Postcovidovým syndrómom trpí najmenej 65 miliónov ľudí na celom svete.
Zdroj: iStockphoto.com
Chronický alebo dlhý covid (z angl. long covid) je vysiľujúce ochorenie, ktoré sa prejavuje aj po tom, čo odznela samotná infekcia akútnym respiračným syndrómom koronavírusu (SARS-CoV-2).
Mnohí ľudia prekonajú ochorenie bez ťažkostí: majú len mierne príznaky ako nepríjemný kašeľ alebo dýchavičnosť, ktoré do niekoľkých dní odznejú. Odborníci však upozorňujú, že môže ísť len o špičku ľadovca.
Nepríjemný postcovidový syndróm
Približne desať percent ľudí pociťuje aj po 12 týždňoch pretrvávajúce príznaky, ktoré sa v jednotlivých prípadoch môžu líšiť. Zatiaľ bolo identifikovaných viac ako 200 symptómov postihujúcich viaceré orgánové systémy.
Podľa najnovšej správy, publikovanej v akademickom časopise Nature Reviews Microbiology, postcovidovým syndrómom trpí najmenej 65 miliónov ľudí na celom svete. S chronickými zdravotnými problémami sa stretávajú najmä ženy vo veku od 30 do 55 rokov.
Ľudí zaťažuje najmä dlhotrvajúca a neprimeraná únava a neschopnosť pracovať rovnakým tempom ako pred ochorením.
Medzi najčastejšie príznaky patrí:
- dlhotrvajúci suchý kašeľ,
- výpadky pamäti,
- zmeny nálad,
- slabosť svalov a bolesť kĺbov,
- zadýchavanie sa aj po slabej námahe,
- bolesti hlavy,
- strata chuti a čuchu,
- búšenie srdca,
- problémy so spánkom,
- vypadávanie vlasov, kožné problémy.
Keď sa vírusom znova nakazíme, je rovnako pravdepodobné, že chytíme aj chronický covid. Mnohí pacienti trpia zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení, ktorých dôsledkami môže byť zlyhanie srdca a mŕtvica, bez ohľadu na to, aká závažná bola počiatočná infekcia.
Vedci v najnovšej štúdii upozorňujú na významné podobnosti medzi dlhotrvajúcim covidom a niektorými chronickými zdravotnými stavmi, ako je chronický únavový syndróm (benígna myalgická encefalomyelitída) a porucha autonómneho nervového systému. Približne polovica ľudí spĺňa kritériá diagnózy na tieto ochorenia.
„Chronický covid nie je nejaká vágna záhadná vec, ktorú môže lekár odpísať ako psychosomatický problém, hoci mnohí to robia,“ upozornil profesor Brendan Crabb, výskumník z oblasti infekčných ochorení. „Je to klinická choroba s biochemickým a bunkovým základom.“
Problémom je aj menej bielych krviniek
Ďalším kľúčovým zistením správy je, že ľudia trpiaci dlhodobým covidom majú vyčerpané alebo znížené hladiny T buniek (T-lymfocytov), bielych krviniek zapojených do imunitnej odpovede, ktoré priamo zabíjajú patogény a zároveň pomáhajú B-lymfocytom produkovať protilátky.
Vírusovo špecifické protilátky produkované B bunkami nepostačujú na účinnú ochranu pred novým koronavírusom. Hlavnú rolu hrajú takzvané CD8+ T bunky špecifické pre vírus, pretože dokážu identifikovať a zabiť bunky, ktoré sú vírusom infikované. Tieto cytotoxické T bunky eliminujú vírusy, ktoré sú skryté vnútri hostiteľských buniek a pomáhajú predchádzať šíreniu.
(JM)
