Pedagogickí zamestnanci dostávajú vakcínu od spoločnosti AstraZeneca.
Neobľúbená vakcína od spoločnosti AstraZeneca. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Trinásteho februára spustil štát registráciu, prostredníctvom ktorej sa mohli učitelia prihlásiť na očkovanie proti ochoreniu COVID-19.
V prvej fáze očkovania, t. j. od 13. do 19. februára, mali prednosť pedagogickí zamestnanci z materských a zo špeciálnych škôl, učitelia prvého stupňa základných škôl alebo školského klubu detí, ale aj učitelia v končiacich ročníkoch stredných škôl.
Okrem toho bola možnosť očkovania otvorená aj pre zamestnancov praktických škôl, odborných učilíšť a zamestnancov stredných škôl, ktoré navštevujú žiaci so zdravotným znevýhodnením.
Prioritou prvej fázy očkovania bolo zaočkovať učiteľov, ktorí mali menej ako 55 rokov, a tak mohli dostať vakcínu od spoločnosti AstraZeneca.
Napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv viackrát vyhlásil vakcínu za bezpečnú, mnohí učitelia sa očkovania obávajú, a vakcína od spoločnosti AstraZeneca sa stala predmetom mnohých konšpiračných teórií.
Aké sú hlavné výhody a nevýhody vakcíny od spoločnosti AstraZeneca? Prečo sa neodporúča pacientom starším ako 55 rokov? Sú nežiaduce účinky, ktoré spôsobuje, nevšedné?
Na tieto, ale i ďalšie otázky odpovedali pre portál Veda na dosah profesorka Jela Mistríkova z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) a docentka Martina Hrčka Dubničková z Farmaceutickej fakulty UK.
Ako vakcína vznikla?
Vakcínu proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca vyrobili vedci z upraveného šimpanzieho vírusu (ChAdOx1), ktorý je oslabenou verziou vírusu nachladnutia.
Bioinžinieri vírus špeciálne pretvorili tak, že sa nemôže množiť, a teda spôsobiť u očkovaných pacientov ochorenie.
Do konštrukcie vírusu doplnili aj genetický materiál, ktorý nesie informáciu o jeho výrobe.
„Obavy, či sa táto informácia neprepíše do našej DNA, sú zbytočné, lebo to adenovírus jednoducho nedokáže,” konštatovala docentka Martina Hrčka Dubničková z Farmaceutickej fakulty UK.
„Po očkovaní vďaka adenovírusu začnú bunky organizmu produkovať Spike proteín, ktorý dokáže aktivovať imunitný systém, aby bojoval proti koronavírusu, inaktivoval ho a tak zabránil rozvinutiu infekcie v organizme a vzniku ochorenia COVID-19. Tiež si treba uvedomiť, že Spike proteín je len malou časťou vírusu a sám nie je schopný vyvolať infekciu COVID-19,” vysvetlila vedkyňa.
Ďalšie látky, ktoré vakcína obsahuje, nemajú žiaden liečebný účinok. Ich hlavnou úlohou je uľahčiť výrobu, prípravu, uchovávanie a následné podanie očkovacej látky. Môžu však pozitívne vplývať na to, ako sa liečivo správa v tele.
Pre a proti vakcíny?
„V momentálnej situácii, v akej sa nachádzame, vidím najväčšiu výhodu v tom, že vakcínu máme a máme možnosť zaočkovať čo najväčšiu časť populácie čo najskôr. Okrem toho sa predpokladá, že je efektívna a účinná aj proti obávaným variantom, ako sú britský, brazílsky, juhoafrický a najnovšie aj československý,” vysvetlila virologička Jela Mistríková z Prírodovedeckej fakulty UK.
Zdôraznila, že látku je možné omnoho ľahšie uskladniť, preto by mohli vakcínu podávať aj všeobecní lekári vo svojich ambulanciách.
„Nespornou výhodou vakcíny v porovnaní s vakcínami od firiem Pfizer a Moderna je teplota uskladnenia, ktorá umožňuje vakcinovať aj v ambulanciách obvodných lekárov, čím je daná jej ľahšia dostupnosť.”
Menšími nevýhodami sú nežiaduce účinky, avšak virologička zdôrazňuje, že nejde o žiadne výnimočné prejavy.
„Za drobnú nevýhodu vakcíny sa môžu považovať opuch, začervenanie a bolestivosť v mieste vpichu, v horšom prípade bolesti hlavy, kĺbov, svalov, teplota a nevoľnosť v priebehu 2 – 3 dní po očkovaní. Každý, kto sa dal v minulosti očkovať proti chrípke alebo tetanu, niektoré z príznakov pozná,” dodala virologička.
Čo nám hovoria klinické štúdie?
Vedci vakcínu od spoločnosti AstraZeneca najprv predklinicky testovali. Až po tom, čo predklinické testy dopadli úspešne a schválili ich tí, ktorí proces regulujú, mohla látka prejsť do klinického testovania.
Podľa docentky Martiny Hrčka Dubničkovej klinické testovanie dopadlo veľmi dobre, a to napriek tomu, že odborníci vakcínu posudzovali prísne.
Na klinických testoch sa zúčastnili desiatky tisíc osôb, pričom do výsledných analýz, z ktorých sa posudzovala účinnosť vakcín, vedci zahrnuli približne 13 tisíc osôb.
„Polovicu pacientov lekári očkovali vakcínou a druhej polovici podali kontrolnú injekciu ako placebo (injekcia bez liečivej látky). Nikto z nich pritom nevedel, ktorú injekciu dostáva. Účinnosť vakcíny vedci stanovili na základe výsledkov účastníkov, ktorí dostali dve rovnaké dávky,” vysvetlila priebeh štúdie vedkyňa z Farmaceutickej fakulty UK.
Vakcína chráni pred ťažkým priebehom choroby, ktorý vyžaduje hospitalizáciu. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Výsledky klinických testovaní ukázali, že u pacientov zaočkovaných vakcínou od spoločnosti AstraZeneca nastalo zníženie príznakových prípadov ochorenia COVID-19 o 60 percent. Testy tiež preukázali, že vakcína dokáže zabrániť rozvoju závažných prejavov ochorenia.
„Znamená to, že vakcína v klinickom hodnotení preukázala približne 60-percentnú účinnosť pred chorobou. U osôb očkovaných vakcínou AstraZeneca nebol potrebný žiaden prípad hospitalizácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v porovnaní s 8 prípadmi hospitalizácie z dôvodu infekcie COVID-19 v kontrolnej skupine. Vakcína sa zdá byť menej účinná v prevencii vzniku symptomatického (príznakového) ochorenia COVID-19 v porovnaní s účinnosťou ďalších vakcín, ale určite zabráni rozvoju závažných prejavov ochorenia,” dodala Martina Hrčka Dubničková.
Najhoršia vakcína je aktuálne žiadna vakcína
Požiadavky na dobrú vakcínu sú podľa Martiny Hrčka Dubničkovej jednoznačné. Očkovacia látka má byť stabilná, bezpečná a účinná.
Upozorňuje, že všetky vakcíny, ktoré sú registrované a schválené na použitie v Európskej únii, prešli prísnym schvaľovacím procesom a sú k dispozícii robustné dôkazy o tom, že pre človeka sú kvalitné, účinné a bezpečné.
Schválenie vakcíny Európskou liekovou agentúrou je garanciou kvality, účinnosti a bezpečnosti, a preto neexistuje racionálny dôvod obávať sa či vyhýbať sa ich použitiu.
Vakcína má mať podľa vedkyne minimálne 50-percentnú účinnosť. Takúto účinnosť dosahuje napríklad bežne používaná vakcína proti chrípke. Vakcína od spoločnosti AstraZeneca dosahuje účinnosť 70 percent.
„Za normálnych okolností ide o postačujúci výsledok a nie je o čom diskutovať. Je pravdou, že inovatívne mRNA vakcíny majú 90-percentnú účinnosť, čo je vynikajúci výsledok, čiže v porovnaní s nimi je to, čo bolo doteraz dobre účinné, z matematického hľadiska menej. V prípade vynikajúcej účinnosti sa predpokladá neprítomnosť akýchkoľvek príznakov Covid-19, toto nevykazuje vakcína od AstraZeneca na 100 percent. Ale určite je na 100 percent účinná proti závažným priebehom a úmrtiam. Čiže použitie AstraZeneca v súčasnom stave epidémie je úplne v poriadku z hľadiska ochrany mladšej a aktívnej populácie pred infekciou,” objasnila docentka Hrčka Dubničková.
Podľa profesorky Jely Mistríkovej je v súčasnej epidemiologickej situácii najhoršia žiadna vakcína.
„Neexistuje najhoršia ani najlepšia vakcína. Všetky, ktoré sú momentálne k dispozícii bez ohľadu na to, aká stratégia sa pri ich príprave použila, obsahujú genetickú informáciu vírusu SARS-CoV-2 z januára minulého roku. Všetky vakcíny prebehli povinnými predklinickými a klinickými skúškami a boli štandardne zaregistrované v Európskej liekovej agentúre. V súčasnej pandemickej situácii, v akej sa nachádzame, je „najhoršia vakcína” žiadna vakcína.”
Prečo sa vakcínou neočkujú pacienti nad 55 rokov?
O tom, či by sa mali vakcínou od spoločnosti AstraZeneca očkovať aj pacienti starší ako 55 rokov, sa stále vedú diskusie.
Vekovú hranicu stanovili vedci podľa štatistických údajov. V predklinických a klinických štúdiách totiž nemali dostatočne veľké množstvo seniorov, ktorí by podstúpili testovanie.
„Väčšina účastníkov klinických skúšok bola vo veku 18 – 55 rokov. To znamená, že momentálne nie je k dispozícii dostatočný štatistický údaj na stanovenie účinnosti vakcíny u ľudí nad 55 rokov. Na základe skúseností s inými vakcínami sa ale dá očakávať, že vakcína bude poskytovať ochranu aj v súvislosti so skupinou ľudí nad 55 rokov. Z tohto dôvodu už prebiehajú klinické skúšky s vyšším podielom starších účastníkov, ktoré poskytnú konkrétne a postačujúce informácie o účinnosti vakcíny v prípade tejto vekovej skupiny. Nateraz si však na takéto výsledky musíme počkať,” vysvetlila docentka Hrčka Dubničková.
Virologička Jela Mistríková však upozorňuje na to, že vo Veľkej Británii očkujú vakcínou od AstraZeneca aj seniorov.
„Osobne si myslím, že každá vakcína vo vyššom veku nemá taký istý efekt ako u mladších ľudí. Súvisí to so starnutím nielen celého organizmu, ale aj jeho imunitného systému, ktorý už nie je taký výkonný.”
Vedkyňa verí, že vakcína od spoločnosti AstraZeneca bude účinná aj v prípade pacientov, ktorí majú nad 55 rokov.
Virologička upozorňuje ľudí, ktorí boli zaočkovaní vakcínou, aby boli opatrní aj po zaočkovaní a nezabúdali na takzvané imunologické okno. Ide o obdobie po podaní vakcíny, keď si telo nevytvorilo ešte protilátky proti vírusu, a tak sa ľahko môžu pacienti v dobrej viere, že sú zaočkovaní, nainfikovať.
