Ide o krém, ktorý obnovuje kožný pigment zhruba v priebehu pol roka až trinástich mesiacov.
Vitiligo charakterizujú biele škvrny na koži, ktoré pripomínajú mapy. Vedci sa domnievajú, že ide o autoimunitné ochorenie, ktoré vzniká preto, lebo organizmus začne považovať špecializované kožné bunky melanocyty, ktoré produkujú kožný pigment melanín, za nepriateľské a začne ich ničiť.
Spúšťačom vitiliga je s najväčšou pravdepodobnosťou silný psychický alebo chemický stres. V prvom prípade ním môže byť napríklad smrť blízkeho človeka, v druhom napríklad dlhodobá práca s chemikáliami.
Podľa VR Foundation, neziskovej organizácie na výskum vitiliga, sa celosvetové odhady jeho výskytu dosť líšia, pohybujú sa medzi 0,004 percenta do 2,3 percenta, v niektorých regiónoch dokonca vyššie. Považujú sa však za zastarané. Počet ľudí trpiacich vitiligom na celom svete sa odhaduje na približne 100 miliónov. Postihuje rovnako mužov ako ženy a všetky rasy.
Napriek tomu, že sa vitiligo považuje „iba“ za chorobu krásy, ľudia, ktorých postihlo, preň môžu práve preto psychicky veľmi trpieť. Doposiaľ naň však neexistuje ideálna liečba.
Nové nádeje vyvoláva liečivo ruxolitinib vo forme krému na liečbu generalizovaného typu vitiliga, ktoré sa prejavuje symetrickým rozložením škvŕn na oboch stranách tela. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) ho schválil 18. augusta tohto roku. Je určené deťom od veku dvanásť rokov a dospelým. Klinické skúšky, ktoré tomu predchádzali, ukázali, že dospievajúci a dospelí pacienti s vitiligom dosiahli podstatnú obnovu pigmentácie tváre a celého tela v priebehu 24 až 52 týždňov liečby. Polovica všetkých účastníkov zaznamenala 75-percentné zlepšenie pigmentácie na tvári po jednom roku. Opzelura bola v tretej fáze klinického skúšania testovaná na vyše 600 mužoch a ženách vo veku od 12 rokov.
Magdaléna Jurkemíková, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, nám potvrdila, že ruxolitinib ako liečivo určené na vitiligo je aj v registračnom procese prostredníctvom Európskej liekovej agentúry (EMA). Znamená to, že EMA posudzuje všetky údaje o jeho účinnosti a bezpečnosti. Ako dlho bude tento proces trvať, je ťažké odhadnúť. „Štandardne trvá registrácia lieku 210 dní, do toho však nie je započítaný čas, ktorý potrebuje žiadateľ na zodpovedanie otázok položených vedeckými výbormi Európskej liekovej agentúry,“ dodala Jurkemíková.
Prečo liečba vitiliga doposiaľ zlyháva
Istý účinok na liečbu vitiliga prináša kombinácia UVA alebo UVB fototerapie s liekom, ktorý zvyšuje citlivosť pokožky na UV svetlo. Keď sa postihnutá koža v sérii ošetrení vystaví vysokým dávkam UVA alebo UVB svetla, mala by sa v nej obnoviť produkcia pigmentu. Výsledok sa však nedá predvídať a prináša viacero rizík. Môže sa stať, že liečba stimuluje vznik pigmentu len čiastočne, ale môže byť svetlejší alebo tmavší ako okolitá pokožka. To znamená, že škvrny nezmiznú, len nebudú také kontrastné. Okrem toho sa môžu pri ďalšom stresujúcom faktore znovu obnoviť.
Podľa medicalnewstoday.com je ďalšou z možností liečba kortikosteroidnými krémami, ktoré sa však nesmú používať na tvári kvôli potenciálnym vedľajším účinkom, ako sú stenčenie kože, žilky a akné.
Lekári už skúšali na liečbu vitiligom postihnutých častí kože použiť aj kožné štepy zdravej kože. Tento postup však nie je veľmi bežný, pretože je zdĺhavý a rizikom je zjazvenie.
Vitiligo je stále stigmou
Vitiligo púta pozornosť okolia, najmä na opálenej či prirodzene tmavej pokožke. Spomína sa už v egyptskom Ebersovom papyruse, čo je medicínsky papyrus datujúci zhruba na rok 1550 pred naším letopočtom (p. n. l.), avšak zrejme skopírovaný zo skorších textov, ktoré mohli siahať až do roku 3400 p. n. l. Chorobu bielych škvŕn opisuje aj indická Atharvavéda (1500 – 500 rokov p. n. l.), encyklopédia životných múdrosti v sanskrite s okultistickým nádychom, či japonské šintoistické modlitby (cca 500 p. n. l.). Spolu s leprou sa považovala za nečistú chorobu, v starom Grécku dokonca ľudí, ktorí ňou trpeli, vyháňali z krajiny.
Vitiligo je stigmou aj v 21. storočí. Nikoho preň síce nevykážu z domoviny, avšak ľudia sa vo svoje podstate nezmenili, vedia sa človeka hlboko dotknúť slovami aj pohľadom.
Winnie Harlow, kanadská fotomodelka jamajského pôvodu, ktorá má vitiligo generalizovaného typu od štyroch rokov, sa aj vďaka sile svojej osobnosti stala neoficiálnou hovorkyňou ľudí, ktorí pre túto chorobu bojujú s pocitmi nedostatočnosti. Spolužiaci ju pre biele mapy na tmavej pokožke mnohokrát prezývali zebra alebo krava. Často preto menila školy, trpela nízkym sebavedomím, depresiami a uvažovala aj o samovražde.
„Moje sebavedomie ovplyvnil ani nie tak stav mojej pokožky ako to, ako ju komentovali ľudia okolo mňa,” cituje ju portál Health Insight.
Winnie Harlow mala šťastie, že obrovský záujem médií jej sebavedomie zdvihol, i keď bola možno spočiatku vnímaná ako zaujímavý nezvyčajný produkt, a stala sa vyhľadávanou modelkou. Dnes hlása, že „človek by sa mal sústrediť na svoj vlastný názor na seba a nie na názory iných“.
Ako pôsobí nové liečivo na vitiligo
41-ročný Berardo Rivas, ktorý žije s vitiligom už viac ako tridsať rokov a zúčastnil sa na klinickom skúšaní liečiva ruxolitinib (ako farmaceutický prípravok v podobe kožného krému sa predáva pod názvom Opzelura), povedal portálu ABC News, že keď začalo účinkovať, skákal od radosti a ďakoval Bohu. „Vyrastať s vitiligom a pohybovať sa medzi ľuďmi, ktorí vás vnímajú ako toho s bielymi fľakmi, bolo dosť ťažké. Je veľmi stresujúce, že vás ľudia posudzujú podľa vašej kože,” priblížil svoje pocity Rivas.
Vedľajšie účinky môžu byť mierne aj vážne
Doktor David Rosmarin, hlavný výskumník klinických skúšok Opzelury na vitiligo povedal, že pacienti liečivo tolerujú pomerne dobre. „Šesť percent pacientov dostalo nejaké akné, zvyčajne mierne. A asi šesť percent môže mať na mieste aplikácie liečiva reakciu v podobe začervenania,” priblížil Rosmarin, ktorý začal so svojím vedeckým tímom hľadať lepšie možnosti liečby vitiliga v roku 2013.
Zaujímalo ho, či by Opzelura, ktorá už bola schválená FDA na liečbu mierneho až stredne ťažkého ekzému, bola schopná zastaviť imunitný systém, ktorý sa akoby pomiatol a ničí kožné bunky produkujúce pigment. Potvrdilo sa, že možné to je, lebo ruxolitinib patrí do triedy liekov nazývaných inhibítory Janusovej kinázy (JAK).
Portál výrobcu Opzelury vysvetľuje, že inhibítory JAK ovplyvňujú imunitný systém, ale ako mnohé lieky, aj Opzelura môže u určitých pacientov spôsobiť závažné vedľajšie účinky, dokonca smrť. Inhibítory JAK u niektorých účastníkov klinických skúšok znížili schopnosť imunitného systému bojovať proti infekciám spôsobených baktériami, hubami a vírusmi vrátane tuberkulózy, ak ich užívali ústami. Zvýšené riziko úmrtia sa pri rovnakom spôsobe užívania JAK vyskytlo aj u ľudí vo veku 50 rokov a viac, ktorí mali srdcové ochorenia. Opzeluru nemajú používať ľudia s prebiehajúcou závažnou infekciou vrátane lokalizovaných infekcií. Počas jej používania tiež hrozí vyššie riziko vzniku pásového oparu.
I pri tomto lieku preto platí, že sa ho nepokúšajte zháňať bez lekárskeho predpisu a užívať bez odporúčania a dohľadu lekára.
Zdroje: kemet.sk, jogadnes.cz, zdravoteka.sk, VR Foundation, abcnews.go.com, medicalnewstoday.com, opzelura.com