Dá sa aplikovať deťom od dvoch rokov až po osemnásťročných. Očkovanie proti chrípke môže nepriamo chrániť proti novému koronavírusu.
MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, primár oddelenia klinickej alergológie a imunológie Univerzitnej nemocnice v Martine, odborník na očkovanie v špeciálnych situáciách.
Rovnako ako počas minuloročnej jesene, aj teraz sa odborníci obávajú hrozby dvojitej nákazy vírusmi chrípky aj nového koronavírusu.
V predchádzajúcej chrípkovej sezóne podľa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZSR) nahlásili lekári o takmer 84 percent menej chrípkových ochorení oproti sezóne 2019/2020. Avšak správy zo zahraničia naznačujú, že po dvoch lockdownoch majú mnohí oslabenú imunitu a ťažšie znášajú aj nápor bežných vírusov a baktérií.
V USA bol podľa The New York Times nezvyčajný nárast bežných respiračných vírusov už v júli, čo potvrdilo Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Vo Veľkej Británii podľa The Guardian už predposledný septembrový týždeň narastal počet ľudí s bežným prechladnutím a inými respiračnými infekciami, najmä medzi mladistvými do 15 rokov, ale aj u starších ľudí.
Na Slovensku zatiaľ evidujeme najmä prudký nárast pacientov s delta variantom nového koronavírusu, ktorý sa rýchlo stal dominantným variantom so 100-percentným pokrytím, čo znamená, že sa potvrdzuje u všetkých testovaných. Podľa Ministerstva zdravotníctva SR spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 83,45 percenta ľudí.
Dáta o epidemiologickej situácii jednotlivých regionálnych úradov jasne hovoria, že sa „chrípková sezóna“ začala (pozri napríklad: RÚVZ Banská Bystrica; RÚVZ so sídlom v Nitre…) Na severnej pologuli sa takto označuje spravidla obdobie od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roku do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roku. V tomto čase zverejňuje počet prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení (CHPO) a akútnych respiračných ochorení (ARO) týždenne a za celé Slovensko aj RÚVZ SR. Na naše požiadanie zrátal hlásenia z miestnych RÚVZ už v 38. týždni. Ukazujú, že chorobnosť na ARO v porovnaní s 37. týždňom stúpla o 21,1 percenta a na chrípku a CHPO stúpla o 36,4 percenta. Najvyššia chorobnosť na ARO vrátane chrípky a CHPO bola podľa krajov zaznamená v Nitrianskom kraji a vo vekovej skupine 0- –5-ročných detí.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
„Prípady chrípky sme už zaevidovali aj v Univerzitnej nemocnici v Martine (UNM). Našťastie, zatiaľ nie sú ťažké, čiže ani dospelých, ani detských pacientov s chrípkou sme nemuseli hospitalizovať. Momentálne vidíme nárast pozitívne testovaných detí na covid, pričom časť z nich má aj klinické príznaky ochorenia rôzneho stupňa a závažnosti. Niekoľko detí bolo už aj hospitalizovaných,“ hovorí MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, primár oddelenia klinickej alergológie a imunológie UNM, ktorý je aj odborníkom na očkovanie v špeciálnych situáciách.
Z rozhovoru s lekárom Milošom Jeseňákom sa dozviete:
- o dôležitosti očkovania proti chrípke;
- o tom, ako odlíšiť príznaky chrípky od covidu;
- od akého veku života sa odporúča očkovanie proti chrípke;
- pre ktoré skupiny obyvateľov je chrípka najväčším rizikom;
- či sa možno dať zaočkovať súčasne vakcínou proti chrípke aj vakcínou proti SARS-Cov-19;
- v akom časovom rozmedzí je najideálnejšie podstúpiť očkovanie proti chrípke.
Posledná chrípková sezóna bola slabšia. Zachytila som, že niektorí odborníci očakávajú, že teraz udrie chrípkový vírus silnejšie. Je to pravda?
Nemyslím si, že to vieme takto jednoznačne na základe minulej chrípkovej sezóny predpovedať. Ako slabšiu sme ju vnímali najmä pre menej prípadov chrípky. To však súviselo s pandémiou nového koronavírusu. Ľudia sa snažili vyhnúť hromadným dopravným prostriedkom, nosili ochranné rúška. Navyše sme mali lockdowny, ľudia sa izolovali, nestretávali sa. Vírusy chrípky sa z roka na rok vyvíjajú a ich zmeny sa predpovedajú na základe rôznych matematických modelov ako aj pravidelnej analýzy izolátov cirkulujúcich vírusov chrípky. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto dvakrát ročne odporúča aktualizáciu zloženia chrípkových vakcín.
Už minulý rok odborníci zdôrazňovali, že očkovanie proti chrípke je v súčasnej pandémii nového koronavírusu ešte dôležitejšie ako pred ňou. Pretože obe tieto ochorenia krátko po sebe nemusí zvládnuť ani inak zdravý človek.
Minulý rok sme to predpokladali, dnes už sú na túto tému viaceré zaujímavé analýzy. Vyplýva z nich, že očkovanie proti chrípke môže dokonca do istej nepriamo chrániť proti novému koronavírusu. Pre organizmus oslabený chrípkou či novým koronavírusom však môže byť komplikáciou aj bežná bakteriálna nákaza.
Momentálne spôsobuje spomedzi respiračných ochorení najväčšiu chorobnosť rýchlo sa šíriaci delta variant koronavírusu. Je veľmi infekčný, avšak na začiatku sa zväčša prejavuje nádchou a bolesťou hrdla. Človek ho môže považovať za chrípku. Dá sa od nej odlíšiť?
Obe ochorenia sú len ochorením dýchacieho systému. Obe sú systémovým infekčným ochorením. To znamená, že okrem dýchacieho systému pozorujeme pri nich príznaky a komplikácie z iných orgánových systémov, napríklad srdcovocievneho, svalovo-kostného, nervového a podobne. Avšak väčšina ľudí s chrípkou má už na začiatku ochorenia vysoké horúčky, ktoré trvajú niekoľko dní, kým väčšina ľudí s novým koronavírusom horúčky nemusí mať.
Naopak, sťažené dýchanie sa pri chrípke nevyskytuje tak často ako pri ochorení na covid. Ale dráždivý kašeľ môže sprevádzať obe ochorenia. Chrípka a covid sa odlišujú aj dĺžkou inkubačnej doby. Kým chrípka sa rozvinie v priebehu jedného až dvoch dní od infikovania sa, covid v priebehu piatich až siedmich dní, no v niektorých prípadoch aj za dvojnásobne dlhú dobu. V porovnaní s chrípkou to znamená, že človek ho môže rozširovať oveľa dlhšie, lebo je ním infikovaný, ale dlho nemá príznaky alebo ich má len veľmi mierne.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Momentálne prevládajúci delta variant výraznejšie postihuje aj neočkovaných detských pacientov na rozdiel od predchádzajúcich variantov nového koronavírusu, ktoré sa u detí prejavovali len veľmi slabo, prípadne vôbec. Deti zároveň predstavujú veľké infekčné riziko pre svoje okolie, rodinu a starších ľudí.
Deti od 12 do 15 rokov možno na Slovensku očkovať proti novému koronavírusu už od júna, na začiatku septembra pribudla táto možnosť aj pre deti od 5 do 11 rokov. Avšak v tejto mladšej kategórii musí žiadosť rodiča a očkovanie schváliť pediater alebo iný odborník. Ako túto možnosť vnímate?
Pre deti od 12 rokov sú zatiaľ schválené vakcíny od spoločností Pfizer a Moderna. Je deklarované, že sú bezpečné a ich účinnosť je vyššia ako u dospelých, pričom v tejto vekovej kategórii je podávaná rovnaká dávka ako u dospelých jedincov. Očkovanie staršej kategórie detí dnes odporúčajú všetky krajiny vrátane tých, ktoré pôvodne váhali, napríklad Veľká Británia či Nemecko. A netýka sa to len rizikových detí so závažnými diagnózami, ktoré by komplikovaný priebeh covidu mohol ešte viac ohroziť. Odporúčanie platí pre všetky deti a adolescentov. Jednak preto, že u nich môže covid prebiehať bez symptómov, čiže ho môžu nevedome šíriť, a tiež preto, že môže viesť k vážnym postcovidovým komplikáciám, ktoré sa označujú ako pediatrický zápalový multisystémový syndróm (PIMS).
Tento syndróm sa prejavuje mnohými príznakmi, napríklad pretrvávajúcimi horúčkami, výraznou únavou, bolesťami brucha, zvracaním, hnačkami, opuchmi rúk a nôh, kožnými vyrážkami, poškodením srdca a tak ďalej. V prípade očkovania detí mladších ako 12 rokov bola aktuálne podaná žiadosť na schválenie Európskou liekovou agentúrou s použitím tretinovej dávky.
Pozrite si
V niektorých krajinách, napríklad aj na Slovensku, sa pracuje na možnosti očkovať najrizikovejšie chronicky choré deti v tejto vekovej kategórii aj pred týmto schválením. Deti sú v kolektívoch, a preto sú vystavené reálnemu riziku infikovania sa vysokoinfekčným delta variantom. Aj preto, že do istej miery sa tak zväčšuje ochrana starých ľudí pred covidom, ktorých imunita aj zdravotný stav sú slabšie. I keď, samozrejme, deti nemôžu byť náhradou za to, že dospelí sa odmietajú očkovať.
Stretávate sa v praxi so záujmom rodičov o vakcináciu detí proti covidu alebo ešte prevládajú obavy?
Stretávame sa aj so záujmom, aj s obavami, aj s otázkami ohľadom najmä bezpečnosti i účinnosti. Je dôležité trpezlivo vysvetľovať všetky výhody, ale aj prípadné možné nevýhody očkovania proti covidu u detí. Do úvahy treba brať aj rizikovosť dieťaťa, pridružené ochorenia. V literatúre postupne pribúdajú dôležité údaje aj o účinnosti a bezpečnosti očkovania v tejto vekovej kategórii. Je potrebné informovať aj o niektorých raritných vedľajších príhodách, ako je napríklad zápal srdcového svalu, pretože na ne treba myslieť, včas ich zachytiť a liečiť. Dôležité je aj vysvetliť režim po očkovaní, napríklad, že sa treba telesne šetriť a na 5 – 7 dní zakázať fyzické aktivity.
Od akého veku možno očkovať deti proti chrípke?
Už od šiesteho mesiaca dieťaťa, a to rovnakou dávkou ako dospelých ľudí. V prípade jednej z vakcín existuje aj možnosť použitia polovičnej dávky u najmenších detí. Ak sa dieťa očkuje prvýkrát, malo by byť očkované dvoma plnými dávkami s odstupom jedného mesiaca.
Na Slovensku bude proti chrípke už aj sprejová vakcína do nosa. Aplikuje sa deťom od 2 rokov až po adolescentov do 18 rokov. U nás je novinkou, ale v zahraničí, napríklad vo Francúzsku, Veľkej Británii či v USA sa používa už roky pri hromadnom očkovaní napríklad v školách. Používa sa jednorazovo a to tak, že do každej nosnej dierky sa vstrekne polovica spreja.
Vakcináciu proti chrípke u detí treba určite zvážiť najmä u chronicky chorých pacientov, detí s obezitou, cukrovkou, s rôznymi chronickými ochoreniami dýchacieho systému a podobne. Tiež treba vziať do úvahy, že u detí do piateho roku života je väčšie riziko ťažkého priebehu chrípky. Sprevádzajú ho vysoké horúčky a môžu sa objaviť aj febrilné kŕče, čiže svalové kŕče, ktoré sú následkom rýchleho vzostupu telesnej teploty.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Pre ktoré ďalšie skupiny obyvateľov je riziko chrípky také závažné, že by nemali s očkovaním váhať?
Očkovanie proti chrípke môžem odporučiť celej populácii, ale za rizikové skupiny v tomto smere považujeme seniorov nad 60 rokov, chronických pacientov s neurologickými, metabolickými, alergickými, imunitnými a inými ochoreniami, už spomínané deti do piateho roku života, tehotné ženy, zdravotníkov a ostatných pracovníkov, ktorí robia v kolektívnych zariadeniach, ako sú domovy dôchodcov, sociálne ústavy a podobne. Tehotným pripomínam, že ak by sa mali preočkovať proti čiernemu kašľu, robí sa to na začiatku tretieho trimestra a nemusia sa báť. Rovnako ako vakcínou proti chrípke aj vakcínou proti čiernemu kašľu chránia seba aj dieťa.
Kým neexistoval nový koronavírus, v chrípkových sezónach sa takmer každoročne vyskytli aj ľudia, ktorí chrípku prechodili a skončili s vážnymi zdravotnými následkami. Môžete pripomenúť riziká nevyležanej chrípky?
Nevyležaná chrípka môže spôsobiť naozaj veľmi vážne zdravotné komplikácie, jednak poškodenie až zlyhanie srdca, vážne komplikácie na úrovni cievneho systému, únavový syndróm a ďalšie problémy veľmi podobné tým, aké sa objavujú po prekonaní covidu. Okrem iného môže zvýšiť riziko rôznych baktériových infekcií v teréne poškodenom chrípkou.
Viaceré odborné práce potvrdili, že očkovanie proti chrípke má vyšší ochranný efekt pred infarktom ako keď fajčiar prestane fajčiť alebo obézny schudne. V spomínanej rizikovej skupine starších ľudí znižuje očkovanie proti chrípke chorobnosť o 60 percent a u zdravých ľudí o 70 – 90 percent.
V ktorom období je najvhodnejšie podstúpiť očkovanie proti chrípke?
Ideálne v priebehu októbra a novembra, keď začína chrípková sezóna. Možné je to aj v januári, no vtedy je väčšie riziko, že človek bude už vírusom chrípky infikovaný, ale ešte to nebude poznať. V tom prípade mu vakcína nepomôže, lebo ochrana po očkovaní nastupuje približne 2 týždne od podania vakcíny.
Aké sú vedľajšie účinky očkovania proti chrípke?
Vedľajšie príhody po očkovaní proti chrípke sú jednak bežné – horúčka, bolestivosť v mieste podania vakcíny, prechodná únava, bolesti svalov. Na druhej strane existujú aj niektoré raritné vedľajšie príhody zo strany nervového systému, napríklad demyelinizačné ochorenia (napríklad skleróza multiplex – pozn. red.) a podobne. Tie sa však oveľa častejšie objavujú po chrípke ako po očkovaní.
Je možné podstúpiť súčasne očkovanie proti chrípke aj proti koronavírusu?
Áno, je to možné, napokon aj v prípade cestovania do exotických krajín sa neraz podávajú 2 – 4 vakcíny súčasne. Tie sa rozdelia do oboch ramien. Ľudský organizmus to dokáže zvládnuť, i keď na to môže zareagovať silnejšie, napríklad horúčkou. Druhá možnosť je dať sa zaočkovať vakcínou proti chrípke a vakcínou proti koronavírusu s odstupom 4 – 7 dní, pričom na poradí nezáleží.
Zahraničné informačné portály píšu už aj o vývoji dvojvakcíny proti chrípke a novému koronavírusu. Máte predstavu, kedy by mohla byť dostupná?
Žiaľ, niektoré takého vakcíny boli v prvej fáze klinického skúšania, a neprešli do ďalšej fázy. Neviem odhadnúť, kedy (a či vôbec) možno očakávať príchod takejto vakcíny do klinickej praxe. V prípade duálnej vakcíny pri vírusoch, ktoré mutujú a menia svoje vlastnosti, je príprava vakcíny zložitejšia a komplikovanejšia ako vývoj samostatných vakcín proti jednému alebo druhému ochoreniu.
