Klinická štúdia vedcov z londýnskeho King´s College potvrdila teóriu o vplyve črevného mikrobiómu na náladu a psychický stav.
Črevný mikrobióm úzko súvisí s činnosťou mozgu. Zdroj: iStockphoto
Čoraz častejší výskyt klinickej depresie v populácii je dôvodom, prečo sa tomuto ochoreniu vo vedeckých kruhoch venuje zvýšená pozornosť. Je preukázané, že depresia úzko súvisí aj s inými ochoreniami ̶ môže byť ich príčinou, ale aj dôsledkom. Mnoho pacientov, ktorí sa liečia antidepresívami, však na liečbu reaguje len čiastočne alebo na ňu nereaguje vôbec. Klinická štúdia Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurológie (IoPPN) na King´s College v Londýne hovorí o 60 percentách pacientov s depresiou, ktorí na liečbu odpovedajú obmedzene. Približne tretina z nich má symptómy napriek ďalšej liečbe.
V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o súvislosti medzi zdravou črevnou mikroflórou a celkovým zdravotným stavom človeka. Vedci už dlhšie vychádzajú z predpokladu, že zdravý črevný mikrobióm ovplyvňuje tiež psychické zdravie. Vplyvy prostredia, ako sú stres, nesprávna životospráva a užívanie liekov, spôsobujú zmeny v zložení črevného mikrobiómu, ktoré majú negatívny dosah na jeho fungovanie. Zvyšujúce sa povedomie o osi mikrobiota ̶ črevo ̶ mozog, v ktorom zohráva práve intestinálny mikrobióm kľúčovú úlohu, vedci spájajú s emočnými a kognitívnymi centrami v mozgu.
Súvislosť medzi psychikou a zdravou črevnou flórou
Nový výskum pod vedením Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurológie (IoPPN) na King´s College v Londýne, ktorý prebiehal v partnerskej spolupráci so spoločnosťou ADM Protexin, preukázal zlepšenie prejavov u depresívnych a úzkostných pacientov, ktorí popri štandardnej liečbe antidepresívami užívali aj probiotiká.
Vedcom sa podarilo nájsť dôkaz, že doplnenie stravy o probiotiká môže pomôcť pacientom s depresiou, ktorí sa liečia antidepresívami. V tomto prípade išlo o probiotiká obsahujúce 14 kmeňov baktérií. Pacienti ich užívali osem týždňov. Štúdia publikovaná v časopise JAMA Psychiatry potvrdila ich pozitívny účinok na zlepšenie depresívnych a úzkostných stavov pacientov.
Podľa profesora Jamesa Stonea, ktorý v rámci tohto výskumu zastával jednu z vedúcich pozícií, „výsledky štúdie dláždia cestu pre ďalšie štúdie zaoberajúce sa pozitívnymi účinkami probiotík pri liečbe depresií a úzkostných porúch na väčšej skupine pacientov“. Existuje stále viac dôkazov o význame črevného mikrobiómu pri regulovaní nálady.
Na pokuse sa zúčastnilo 49 dospelých pacientov s klinickou depresiou, ktorí len čiastočne reagovali na liečbu antidepresívami. Probiotikum bolo podávané skupine 24 pacientov, druhá kontrolná skupina 25 pacientov užívala placebo. V prípade oboch skupín sa počas 8 týždňov trvania pokusu symptómy zlepšili, pričom v prípade probiotickej skupiny bolo od štvrtého týždňa zaznamenané výrazné zlepšenie stavu.
Doktor Richard Day, viceprezident pre medicínske záležitosti spoločnosti ADM Protexin, na margo štúdie uviedol: „Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí depresiou približne 5 percent dospelej populácie, pričom značný počet pacientov nereaguje dostatočne na štandardné možnosti liečby. Táto štúdia je jednou z mála klinických štúdií, ktoré hodnotia výhody doplnenia stravy o probiotiká spolu so štandardnou liečbou antidepresívami. Tieto skvelé výsledky prispievajú k nášmu chápaniu prepojenia medzi črevným mikrobiómom a duševným zdravím.“
Klinická štúdia z Bazileja
K podobnému poznaniu dospel už výskumný tím vedcov Univerzity v Bazileji v minuloročnej štúdii uverejnenej v poprednom časopise Nature. Na klinickej štúdii sa zúčastnilo 47 dobrovoľníkov, ktorí podstupovali stacionárnu liečbu na psychiatrických klinikách. V úvode terapie zaznamenali vedci štandardnými testami depresívny stav pacientov a reakcie ich mozgov na určité podnety zachytávali prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Následne sa začala terapia, počas ktorej prijímala polovica probandov okrem antidepresív aj probiotikum. Substitúcia probiotikom trvala 31 dní. Išlo o komerčne dostupný preparát obsahujúci 8 kmeňov baktérií zo skupiny laktobacilov, ktorým sa pripisujú pozitívne účinky. Kontrolná skupina dostala placebo bez baktérií. Počas pokusu podstúpili probandi oboch skupín viaceré testy.
Pozitívny vplyv probiotík na náladu
Výsledky ukázali, že antidepresíva zmiernili príznaky u všetkých probandov. Vedci však zistili, že v skupine pacientov užívajúcich okrem antidepresív aj probiotiká sa psychické rozpoloženie pacientov zlepšilo oveľa viac ako v skupine užívajúcej antidepresíva a placebo. Efekt súvisel i so zmenou črevného mikrobiómu. Vzorky stolice odobraté pacientom z probiotickej skupiny potvrdili nárast laktobacilov v ich črevách. Po vysadení probiotík sa v priebehu ďalších 4 týždňov prítomnosť laktobacilov opäť výrazne znížila.
Príjem probiotík ovplyvnil tiež mozgovú aktivitu. Je známe, že určité oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracúvanie emočných vnemov, reagujú u pacientov s depresiou inak ako u psychicky zdravých jedincov. Výskum ukázal, že sa počas užívania probiotík u pacientov zodpovedajúce mozgové aktivity normalizovali. V prípade skupiny užívajúcej placebo vedci tento efekt nespozorovali.
Zdroj: King´s College London, JAMA Psychiatry, wissenschaft.de, Nature, SOLEN
(zh)
