ako pneumónia (zápal pľúc), ale postihuje aj iné orgány tela (napr. tráviaci trakt, nervový systém, srdce). Názov Legionárskej choroby je spojený s objavom legionel v roku 1976. Vtedy neznáma baktéria spôsobila epidémiu ťažkých pneumónií u účastníkov stretnutia bývalých vojnových veteránov, legionárov vo Filadelfii (Pensylvánia, USA). O rok neskôr po intenzívnom pátraní po pôvodcovi epidémie sa podarilo identifikovať baktériu, ktorá dostala názov Legionella pneumophila. V súčasnosti vieme, že legionely sa vyskytujú v prírodných vodných zdrojoch, z ktorých sa dostávajú do človekom vytvorených vodovodných systémov a pri vhodných podmienkach ich osídľujú. Prenos na človeka sa uskutočňuje inhaláciou (vdýchnutím) vodného aerosólu (veľmi malých vodných kvapiek rozptýlených vo vzduchu), ktorý obsahuje tieto baktérie. Faktormi prenosu teda môžu byť akékoľvek zariadenia vytvárajúce vodný aerosól (klimatizačné jednotky, fontány, sprchy a pod.).
M. H.: Môže sa legionelózou nakaziť každý a hrozí prípadne aj smrť?
M. FULOVÁ: Pre zdravých ľudí bez poruchy imunity je pravdepodobnosť vzniku infekcie minimálna. Legionárska choroba patrí medzi pomerne zriedkavé nákazy, jej výskyt však stúpa. V roku 2016 bolo v Európe zaznamenaných približne 7 000 prípadov Legionárskej choroby, čo predstavuje 14 prípadov na milión obyvateľov. Väčšinou ide o ľudí starších ako 50 rokov, fajčiarov, osoby s abuzom (nadmerným užívaním) alkoholu, osoby s onkologickým ochorením, diabetikov, chronicky chorých so srdcovocievnym ochorením alebo s ochorením dýchacích ciest a pod. Zvýšené riziko nákazy predstavujú akékoľvek faktory, ktoré znižujú odolnosť človeka voči infekcii. Priebeh infekcie legionelami je často rýchly a bez včasnej diagnózy a liečby môže dôjsť k zlyhaniu dýchania a smrti pacienta. Legionárska choroba môže spôsobiť smrť až u30 % infikovaných ľudí.
M. H.: K akým výsledkom ste vo svojej práci dospeli a ako pomôžu bežnej praxi?
M. FULOVÁ: V našom prípade išlo o pacientov s oslabenou imunitou v dôsledku iného ochorenia, pre ktoré boli hospitalizovaní. Priebeh infekcie bol závažný, ich stav vyžadoval intenzívnu liečbu s podporou dýchania. Vyšetrovaním vzoriek vôd sme zistili kolonizáciu vodovodného systému nemocnice legionelami, boli zistené aj iné baktérie a améby. Následne boli zavedené represívne opatrenia na úrovni celej nemocnice – dezinfekcia vody chlórdioxidom. Na vysokorizikových oddeleniach (onkologické, transplantačné) na izbách pacientov boli inštalované jednorazové antibakteriálne filtre na vodovodné kohútiky a sprchy. Našou úlohou bolo monitorovať efekt zavedených opatrení. Na základe výsledkov môžeme odporučiť nemocnici dávkovanie chlórdioxidu do systému, pri ktorom nastal významný úbytok legionel. Taktiež môžeme potvrdiť účinnosť antibakteriálnych filtrov pre rizikových pacientov po dobu dvoch mesiacov. Filtre predstavujú bariéru pre legionely aj iné baktérie a améby a tým okamžitú ochranu pacienta pred infekciou. Keďže úplná eradikácia (nulový výskyt) legionel v kolonizovanom systéme nie je možná, je potrebné naďalej pravidelne kontrolovať vodu na prítomnosť legionel a udržiavať úroveň dezinfekcie s primeraným prevádzkovým režimom.
M. H.: Ako sa dá zabrániť prítomnosti legionel vo vodovodných rozvodoch?
M. FULOVÁ: Opatrenia spočívajú vo vyšetrení vôd na prítomnosť legionel a iných baktérií, v kontrole tepelného režimu a dezinfekcie vodovodných sietí. Dodržiavanie tepelného režimu znamená udržiavanie teploty TÚV nad 55 °C a studenej vody pod 20 °C. Súčasťou prevencie sú aj technické a konštrukčné prístupy – zabránenie stagnácie vody, pravidelné čistenie, odkalovanie, kontrola úrovne dezinfekcie. Pri vzniku ochorení alebo pri náleze legionel vo vodnom systéme sú odporúčané represívne opatrenia (napr. hypertermálne opracovanie, hyperchlórovanie, ionizácia Ag-Cu, antibakteriálne filtre). Súčasťou je pravidelný mikrobiologický a technický monitoring. Pracovná skupina pre Legionársku chorobu v Európe (The European Legionnaires’ disease Surveillance Network – ELDSNet) vydala technické smernice pre minimalizáciu rizika infekcie legionelami vo vodovodných systémoch budov. Odporúča možnosti represívnych opatrení pre chladiace systémy budov, rozvody teplej a studenej vody a relaxačné bazény. Neexistuje však žiadny univerzálne platný spôsob použitia opatrení. Zavedenie kontroly má byť individuálne nastavené a efektivita overená a monitorovaná v konkrétnych podmienkach daného vodovodného systému. Základom pre efektívnu elimináciu legionel je zabezpečenie dostatočného prietoku vody vo všetkých častiach vodovodného systému.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Monika Hucáková
Uverejnila: VČ