Liek, ktorý sa zvyčajne používa na liečbu parazitických červov, lekári na celom svete často predpisovali počas pandémie koronavírusu.
Liek Ivermektín na rozhraní medzi svetom zvierat a ľudí. Pravda alebo hoax? Ilustrácia: Michaela Mašánová
Hoci jeho účinnosť nebola do dnešného dňa spoľahlivo vedecky preukázaná, v názore na používanie lieku sa rozchádzajú lekári aj vedci.
Okrem toho nejasné a rozpoltené informácie vyvolali zmätok aj v spoločnosti a rozličné teórie o Ivermektíne sa začali rýchlo šíriť na sociálnych sieťach.
Navyše liek nie je na Slovensku voľnopredajný a ani registrovaný, a tak sa pacienti často uchyľujú ku kúpe Ivermektínu, ktorý bol vyrobený pre zvieratá.
Zvyčajne sa Ivermektín používa na liečbu parazitických červov u ľudí aj v prípade zvierat. Avšak vedecké dôkazy o jeho účinnosti proti vírusu SARS-Cov-2 nie sú veľmi presvedčivé.
Existujú štúdie, ktoré naznačujú, že liek môže zabrániť replikácii niekoľkých rôznych vírusov v bunkách. Vedci v Austrálii minulý rok uverejnili výsledky, podľa ktorých vysoké dávky Ivermektínu potláčajú vírus SARS-Cov-2 v bunkových kultúrach.
Vedci však hovoria, že dáta z tejto i mnohých ďalších štúdií nie sú postačujúce a bývajú prekrúcané.
„Je až zarážajúce, ako je tento liek prezentovaný napriek tomu, že ide o neregistrovaný liek na lekársky predpis. Povedal by som, že dôvodom týchto dezinformácií je nepochopenie klinických testov. Na výsledky z týchto skúšaní sa pozerajú laici, ktorí nemusia vedieť adekvátne interpretovať dáta. Tým pádom sa Ivermektín prezentuje ako účinný liek proti covidu-19, aj keď to nemusí byť pravda. A to je nebezpečné,” vysvetľuje farmaceut Marek Kajan, ktorý sa vo svojom podcaste Očami farmácie a na sociálnych sieťach venuje vyvracaniu medicínskych hoaxov.
Nie je štúdia ako štúdia
Počas klinického testovania lieku musia vedci dodržiavať určité postupy, aby získali spoľahlivé dáta. Tie pri lieku Ivermektín stále chýbajú.
„Aby bola štúdia kvalitná, musí spĺňať určité pravidlá. Musí byť dôkladne naplánovaná, pacienti by mali byť náhodne pridelení do jednotlivých častí štúdie a dostávať buď liek, alebo placebo (prípadne iný komparátor). Najlepšie je, ak sa to deje na viacerých miestach a pacienti ani lekári netušia, či užívajú liek alebo placebo. Takéto štúdie sú zlatým štandardom klinického skúšania,” hovorí Marek Kajan.
„Pri Ivermektíne máme skôr štúdie, ktoré sú z opačného konca spektra. Napríklad také, kde pacienti neboli náhodne rozdelení do skupín, čím vzniká skreslenie a výsledné dáta nemusia odzrkadľovať účinok Ivermektínu, ale niečoho iného. Často tiež porovnávajú účinok Ivermektínu s hydroxychlorochínom, o ktorom vieme, že je v terapii covidu-19 neúčinný, prípadne dokonca škodlivý. Tieto štúdie síce majú svoj zmysel a naozaj môžu pomôcť odhaliť účinný liek, otázkou však je, či je to aj prípad Ivermektínu alebo nie. Pomaly sa však začínajú objavovať kvalitné štúdie, ktoré zdanlivý účinok Ivermektínu spochybňujú.”
Otázky o Ivermektíne sú doposiaľ nezodpovedané. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Ivermektín pre zvieratá je pre zvieratá
Ivermektín nie je voľnopredajný liek, preto sa mnohí ľudia uchýlili aj k forme určenej pre zvieratá, konkrétne pre hovädzí dobytok, ošípané, kozy, ovce či vtáky. Užívanie veterinárnej formy lieku je z mnohých hľadísk nebezpečné.
„Tieto lieky nie sú rovnocenné s liekmi pre ľudí a platia pre ne iné pravidlá. Veterinárny liek má napríklad nižšie nároky na čistotu. Môžu sa v ňom objaviť nečistoty, ktoré by boli v humánnom lieku neprípustné, pretože by mohli spôsobiť imunologické reakcie. Navyše veterinárne lieky často obsahujú účinnú látku prispôsobenú daným zvieratám. Napríklad liek pre kone bude pravdepodobne obsahovať konskú dávku, kým liek pre papagáje bude obsahovať dávky nižšie,“ konštatuje farmaceut.
Zdôrazňuje tiež, že ľudia, ktorí si zaobstarajú veterinárnu formu lieku, často ignorujú formu podania.
„Plyny ortuti sú toxické, no ak by sme zjedli kvapky ortuti, pravdepodobne by nás akurát prehnalo. Napríklad inzulín sa musí podať podkožne. Ak by sme ho prijali vo forme tabletky, nevstrebal by sa a nevyvolal by žiadny účinok. Podobne je to aj pri Ivermektíne, kedy ľudia konzumujú pastu alebo olej. Tie nie sú ani pri zvieratách určené na perorálne podanie. Nesprávna cesta podania môže spôsobiť tráviace ťažkosti a podráždiť tráviaci trakt. Ľudia tiež často neodhadnú dávku a predávkujú sa. Lekári z niektorých nemocníc už avizovali, že prijali ľudí, ktorí sa intoxikovali Ivermektínom. Čo je inak aj celkom náročné, keďže ide o relatívne bezpečný liek. Aj z tohto dôvodu je potrebné akúkoľvek liečbu konzultovať so svojím lekárom.”
V neposlednom rade je podľa Kajana potrebné pripomenúť, že veterinárne lieky podliehajú iným schvaľovacím procesom ako tie, ktoré sú určené pre ľudí. Zjednodušene sa dá povedať, že schvaľovacie procesy sú menej dôkladnejšie než pri humánnych liekoch.
„Pri veterinárnych liekoch nie je povinnosť robiť predklinické testovanie a samotné skúšanie, o ktorom v poslednej dobe počúvame často, prebieha iným procesom. Výsledkom je, že veterinárny a humánny liek neprešli rovnakými testami, tým pádom nie sú rovnocenné.“
Čo hovoria nové dáta
Jedna zo štúdií, ktorá účinok Ivermektínu spochybňuje, vyšla začiatkom marca v odbornom časopise JAMA. Podľa nej antiparazitický liek Ivermektín nedokáže urýchliť zotavenie pacientov ani s miernymi príznakmi.
Na výskume sa zúčastnilo viac ako 400 ľudí, u ktorých sa nedávno vyvinuli príznaky ochorenia COVID-19. Lekári týchto pacientov rozdelili do dvoch skupín. Prvej skupine podávali päť dní Ivermektín, zatiaľ čo druhá skupina dostávala placebo.
Výsledky novej štúdie priaznivé účinky Ivermektínu nepotvrdili. Pacienti, ktorým podávali antiparazitický liek, vykazovali príznaky ochorenia COVID-19 v priemere asi 10 dní. Naopak, tí, ktorí dostávali placebo, trpeli príznakmi 12 dní. Rozdiel medzi skupinami teda nie je štatisticky významný.
V diskusii vedcov však stále zaznieva aj názor, že ani táto štúdia neodpovedala na najnaliehavejšiu otázku, či môže Ivermektín zabrániť ťažkému priebehu ochorenia alebo smrti.
Siedmim pacientom, ktorým lekári podávali počas experimentu placebo, sa zhoršil zdravotný stav rovnako ako aj štyrom pacientom, ktorí užívali Ivermektín. Aj tento počet však odborníci považujú za príliš malý, aby sa z neho dal vyvodiť poriadny záver.
V článku pre The New York Times doktor López-Medina, hlavný autor štúdie, poukázal tiež na to, že skupina pacientov, ktorú v experimentoch testovali, bola relatívne mladá a zdravá. Ich priemerný vek bol 37 rokov.
V súčasnosti prebiehajú aj väčšie štúdie, ktoré by mohli priniesť definitívne odpovede ohľadom lieku Ivermektín.
Stále však platí, že spoľahlivé štúdie, ktoré by hovorili o jeho priaznivom účinku u pacientov s ochorením COVID-19, neexistujú. Akúkoľvek aplikáciu lieku je nutné konzultovať so svojím lekárom.
Zdroje:
https://doi.org/10.1016/j.antiviral.2020.104787
