Nová neurozobrazovacia štúdia naznačuje, že perorálne antikoncepčné tabletky môžu zmeniť funkčnú organizáciu mozgu.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: AntonioGuillem
Výskumníci prišli na to, že perorálne (ústne podávané) antikoncepčné tabletky znižujú individualitu vzorcov mozgových sietí (osobnosti) a môžu ovplyvňovať prepojenie v okruhoch spojených s emocionálnou reguláciou. Zistenia, publikované v časopise Human Brain Mapping, dopĺňajú rastúci počet výskumov študujúcich, ako ovplyvňuje hormonálna antikoncepcia mozog.
Perorálne antikoncepčné tabletky užíva viac ako 150 miliónov žien na celom svete a predstavujú jednu z najbežnejších foriem hormonálnej antikoncepcie. Tieto tabletky zvyčajne obsahujú syntetické verzie hormónov estrogénu a progestínu, ktoré spoločne zabraňujú tehotenstvu potlačením ovulácie, zahusťovaním cervikálneho hlienu a zmenou sliznice maternice. Uvedeným spôsobom účinne narúšajú prirodzené hormonálne cykly, ktoré regulujú reprodukčnú funkciu.
Antikoncepcia ovplyvňuje viac ako len hormonálny systém
Hoci sú všeobecne považované za bezpečné a účinné, ich vplyv siaha aj za hranice reprodukčného systému. Keďže pohlavné hormóny interagujú i s oblasťami mozgu zapojenými do emócií, poznávania a odmeňovania, výskumníci nastolili otázky, či môžu perorálne antikoncepčné tabletky zmeniť funkciu mozgu v širšom rozsahu.
Niektoré užívateľky hlásia emocionálne vedľajšie účinky, ako je podráždenosť, smútok alebo nestabilita nálady, najmä počas prvých mesiacov užívania. V iných prípadoch sú perorálne kontraceptíva spojené so zlepšením nálady, najmä u tých žien, ktoré majú už existujúcu hormonálnu citlivosť na náladu.
Napriek týmto individuálnym rozdielom výskumníci stále úplne nechápu, prečo sú niektorí ľudia náchylnejší na nepriaznivé emocionálne účinky, zatiaľ čo iní nie. Predchádzajúce štúdie zobrazovania mozgu naznačovali, že perorálne kontraceptíva môžu zmeniť štruktúru a konektivitu mozgu, a to aj v oblastiach súvisiacich s reguláciou emócií, pamäťou a so sociálnym spracovaním.
Tieto štúdie však často prinášali protichodné výsledky. Mnohé sa spoliehali na observačné návrhy alebo malé prierezové vzorky, čo obmedzuje možnosť vyvodiť závery o kauzalite.
Priebeh štúdie
Na riešenie týchto medzier vykonal výskumný tím pod vedením Gina Haaseho z Cambridgeskej univerzity a Nicole Petersenovej z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) randomizovanú, dvojito zaslepenú, placebom kontrolovanú skríženú štúdiu s cieľom posúdiť, či perorálne antikoncepčné tabletky spôsobujú u jednotlivcov merateľné zmeny v aktivite mozgovej siete a nálade.
Výskumníci do štúdie zaradili 26 žien vo veku od 20 do 33 rokov, ktoré v minulosti hlásili pri užívaní hormonálnej antikoncepcie príznaky negatívnej nálady.
Každá účastníčka absolvovala dve študijné skupiny: jednu, v rámci ktorej užívala perorálnu antikoncepciu (30 µg etinylestradiolu a 0,15 mg levonorgestrelu) počas 18 – 21 dní, a druhú, v rámci ktorej užívala placebo. Obe skupiny oddelilo obdobie úplného vymývania menštruačného cyklu. Počas oboch fáz účastníčky absolvovali vyšetrenie funkčnou magnetickou rezonanciou (fMRI) a poskytovali denné hlásenia o nálade pomocou denného záznamu závažnosti problémov (DRSP). Vzorky krvi potvrdili, že hladiny hormónov boli počas fázy užívania perorálnej antikoncepcie potlačené.
Odborníci potom analyzovali údaje zo zobrazovania mozgu, aby preskúmali funkčnú konektivitu – vzorce synchronizovanej aktivity medzi rôznymi oblasťami mozgu v priebehu času. Na rozdiel od štrukturálnej konektivity, ktorá sa vzťahuje na fyzické prepojenie mozgu prostredníctvom anatomických dráh, funkčná konektivita odráža, ako sa rôzne oblasti dynamicky koordinujú, a to aj bez explicitnej úlohy.
Presnejšia metóda
Súčasná štúdia nedokázala okrem čiastočného nárastu medzi putamenom a stredným frontálnym gyrusom zopakovať zistenia z predchádzajúcich štúdií o mozgových prepojeniach pri užívaní perorálnej antikoncepcie. Rozdiely môžu súvisieť s veľkosťou vzorky, hormonálnym zložením alebo analytickými postupmi, čo viedlo vedecký tím ku skúmaniu širších celomozgových účinkov.
Aby výskumníci zistili, či mala perorálna antikoncepcia väčšie difúzne účinky na mozgové siete, použili techniku známu ako funkčný konektomický fingerprinting. Táto metóda identifikuje vzorce prepojenia, ktoré sú jedinečné pre každého jednotlivca, a dokáže odhaliť zmeny v týchto vzorcoch za rôznych podmienok.
Antikoncepcia neovplyvňuje len hormonálny systém, ale aj mozog. Zdroj: iStock/Nadzeya Haroshka
Antikoncepcia znížila rozdielnosť medzi osobami
Analýza odhalila, že perorálne antikoncepčné tabletky spôsobili, že profily mozgového prepojenia účastníčok sa stali podobnejšími, čím sa znížila variabilita medzi osobami. Zatiaľ čo mozgový vzorec každej účastníčky zostal identifikovateľný v rôznych podmienkach, celková odlišnosť funkčného konektómu každej osoby bola počas užívania perorálnej antikoncepcie nižšia.
Účinok na funkčnú architektúru mozgu
Tento účinok bol najsilnejší v sieťach zapojených do výkonnej kontroly, somatomotorického spracovania, detekcie významnosti a predvoleného režimu. Konvergencia naznačuje, že perorálne antikoncepčné tabletky môžu mať normalizačný alebo tlmiaci účinok na funkčnú architektúru mozgu. Namiesto zacielenia na konkrétne oblasti sa zdá, že vplyv je globálnejší – mení spôsob konfigurácie celých sietí a znižuje funkčnú individualitu mozgu.
Okrem týchto zmien v celej sieti výskumníci našli aj dôkazy spájajúce zmeny mozgu so samostatne hlásenými symptómami nálady. Účastníčky pociťovali počas fázy užívania perorálnej antikoncepcie viac negatívneho afektu, meraného pomocou DRSP. Odborníci identifikovali 13 špecifických spojení medzi oblasťami mozgu, ktoré významne korelovali so zvýšením negatívnej nálady.
Tieto spojenia zahŕňali oblasti ako frontálny pól, horný frontálny gyrus, zadný cingulárny kortex a prekuneus – všetky oblasti, o ktorých je známe, že hrajú úlohu v emocionálnom spracovaní, sebareferenciálnom myslení a regulácii vnútorných stavov. Zistenia naznačujú, že zmeny v týchto okruhoch súvisiace s perorálnou antikoncepciou môžu byť základom symptómov nálady, ktoré hlásia niektoré užívateľky.
Namiesto toho, aby poukazovali na jednu oblasť mozgu zodpovednú za tieto účinky, výsledky podporujú myšlienku distribuovanej, na hormóny citlivej siete, ktorá môže byť zapojená do emocionálnych zmien počas hormonálnych prechodov, ako je menštruácia, popôrodné obdobie alebo užívanie antikoncepcie.
Potreba väčšej vzorky
Štúdia mala niekoľko obmedzení: malú vzorku 26 účastníčok, testovala len jednu formuláciu perorálnej antikoncepcie a merala mozgovú aktivitu v pokoji, pričom intervencia trvala iba niekoľko týždňov. Hoci nezistila kauzálne spojenie medzi mozgovým prepojením a náladou, výsledky naznačujú merateľné zmeny naprieč hlavnými mozgovými sieťami a zníženie jedinečnosti individuálnych vzorcov. Budúce štúdie by mali zahrnúť väčšie vzorky, rôzne formulácie a viacrozmerné nástroje, aby vedci lepšie porozumeli vplyvu hormonálnej antikoncepcie na funkciu a správanie mozgu.
Štúdiu s názvom Účinky perorálnych antikoncepčných tabletiek na mozgové siete: koncepčná replikácia a rozšírenie vypracovali Gino Haase, Jason Liu, Timothy Jordan, Andrea Rapkinová, Edythe D. Londonová a Nicole Petersenová.
Zdroj: Spy Post, Human Brain Mapping, American Psychological Association
(LDS)
