Prebiehajúca epidémia ochorenia spôsobeného vírusom Ebola v západnej Afrike nám pripomenula, že boj ľudstva s infekčnými chorobami sa ešte neskončil. Napriek nesmiernemu vedecko-technickému pokroku v oblasti medicíny nás najjednoduchšie formy života – vírusy ešte vždy dokážu prekvapiť.
Hľadanie vírusov je súčasťou virológie a aj vďaka moderným molekulárnobiologickým technológiám sa snažíme vírusy nájsť skôr, než si ony nájdu nás.
Najčastejšími pôvodcami infekčných ochorení sú baktérie a vírusy. Ľudia si často ani neuvedomujú, že ide o dva úplne odlišné druhy organizmov. Baktérie sú jednobunkové organizmy. Sú to plnohodnotné bunky, ktoré sú schopné samostatného života, aj keď sú oveľa jednoduchšie než bunky nášho tela. Vírusy sú však výrazne menšie a jednoduchšie štruktúry živej hmoty.
Medzi životom a chemickou zlúčeninouVírusy tvorí len nukleová kyselina ako nositeľka genetickej informácie a jej bielkovinový obal. V mnohých prípadoch sa k bielkovinovému obalu pridáva ešte aj tukový obal, ktorý si vírus ukradne od hostiteľskej bunky. Vírusy predstavujú teda niečo medzi životom a chemickou zlúčeninou. Vo voľnom prostredí sú viac len zhlukom biomolekúl a ožívajú až po preniknutí do hostiteľskej bunky, ktorú dokážu zneužiť na výrobu obrovského počtu kópií seba samého.
Ako zničiť vírus a nezabiť naše bunky?
Človeku, ktorý má chrípku, zápal pľúc či hnačku je jedno, či trpí kvôli vírusom alebo baktériám. To, či jeho utrpenie spôsobujú baktérie alebo vírusy, je dôležité vedieť pre jeho liečbu. Baktérie sú živé bunky principiálne odlišné od buniek nášho tela, a preto sa na nich dá nájsť relatívne veľa špecifických cieľov na ich zničenie. Vírusy však na svoje množenie využívajú naše vlastné bunky a stále sa v nich aj ukrývajú. Nájsť lieky, ktoré by zničili vírusy a súčasne nezabili naše vlastné bunky, je veľmi ťažké.
Prečo musíme hľadať nové vírusy?
Pri vírusoch máme významný dôvod na ich hľadanie. Chceme spoznať všetky vírusy ešte skôr, než spôsobia prvú epidémiu. Vírusy sú totiž väčšinou o krok pred nami a objavíme ich až vtedy, keď nám začnú ubližovať. Príkladom môže byť aj vírus Ebola, ktorý sme objavili v roku 1976 po tom, ako takmer súčasne spôsobil prvé dve epidémie vo vtedajšom Zaire (dnes Demokratická republika Kongo) a v Sudáne.
Vynárajúce sa vírusy
Termín vynárajúce sa vírusy sa používa pre vírusy, ktoré spĺňajú niektoré z týchto kritérií: sú to nové alebo novorozpoznané vírusy, zaznamenal sa ich zvýšený výskyt alebo zvýšená patogenita pre človeka, alebo sa teraz objavujú v nových regiónoch, hostiteľoch či prenášačoch. Drvivá väčšina vynárajúcich sa vírusov má zoonotický charakter. To znamená, že sú to pôvodne vírusy z divožijúcich zvierat, schopné však infikovať aj človeka a spôsobiť mu závažné ochorenie.
Vírus Ebola
Ebola je tu už tisícročia, možno aj milióny rokov. Je to vírus, ktorý sa vyskytuje v prírode v niektorých divožijúcich zvieratách. Patrí medzi tzv. filovírusy pomenované na základe filamentózneho (nitkového) tvaru vírusových častíc. Zdroj infekcie bol pri víruse Ebola dlho neznámy. Na základe nepriamych dôkazov sa v súčasnosti za rezervoárových hostiteľov filovírusov považujú veľké netopiere kalone, živiace sa ovocím.
Šírenie sa vírusu
Filovírusy sú teda klasické zoonotické vírusy, hoci sa to na prvý pohľad nezdá. Po vypuknutí epidémie sa už totiž vírus šíri ďalej priamo z človeka na človeka. K infekcii prichádza pri priamom kontakte s telesnými tekutinami nakazeného, predovšetkým s krvou. Typické príznaky eboly sú ešte zvracanie i hnačky a všetky tieto telesné tekutiny obsahujú veľké množstvo vírusov. Vírus sa dokonca vylučuje aj do potu, takže sa hovorí aj o prenose kontaktom. Tu však musí ísť o taký kontakt, pri ktorom sa vírus dostane do kontaktu s našou krvou alebo so sliznicami. Zomiera až 70 % nakazených pacientov.
Infekcia
Po prvotnom vstupe do tela vírus Ebola infikuje bunky nášho imunitného systému (dendritické bunky a makrofágy). Tieto mu slúžia aj na šírenie sa v tele. Keďže migrujú do najbližších lymfatických uzlín, prinesú tam so sebou aj vírus. Migrujú do pečene, do sleziny a odtiaľ sa vírus týmito bunkami a krvou šíri do ďalších orgánov. Pre vírus Ebola je typické aj to, že je schopný potláčať imunitnú odpoveď. Vieme, že je schopný blokovať jednu z významných protivírusových zložiek vrodeného imunitného systému, interferóny. Na druhej strane spôsobuje aj tzv. cytokínovú búrku, čo je úplný rozvrat imunitných reakcií spôsobený vylučovaním vysokého množstva látok, ktorými imunitný systém medzi sebou komunikuje. V konečnej fáze zlyhávajú viaceré vnútorné orgány. Nastáva kóma, celkový šok a človek umiera.
Liečba
Liečba eboly je zatiaľ len symptomatická. To znamená, že sa iba tlmia príznaky ochorenia – dopĺňajú sa tekutiny a minerály, keďže sú 
pacienti dehydrovaní z hnačiek a zvracania. Do úvahy prichádzajú lieky tlmiace hnačky a zvracanie, lieky proti bolesti, prípadne antibiotiká v prípade sprievodnej bakteriálnej infekcie. Zdá sa, že skoré poskytnutie takejto podpornej liečby zvyšuje šance na prežitie. Súčasná epidémia však so sebou priniesla aj výrazné urýchlenie vývoja nových liekov a očkovacích látok proti ebole.
Dôvody, prečo je súčasná epidémia zapríčinená vírusom Ebola taká veľká, viac súvisia so správaním ľudí ako s vírusom. S takouto veľkou epidémiou sa ľudstvo ešte nestretlo, je ťažké predpovedať jej koniec.
Najväčšia epidémia v dejinách
Práve prebiehajúca epidémia eboly v západnej Afrike je doteraz jednoznačne najväčšia. Odkedy vírus Ebola poznáme, spôsoboval lokálne epidémie, zaznamenaných je ich viac ako 20. Vždy išlo o oveľa menšie epidémie. Počet nakazených ľudí sa zastavil nanajvýš na hodnote 425. Prečo je teda aktuálna epidémia taká veľká? Doteraz sa ebola vyskytovala v odľahlých pralesných oblastiach centrálnej Afriky. Z nie celkom jasných príčin je terajšia epidémia vôbec po prvýkrát v západnej Afrike, a to najmä v troch štátoch – v Libérii, Guinei a Sierra Leone. Ide o oblasti s väčšou hustotou a mobilitou obyvateľstva. Určité zvyklosti pri starostlivosti o chorých alebo pri pohreboch spolu s nedôverou k miestnym autoritám aj k medzinárodnej pomoci tiež prispeli k šíreniu vírusu. Sú to mimoriadne chudobné krajiny, trpiace v nedávnej minulosti občianskymi vojnami, s nefunkčnými zdravotníckymi systémami, ktoré si očividne neboli schopné s týmto – pre nich novým – ochorením poradiť. Navyše, epidémiu podcenilo aj medzinárodné spoločenstvo a skutočne výrazná pomoc týmto krajinám prichádza až teraz. Dôvody, prečo je epidémia taká veľká, teda viac súvisia s ľuďmi než s vírusom. Súčasná epidémia má rozmery, s akými sa ľudstvo ešte nestretlo. Preto je ťažké predpovedať, kedy sa skončí.
Autor: RNDr. Boris Klempa, PhD.
Virologický ústav SAV
Foto a ilustrácie: Wikimedia Commons; Fotky&foto a Marcela Pekarčíková
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 11/2014).