Doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., lekárka a vedkyňa z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave, bola nominovaná v 9. ročníku prestížnej ankety Slovenka roka v kategórii Veda a výskum.
Venuje sa výskumu systémových a molekulárnych mechanizmov účinkov fyzickej (ne)aktivity na zdravie, ako aj uplatneniu cvičenia v prevencii a liečbe cukrovky 2. typu, neurodegeneratívnych (Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba) či onkologických ochorení. Výskumu obezity a cukrovky sa začala venovať počas svojho 3,5-ročného pobytu v Pennington Biomedical Research Center, Baton Rouge, USA, kde študovala bunkovú plasticitu a kapacitu spaľovať tuky na modeli ľudských svalových buniek.
Bola a je riešiteľkou mnohých domácich a zahraničných projektov a autorkou odborných článkov, publikovaných v prestížnych zahraničných časopisoch, zameraných na mechanizmy vzniku obezity a cukrovky 2. typu, účinky cvičenia a na úlohu kostrového svalu ako mediátora adaptácie odpovede na cvičenie. O výsledkoch výskumu prednáša na domácich a zahraničných konferenciách a pravidelne sa zúčastňuje aj na prednáškach a akciách určených pre verejnosť, s cieľom popularizovať vedu a poukázať na význam pravidelnej fyzickej aktivity pre zdravie.
O účinkoch pohybu ako aj o uplatnení „cvičenia na predpis“, s cieľom zvýšiť fyzickú zdatnosť a svalovú silu v rámci prevencie a liečby chronických ochorení, prednáša študentom LFUK a FTVŠ UK v Bratislave. Dr. Ukropcová je členkou výboru Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti a zakladajúcou členkou iniciatívy zameranej na fyzickú aktivitu u diabetikov (ExPAS), ktorá vznikla v rámci Európskej asociácie na výskum diabetu (EASD).
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Mohli by ste nám priblížiť obsah svojej pedagogickej a výskumnej činnosti?
B. UKROPCOVÁ: Venujem sa klinickej aj laboratórnej práci, teda dizajnovaniu, koordinácii a realizácii štúdií biomedicínskeho výskumu, plánujem analýzy vzoriek biologického materiálu aj experimenty na bunkových kultúrach. Momentálne u nás prebieha intervenčná štúdia, zameraná na účinky silovo-vytrvalostného tréningu na metabolizmus, pamäť, svalovú silu a fyzickú zdatnosť seniorov. Tréning prebieha pod dohľadom skúsených trénerov a vedcov z FTVŠ a v spolupráci s neurológmi a ďalšími klinickými lekármi. Zameriavame sa aj na molekulárne mediátory, sprostredkovateľov benefičných účinkov cvičenia.
Ako vedec sa teda snažím identifikovať mechanizmy / molekuly, ktorými nás pohyb takpovediac lieči, a ako lekár sa snažím poukázať na efektívnosť pravidelného cvičenia z hľadiska prevencie a liečby rôznych chronických chorôb. Veľa času trávim prácou so študentmi – s diplomantmi a najmä s doktorandmi, s ktorými projekty realizujeme. O význame pravidelného pohybu a naopak, o devastačnom vplyve a mechanizmoch, ktorými nás ovplyvňuje sedavý životný štýl, učím medikov na LFUK aj študentov smeru Šport a zdravie na FTVŠ. V rámci rôznych konferencií a akcií prednášam o význame pravidelnej fyzickej aktivity a možnosti jej využitia v klinickej praxi. Vieme, že pravidelné cvičenie je doslova elixírom zdravia a jeho prospešnosť je podložený množstvom vedeckých dôkazov, jeho potenciál sa však v klinickej praxi zatiaľ využíva len málo. Chceme lepšie pochopiť to, AKO cvičenie funguje – a v spolupráci s klinickými lekármi a profesionálnymi trénermi tak podporovať uplatnenie cvičenia v klinickej praxi. Bezprostredný benefit pre účastníkov našich štúdií je jednoznačný.
Preventívna medicína je iná ako klasická klinická medicína, kedy riešite to, čo bolí. Prevencia je pragmatická, redukuje riziko ochorenia a jeho komplikácií do budúcnosti, nevyhnutne v spolupráci s pacientom, ktorý preberá alebo sa učí preberať za svoje zdravie zodpovednosť. Je to dlhý proces a spravidla nemá okamžitý rukolapný výsledok – ale spája sa so šancou na zdravší život a menšiu spotrebu farmakoterapie. Nepochybujem, že v budúcnosti bude cvičenie s cieľom zvýšenia fyzickej zdatnosti bežne využívaným prostriedkom prevencie a liečby ochorení aj u nás, na Slovensku.
M. B.: Na čo ste najviac hrdá alebo ktoré svoje dosiahnuté výsledky považujete za najvýznamnejšie?
B. UKROPCOVÁ: Prispeli sme k poznaniu dialógu medzi tukom a svalom. Možno si to ani neuvedomujeme, ale ide o naše dva najväčšie orgány a harmonická komunikácia medzi nimi je pre zdravie veľmi dôležitá. A závisí aj od toho, ako sme fit – čiže aj od toho, ako pravidelne cvičíme. Zistili sme, že adiponektín, hormón tukového tkaniva, ktorý sa znižuje pri obezite, zvyšuje kapacitu kostrového svalstva páliť tuky. V jednej z našich štúdii sme zistili, že kalorická reštrikcia – teda obmedzenie množstva skonzumovaných kalórií – zlepšuje aktivitu mitochondrií (továrne bunky, producenti energie) a znižuje oxidačný stres, čo veľmi pravdepodobne prispieva k jej život predlžujúcim a snáď aj omladzujúcim účinkom.
Zistili sme, že hormón kostrového svalu – irisín – klesá pri cukrovke, a mohol by prispievať k progresii tohto zákerného chronického ochorenia. Pozorovali sme, že bunky izolované zo svalu odzrkadľujú charakteristiky svojho darcu, a to aj keď ich týždne kultivujeme v inkubátore. Naznačuje to existenciu mechanizmov, ktoré môžu imprintovať naše gény – teda sprostredkujú odtlačok prostredia či životného štýlu v našej genetickej informácii. Pozorovali sme, že pravidelné cvičenie zlepšenuje zdravotný stav u pacientov s Parkinsonovou chorobou či ľudí vo včasných štádiách diabetu a zlepšuje pamäť u seniorov. Veľmi zaujímavé výsledky majú naše práve ukončené či prebiehajúce projekty. Takže uvidíme.
Veľkú radosť mi robí náš zohratý výskumný tím, zložený najmä zo študentov, ktorí však pracujú s entuziazmom a nasadením, vďaka čomu fungujeme ako zohratá klinicko-laboratórna jednotka. Úspechom pre mňa je, že na systémovej, bunkovej a molekulárnej úrovni rozvíjame výskum pohybovej aktivity, a to v rámci relatívne rozsiahlej spolupráce na Slovensku aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Česku, Taliansku, Kanade či v Austrálii. Za veľký úspech považujem množstvo ľudí, ktorí sa aj vďaka účasti v našich štúdiách naštartovali a ďalej pokračujú v cvičení. Vytvorenie takéhoto modelového systému spojeného s poskytovaním spätnej väzby o účinkoch cvičenia, edukáciou a najmä možnosťou ďalej = dlhodobo a pravidelne cvičiť pod odborných vedením kolegov z FTVŠ a SZU. Práve toto je pre nás transláciou priamo do praxe a ukážkou, ako by mohla v praxi fungovať spolupráca medzi klinikmi, vedcami, fyziológmi cvičenia a trénermi.
M. B.: Ako vnímate nomináciu na Slovenku roka 2017?
B. UKROPCOVÁ: Akoby mi niekto ponúkol Oskara. Je to nečakané. A myslím na množstvo ďalších žien, ktoré si takéto ocenenie za svoju každodennú prácu zaslúžia. Zároveň nomináciu vnímam ako možnosť poukázať na to, že aj v dnešnej dobe farmakoterapie a digitálnych technológií máme stále k dispozícii veľmi efektívny a pritom tak málo využívaný fyziologický spôsob prevencie a liečby chronických ochorení – pravidelný pohyb. Ak by sme cvičeniu / fyzickej aktivite venovali viac priestoru na školách, v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti, v médiách či vo svojich individuálnych životoch, mali by sme zdravšiu populáciu a menší problém s dôsledkami nadváhy a obezity. Viac fyzickej aktivity je koniec koncov jedným z dôvodov, vďaka ktorým sa v Holandsku ako zatiaľ v jedinej európskej krajine podarilo zastaviť epidémiu obezity.
M. B.: Ako sa vám darí skĺbiť svoju náročnú prácu s tradičnou úlohou ženy – matky v rodine?
B. UKROPCOVÁ: Je to náročná puzzle, a pozná ju toľko žien. Ako to robiť optimálne vlastne neviem. Navyše nie som zrovna systematik, ktorý má všetko dokonale zorganizované. Stále sa učím. Je fajn vzdať sa v niektorých ohľadoch perfekcionizmu, a naopak, robiť čo najlepšie veci, ktoré sú naozaj dôležité – či už doma, alebo v práci. Je fajn vedieť občas ignorovať neporiadok, čítať si po večeroch s Jakubom (11 r.) alebo ísť do kina s Kikinou (17 r.). Vymýšľanie spôsobov, ako pri výchove detí zvládať digitálne technológie je výzva. S Jozefom (manžel) pravidelne beháme – je to skvelý relax. Život je pohyb, a keď do určitej hĺbky viete, akým spôsobom to funguje a čo všetko v nás pravidelný pohyb ovplyvňuje, stáva sa z neho aj prirodzená nevyhnutnosť. Často pracujem doma, resp. mimo „klasickú“ pracovnú dobu, v noci alebo cez víkend. Nevyhnutnou ingredienciou a oporou doma aj v práci je môj manžel Jozef.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ivona Orešková (Slovenka roka), Ivan Majerský a Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
V kategórii Veda a výskum ankety Slovenka roka 2017 boli okrem doc. MUDr. Barbary Ukropcovej, PhD., nominované: doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH a doc. Ing. Adriana Kolesárová, PhD., ktoré sme tiež požiadali o rozhovor.
Hlasovať môžete do 2. júna 2017 na http://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/