Úspech výskumníkov vychádza z viac než desaťročného štúdia GAB1 proteínu a jeho úlohy v biológii B bunkových malignít.
Docent Marek Mráz a jeho vedecký tím. Foto: archív CEITEC MU
Tím docenta Mareka Mráza z CEITEC Masarykovej univerzity a Fakultnej nemocnice Brno (FN Brno) získal americký patent na využitie GAB1 inhibítorov v liečbe hematologických malignít. Tento úspech vychádza z viac než desaťročného štúdia GAB1 proteínu a jeho úlohy v biológii B bunkových malignít (leukémie a lymfómov).
V roku 2018 Mráz a jeho tím získali vo vedeckej komunite veľmi cenený ERC Starting Grant, vďaka ktorému sa mohli zamerať na intenzívny výskum vzniku a liečby chronickej lymfocytárnej leukémie, najčastejšieho typu leukémie u dospelých ľudí. Ide o nádorové ochorenie B-lymfocytov, teda buniek imunitného systému, ktoré za iných okolností bránia telo pred patogénmi tým, že vytvárajú protilátky.
Do patentového konania sa prihlásili v roku 2020
Prihlášku do patentového konania v USA si výskumníci podali v roku 2020, odkedy na udelení patentu pracoval aj tím Centra pre transfer technológií Masarykovej univerzity (CTT MU).
„Patent je monopolom na území USA na využívanie GAB1 inhibítorov ako liečiva na hematologické malignity, pričom Masarykova univerzita a FN Brno sú vlastníkmi týchto práv, čo je nevyhnutná podmienka pri vývoji nových liečiv a pre potenciálnu spoluprácu s farmaceutickými spoločnosťami,“ povedala manažérka duševného vlastníctva CTT MU Markéta Vlasáková, ktorá tím docenta Mráza previedla celým patentovým procesom.
Vývoj nových liečiv je multidisciplinárny beh na dlhú trať a vedecký tím Mareka Mráza má v porovnaní s inými výskumnými skupinami, ktoré sa tiež snažia vyhrať boj nad leukémiou, určitú výhodu. „Kľúčová je možnosť oprieť sa o expertízu docenta Kamila Parucha z Masarykovej univerzity, veľmi skúseného medicinálneho chemika, s ktorým plánujeme GAB1 inhibítory ďalej vyvíjať. Obrovskou devízou je aj úzka spolupráca s klinickými lekármi na Internej hematologickej a onkologickej klinike FN Brno, ktorá umožňuje študovať biológiu GAB1 v kontexte primárnych vzoriek pacientov s CLL, lymfómami či akútnou myeloidnou leukémiou,“ doplnil Mráz.
Významný míľnik
Udelenie amerického patentu je významným míľnikom, rozhodne však nejde o záverečnú fázu práce brnianskeho tímu. „Terapeutické stratégie v onkológii sa za posledných desať rokov výrazne vyvíjajú. Preto by sme časom chceli mať nový inhibítor, ktorý je špecifický voči cieľovej GAB1 molekule, má priaznivý farmakokinetický profil, je patentovo chránený a má potenciál využitia u pacientov s jedným zo študovaných nádorových ochorení krvi,“ dodal Mráz.
Zdroj: TS MUNI
(af)
