Nekonečnému preočkovávaniu bude asi čoskoro koniec. Vedci vyvíjajú aj vakcíny proti covidu vo forme tablety či spreja.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Biochemik a imunológ Vladimír Leksa je členom iniciatívy Veda pomáha a vedúcim laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV). O rozhovor sme ho poprosili preto, aby nám priblížil vedecké postoje k ďalšiemu preoočkovávaniu proti covidu.
Pre omikron, aktuálny variant nového koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý momentálne vo svete dominuje, už totiž viaceré krajiny preočkovávajú obyvateľstvo proti covidu štvrtýkrát. Presnejšie, odporúčajú takzvaný druhý booster, čiže druhú posilňovaciu dávku vakcíny. Niektoré ju odporúčajú len rizikovým pacientom a zdravotníkom (Španielsko, Nemecko a Chile), iné všetkým dospelým (Maďarsko a Izrael).
Posilňovacia vakcína má pri omikrone špeciálny význam, pretože tento variant nového koronavírusu vie do veľkej miery obísť imunitu získanú predošlým očkovaním alebo prekonaním covidu.
Na Slovensku zatiaľ druhý booster nie je témou, keďže sa stále očkuje len prvou posilňovacou vakcínou. Vo svete pribúdajú odborníci, ktorí hovoria, že zdravých ľudí dostatočne chráni pred vážnym priebehom covidu jeden booster. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyslovene apeluje, aby sa radšej investovalo do vakcín pre obyvateľov chudobných krajín, ktoré ich nemôžu uhradiť zo štátneho rozpočtu. V nich totiž pre nízku zaočkovanosť pravdepodobnejšie hrozí vznik ďalších variantov nového koronavírusu.
Na druhej strane neexistuje ani stopercentná istota, že človek, ktorý je relatívne zdravý a dostatočne vakcinovaný proti covidu, z nákazy omikronom vyviazne živý a bez komplikácií. I keď sa zdravotníci zhodujú, že má vo väčšine prípadov mierny priebeh, a to najmä u zaočkovaných posilňujúcou dávkou proti covidu.
V rozhovore s Vladimírom Leksom sa tiež dočítate:
- o vývoji ďalších, univerzálnych typov vakcín proti covidu, ktoré by mali byť účinnejšie voči novým mutáciám SARS-CoV-2 a budú sa dať podávať aj inak ako injekciou;
- o tom, ako často sa budeme v budúcnosti preočkovávať proti tejto chorobe;
- o tom, prečo monoklonálne protilátky, ktoré sa používajú pri jej liečbe na Slovensku, proti omikronu neúčinkujú;
- o tom, či má počas aktuálnej pandémie význam posilňovanie imunity pomocou vitamínov a minerálov.
Imunológ Vladimír Leksa. Zdroj: archív VL
O preočkovávaní
Aký názor na takzvaný druhý booster, respektíve druhú posilňovaciu dávku vakcíny proti covidu, prevláda vo vedeckom svete? Je naozaj zbytočné, aby sa ňou očkovali ľudia, ktorí nemajú vážne zdravotné problémy?
Zatiaľ o tom máme len predbežné výsledky, len preprinty (vedecký článok, ktorý ešte neprešiel vedeckou oponentúrou, „peer-review“, a nebol oficiálne publikovaný – pozn. red). Oba sú z Izraela a kým jeden ukazuje, že druhá posilňovacia dávka vakcíny výrazne zvýšila ochranu pred covidom, druhý je trochu skeptickejší. (Izrael začal očkovať druhým boostrom ako prvý na svete – pozn. red.) Podľa všetkého pomôže ľuďom so slabšou imunitou posilňujúca dávka vakcíny viac skoncentrovať protilátky. Ale ešte nemáme dostatok vedeckých dát, aby sme vedeli porovnať efekt prvého a druhého boostra.
Osobne si myslím si, že teraz je najdôležitejšie aktualizovať vakcínu špeciálne proti omikronu a pomôcť s vakcínami krajinám, ktoré stále zápasia s pandémiou a súčasne majú nízku zaočkovanosť. Čím vyššie reprodukčné číslo bude totiž vírus mať (reprodukčné číslo = indikátor infekčnosti, viac TU), čiže čím viac sa bude množiť a čím viac bude mať hostiteľov, tým je pravdepodobnejšie, že bude vytvárať nové varianty.
Podľa medializovaných informácií by vakcína proti omikronu mohla byť dostupná už v marci. No keď vezmeme do úvahy, že Juhoafrická republika, kde vznikol, o jeho existencii informovala 18. novembra minulého roku a zakrátko bolo jasné, že sa stáva vo svete dominantným, je to veľmi dlhá doba. Medzitým sa už v Dánsku vyvinul subvariant omikronu BA.2, ktorý je nákazlivejší ako pôvodný omikron. Minulý týždeň ho potvrdili v Maďarsku v dvoch vzorkách. Nedali by sa vakcíny na nové varianty aktualizovať rýchlejšie?
To závisí od toho, do akej miery budú musieť nové vakcíny znovu prejsť klinickým testovaním, teda či pôjde o rovnako náročný proces ako v prvej fáze alebo sa bude môcť jeho bezpečnosť potvrdiť len na nejakej menšej vzorke. Aktualizovaná vakcína by oproti pôvodnej nemala mať výrazne odlišné účinky a práve výhodou mRNA vakcín je, že sa dajú zaktualizovať veľmi rýchlo.
Ani chrípkové vakcíny, ktoré sa aktualizujú dvakrát do roka, neprechádzajú nanovo veľkými klinickými štúdiami. Možno sa testujú na menších vzorkách, aby sa zistilo, či nespôsobujú nejakú závažnú vedľajšiu reakciu, ale nie som si tým istý. Uvidíme, ako to bude so schvaľovaním aktualizovaných vakcín proti covidu. V každom prípade čím skôr sa vakcína aktualizuje, tým vyššia bude jej účinnosť voči aktuálne prevládajúcemu variantu vírusu. Neskôr sa zasa môžu objaviť odolnejšie varianty.
Ak by sa vakcíny proti covidu aktualizovali podobne rýchlo ako protichrípkové vakcíny, očkovali by sme sa nimi raz do roka?
Myslím, že keď táto pandémia prehrmí, koronavírus síce v populácii ostane, ale budeme voči nemu odolnejší. S covidom to potom bude podobné ako s chrípkou. Vakcína bude dobrou prevenciou pre všetkých, a najmä pre ľudí so slabou imunitou, starších a chronicky chorých. Je dosť možné, že vznikne jedna vakcína, ktorá bude účinkovať proti chrípke aj proti covidu a bude sa podávať raz v roku, na jeseň.
O nových druhoch vakcín proti SARS-CoV-2
Na konci januára vyšiel v Nature článok, v ktorom vedci odporúčajú namiesto podávania nekonečných posilňovacích dávok vyvinutie nových vakcín proti viacerým existujúcim a vznikajúcim kmeňom SARS-CoV-2, ktoré budú mať dlhší účinok. Ako možno vyvinúť vakcínu proti kmeňu, ktorý ešte nevznikol? Veď už omikron vedcov prekvapil…
Nás omikron neprekvapil. Upozorňovali sme, že ak populácia nebude dostatočná zaočkovaná, môže sa objaviť nový, odolnejší a nákazlivejší variant. Omikron prekvapil skôr tým, že sa nevyvinul z delty, čiže z predchádzajúceho dominantného variantu SARS-CoV-2. Vyzerá to skôr tak, akoby bol celú dobu niekde skrytý a prejavil sa až teraz, keď má na to priestor.
No čo sa týka otázky vakcíny proti viacerým kmeňom SARS-CoV-2, možno povedať, že univerzálne vakcíny proti covidu by sme mohli mať do konca roka. Už sa vyvíjajú.
Ako sa dosahuje ich univerzálnosť?
Sú namierené proti tým proteínom a úsekom v novom koronavíruse, ktoré nemôžu rýchlo mutovať, pretože tvoria enzymatický aparát vírusu. Sú potrebné pre jeho namnoženie, tvoria akúsi kritickú infraštruktúru vírusu.
Súčasné vakcíny sú totiž vyvinuté proti spike proteínu (to je proteín nového koronavírusu, ktorý mu umožňuje prichytiť sa na ľudskú bunku a preniknúť do nej – pozn. red.). A v géne pre spike proteín sa môžu objavovať a pretrvávať mutácie, ktoré zvýšia infekčnosť vírusu.
No pokiaľ ide už o množenie vírusu v našich bunkách, enzymatické aparáty vírusu sú oveľa konzervatívnejšie. Mutácie sa tam prejavujú menej, lebo v tejto oblasti mutácia vírus často znefunkční tak, že sa nemôže namnožiť. Skrátka, vyvíjajú sa aj vakcíny namierené proti týmto vnútorným enzýmom nového koronavírusu.
A zároveň sa vyvíjajú aj nové vakcíny namierené na konzervatívne miesta spike proteínu, ktoré sú na ňom najdôležitejšie, tým pádom variant, ktorý by bol v tomto mieste zmutovaný, neprežíva.
Takisto sa vyvíjajú vakcíny, ktoré sa nebudú pichať injekčnou striekačkou, ale sa budú užívať vo forme tabletky alebo nosového spreja, čo by mohlo byť pohodlnejšie pre ľudí, ktorí sa boja ihiel. Aj tieto vakcíny sa možno objavia už v tomto roku.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Prečo sa univerzálne vakcíny nevyvíjali hneď od začiatku pandémie?
Nie je to štandardná metóda, išlo sa na istotu. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, zvlášť v akútnej situácii. Okrem toho proti koronavírusu sme ešte vakcínu nemali, nevedelo sa, kde a ako rýchlo bude mutovať.
V každom prípade to, čo ste povedali, znie nádejne, snáď už len rok a vrátime sa do normálu.
To je ťažké povedať. Pokojne sa môže objaviť ďalší vírus alebo iný patogén, ktorý bude ešte horší ako nový koronavírus. Keďže ľudia likvidujú dažďové pralesy, narúšajú biodiverzitu a celkovo závažne narúšajú životné prostredie, zoonotické vírusy, čiže vírusy pôvodom zo zvierat, na nás môžu preskakovať čoraz ľahšie. A keďže sme s nimi doposiaľ neprišli do kontaktu a nemáme voči nim vybudovanú imunitu, veľmi ľahko tu môžeme mať novú pandémiu.
O liekoch na covid a posilňovaní imunity
Vedci sa v boji proti covidu nesústredia iba na vývoj vakcín, ale aj na vývoj liekov. Pred rokom sa zdalo veľmi sľubné podávanie monoklonálnych protilátok. Minulý týždeň však ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že ich podávanie zastaví, lebo tie, ktoré sú u nás dostupné, proti omikronu nezaberajú. Viete vysvetliť prečo?
Pretože väčšina monoklonálnych protilátok je tiež zameraná proti spike proteínu, ktorý je práve v omikrone výrazne zmutovaný. Ale existujú aj také monoklonálne protilátky, ktoré sú namierené proti konzervatívnejším miestam spike proteínu a tie na liečbu covidu fungujú. Je ich zhruba päť, sú schválené, žiaľ, na Slovensku ich nemáme, ale mali by sa dať objednať.
Avšak proti omikronu fungujú antivirotiká, ktoré sú už schválené, molnupiravir a paxlovid (prvý sa na Slovensku používa, ďalší by mal byť dostupný v priebehu najbližších mesiacov – pozn. red.) A to tiež vďaka tomu, že sú namierené proti konzervatívnemu aparátu v novom koronavíruse, ktorý oveľa menej podlieha mutáciám.
Počas prvého roka pandémie vyšlo veľa štúdií o vplyve vitamínu D na priebeh covidu, avšak kým jedny jeho význam potvrdzovali, iné ho vyvracali. Ako to teda je? Poznám totiž ľudí, ktorí od začiatku pandémie užívajú na posilnenie imunitného systému okrem vitamínu D aj vitamín C, zinok a selén. Môže to mať pozitívny efekt?
Určite áno, ale nie je to tak, že, keď si dáte vitamín D, C, zinok alebo selén, ochráni vás to pred covidom. Ak však všetky spomínané vitamíny a minerály budete užívať, posilníte si imunitu a to zvýši pravdepodobnosť, že organizmus si s covidom poradí ľahšie. Hovorím to od začiatku pandémie. Déčko je veľmi dôležité práve v zimnom období, keď ho majú ľudia menej, pretože jeho tvorba súvisí so slnečným žiarením, ktorého je v zime málo. S ničím to však netreba preháňať, teda ani s vitamínmi, aj nimi sa môže totiž človek predávkovať. Treba brať len odporúčané dávky. Jednoznačne najspoľahlivejšou možnou ochranou proti covidu je dnes očkovanie.
