V súčasnej spoločnosti sme neustále vystavovaní látkam, ktoré sa využívajú pri výrobe plastov. Ich vplyv na ľudské zdravie je častokrát otázny. Už viaceré štúdie realizované na ľuďoch poukázali na súvis medzi ftalátmi a zhoršeným mentálnym vývinom, ako aj abnormalitami v správaní detí.
„Preto sa s využitím animálneho modelu pokúšame odhaliť mechanizmy, ktoré by mohli stáť za negatívnym účinkom, ktorý majú ftaláty na vývin jedinca,“ vysvetlila Martina Morová.
Na citlivosť vyvíjajúceho sa organizmu na pôsobenie exogénnych látok sa zameriava realizačný tím, ktorý rieši projekt Vplyv prenatálneho a skorého postnatálneho vystavenia zmesi najčastejšie sa v prostredí vyskytujúcich ftalátov na anogenitálnu vzdialenosť a hladiny testosterónu u potkanov v dospelosti.
Okrem Martiny Morovej sú členmi tímu aj Tomáš Senko, Lucia Olexová, Zuzana Dzirbíková a Lucia Kršková.
„Prácou chceme prispieť k lepšiemu porozumeniu účinku exogénnych chemických látok na vývin jedinca v súvislosti so vznikom neurovývinových ochorení. Zaujíma nás, či zmes látok, ktoré pôsobia ako endokrinné disruptory, povedie k zmenám na úrovni nervovej signalizácie, ktorých dôsledkom budú zmeny správania pozorované pri poruchách autistického spektra, ADHD či úzkostných poruchách,“ hovorí Martina Morová.
Hlavným cieľom je zistiť, či vystavenie zmesi ftalátov v skorom období vývinu povedie k neurobehaviorálnym zmenám, ktoré sú prítomné u jedincov trpiacich neurovývinovými ochoreniami, ako sú napríklad poruchy autistického spektra (hlavné symptómy zahŕňajú problémy v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a prejavy repetície v správaní).
„Zatiaľ sa nám potvrdilo niekoľko hypotéz, t. j. zmes ftalátov znížila prenatálne aj postnatálne hladiny testosterónu, hormónu, ktorý je nevyhnutný pre vývin mozgu. Taktiež sme u našich laboratórnych hlodavcov pozorovali zníženú sociabilitu a zvýšenie správania podobného úzkosti. Ďalej v našom výskume očakávame motorickú hyperaktivitu, prítomnosť repetitívneho správania, zmeny v emocionalite a v hladinách neurotransmiterov, ako sú oxytocín a vazopresín, ako aj zmeny na úrovni neuronálnej inhibície,“ priblížila ešte odborníčka.
So svojou prácou sa autori zapojili do XI. ročníka Interaktívnej Konferencie Mladých Vedcov 2019 Preveda.
*********************************************
Občianske združenie Preveda už roky organizuje konferenciu pre mladých výskumných pracovníkov zameranú na vybrané obory chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia; biotechnológia a potravinárska technológia; analytická chémia; organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia; environmentalistika a tiež biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika, biometria.
Poskytuje tak možnosť jednoduchým spôsobom prezentovať prácu mladých vedcov, prináša interaktívnu diskusiu na odborné témy a dáva príležitosť získať plnohodnotnú publikáciu príspevkov v recenzovanom zborníku konferencie. „Veríme, že sa nám s vašou pomocou podarí týmto projektom naštartovať cyklus konferencií, ktorých obsah a vysoká výpovedná úroveň napomôžu k udržaniu vzdelanostnej úrovne, ako i k zefektívneniu štúdia mladej vedeckej obce,“ uvádzajú organizátori.
Informácie poskytla: Martina Morová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /MatthewGollop/
Uverejnila: VČ