Látka, ktorú antivaxeri označujú za nebezpečnú, sa nenachádza len v očkovacej látke, ale aj v paradajkovej omáčke.
Obrazné porovnávanie množstva chloridu draselného vo vakcíne a v smrtiacej injekcii. Pravda alebo hoax? Ilustrácia: Michaela Mašánová
Pred začiatkom leta vyvolala na sociálnych sieťach rozruch správa, ktorá tvrdila, že vakcína Comirnaty od spoločnosti Pfizer-BioNTech je nebezpečná, pretože obsahuje chlorid draselný.
Autor príspevku napísal, že látka vo vakcíne môže človeku spôsobiť vážne zdravotné problémy. Zdôrazňoval tiež, že chlorid draselný je súčasťou smrtiacich injekcií, ktoré sa používajú na zástavu srdca.
Chlorid draselný sa však nepoužíva len pri výrobe farmaceutických výrobkov, ale aj v potravinárstve. Vedci sa zhodujú na tom, že jeho minimálne množstvo nepredstavuje pre pacientov žiadne riziko, či sa nachádza vo vakcínach alebo v jedle.
Nachádza sa v ovocí aj zelenine
Chlorid draselný, ktorý chemici označujú ako KCl, je biela kryštalická látka a v prírode sa vyskytuje najmä v morskej vode. Naše telo túto látku potrebuje najmä na udržanie správnej funkcie buniek.
Samotný chlorid draselný je na Slovensku registrovaný aj vo forme liekov, ktoré pacienti užívajú pri diagnostikovanom nedostatku chloridu draselného a pri niektorých ochoreniach obličiek.
Okrem toho sa nachádza sa aj v mnohých potravinách, čo nie je pre ľudské telo žiaden problém, pretože ho dokáže spracovať. Bežne ho konzumujeme v mäse, obilninách, ovocí aj zelenine.
„Najznámejšia potravina, ktorá obsahuje chlorid draselný, sú banány (358 mg na 100 g). Medzi potraviny s vyšším obsahom draslíka patria napríklad aj surový špenát (558 mg na 100 g), pečené zemiaky bez šupky (391 mg na 100 g), varené sójové bôby (539 mg na 100 g), grilované huby portabella (437 mg na 100 g) a spracované paradajkové omáčky (413 – 439 mg na 100 g). Banánový prášok obsahuje cca 1491 mg draslíka na 100 g,“ vysvetlil pre portál Veda na dosah doktor František Dráfi zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie CEM Slovenskej akadémie vied (SAV).
Využitie a výskyt chloridu draselného vo veciach okolo nás: mydlo, minerál sylvín, injekcia, prítomnosť v potravinách ako E508, doplnok chloridu draselného v podobe tabliet alebo ako náhrada či prímes kuchynskej soli. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (z angl. European Food Safety Authority, EFSA) stanovil aj množstvo draslíka, ktoré by mal dospelý človek počas dňa prijať.
„Príjem draslíka v množstve 3500 mg na deň sa považuje za optimálny pre dospelú populáciu a adekvátny príjem je odporúčaný v tomto množstve pre dospelých mužov a dospelé ženy podľa EFSA,“ dodal doktor Dráfi.
Ako štipka soli
Podľa Európskej liekovej agentúry (z angl. European Medicines Agency, EMA) jedna dávka vakcíny Comirnaty proti Covidu-19 obsahuje 39 mg chloridu draselného.
Odborníci prirovnávajú množstvo KCl vo vakcíne k štipke soli. Podľa doktora Dráfiho dokonca jeden banán obsahuje vyššie množstvo chloridu draselného než vakcína od spoločnosti Pfizer-BioNTech.
„Vakcína Comirnaty obsahuje menej ako 1 mmol (39 mg) draslíka v jednej dávke. Toto množstvo draslíka vo vakcíne je v porovnaní s obsahom draslíka v banáne (358 mg na 100 g) deväťkrát nižšie a považuje sa za zanedbateľné, teda nepredstavuje pre ľudí riziko. Jeho obsah vo vakcíne je v porovnaní s odporúčaným denným príjmom podľa EFSA takmer deväťdesiatkrát nižší.“
Aká je jeho úloha?
Chlorid draselný, rovnako ako fosforečnan draselný alebo hydrogénuhličitan sodný, patrí vo farmácii medzi kľúčové pomocné látky. Ich hlavnou úlohou je neutralizovať prebytočnú kyslosť a zabezpečiť pH blízke prirodzenému pH ľudského tela. Tým sa znižuje bolesť pri vpichu a uľahčuje podávanie.
„Pomocné látky slúžia na stabilizáciu lieku alebo vakcíny, na úpravu pH, korigujú chuť a výzor, ale tiež slúžia ako konzervanty. Zatiaľ čo sa väčšina pomocných látok považuje za neaktívne, niektoré môžu mať za určitých okolností známy účinok. Takouto pomocnou látkou je aj chlorid draselný.“
Vedec vysvetlil, že nakoľko patrí chlorid draselný medzi pomocné látky so známym účinkom, musí byť povinne uvedený a označený v príbalovom letáku, aby vedeli pacienti a lekári liek bezpečne použiť.
„Všetky lieky a vakcíny musia povinne uvádzať obsah pomocných látok aj v tzv. súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC) v časti 2 a 6.1. Zároveň musí byť obsah pomocných látok so známym účinkom bližšie opísaný v časti 4.4 tohto dokumentu. Uvedená informácia je často užitočná a dôležitá ako pre pacientov, ktorí majú kontrolovaný príjem draslíka, tak aj pre lekárov a farmaceutov (Označovanie pomocných látok v EÚ).“
Rôzne vakcíny, rozličné pomocné látky
Na výber pomocných látok do vakcín existuje mnoho parametrov, ktoré regulujú viaceré inštitúcie EÚ a sú špecifikované aj v liekopise. Okrem iného však platí, že odborníci používajú také látky, ktoré dokáže ľudské telo pomerne rýchlo a ľahko spracovať.
„Chlorid draselný sa nachádza len vo vakcíne Comirnaty (Pfizer). V ostatných registrovaných vakcínach sa nachádza napríklad sodík v množstve menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v 0,5 ml dávky. Je to v podstate zanedbateľné množstvo sodíka (vrátane Comirnaty, Spikevax, Janssen, Vaxzevria),“ konštatoval doktor Dráfi.
Dodal, že v dvoch vektorových vakcínach (Janssen, Vaxzevria) sa ako pomocná látka nachádza etanol. V tomto množstve však na ľudské zdravie nemá negatívny vplyv.
„V jednej 0,5 ml dávke týchto vakcín sa nachádzajú 2 mg alkoholu (etanolu). Ani toto malé množstvo alkoholu, ktoré sa vo vakcíne nachádza, nemá žiadny pozorovateľný vplyv na ľudské zdravie.“
