Ochorenie sa ako prispievajúci faktor pri úmrtiach stále podceňuje.
Ilustračná fotografia. Doktorka očkuje seniorku. Zdroj: iStockphoto.com
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že chrípka každý rok zapríčiňuje tri až päť miliónov ťažkých prípadov, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu. V súvislosti s ochorením eviduje aj 290- až 650-tisíc respiračných úmrtí. Najnovšie štúdie potvrdzujú, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie.
Slovenskí epidemiológovia hovoria, že na Slovensku v období chrípkovej epidémie zaznamenajú priemerne 816 úmrtí ročne, ktoré sa dajú pripísať chrípke. Viac ako polovica z nich sú úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v priamej súvislosti s ochorením.
Aká je záťaž chrípky?
Skutočnú zdravotnú, ekonomickú a spoločenskú záťaž chrípkou po jej prekonaní nie je na prvý pohľad veľmi vidieť. Akútne príznaky chrípky, ako sú bolesť hlavy, horúčka, kašeľ, bolesť svalov, sú len stavy, ktoré bezprostredne pri ochorení pociťujeme. Ochorenie na chrípku však môže zhoršiť respiračné stavy a spôsobiť primárny vírusový zápal pľúc alebo oslabiť organizmus, ktorý ľahšie napadne bakteriálna infekcia a spôsobí bakteriálny zápal pľúc, môže zhoršiť astmu alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP).
Respiračné príznaky chrípky sú len vrcholom ľadovca, ktorý vnímame. Je vedecky dokázané, že vírus chrípky a následná reakcia imunitného systému pôsobia na výstelku ciev, spôsobujú ich zápal a upchatie. Taktiež sa môžu podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení, ako je infarkt myokardu, zlyhanie srdca, spôsobiť mozgovú príhodu, tromboembóliu, zmätenie, delírium, Guillain-Barrého syndróm, encefalopatiu, akútne poškodenie obličiek alebo aj zhoršiť CHOCHP a cukrovku.
Chrípka sa ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku uvedených stavov stále podceňuje.
„Kardiovaskulárne choroby sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, spôsobujú celosvetovo až 31 percent všetkých úmrtí. Chrípka je infekčné ochorenie s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou a hromadia sa dôkazy, že môže spúšťať rôzne kardiovaskulárne príhody,“ vysvetľuje MUDr. Peter Hlivák, PhD., prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Spojenie medzi chrípkou, zápalom pľúc a kardiovaskulárnymi udalosťami je známe už viac ako 80 rokov. V prípade srdcových ochorení dochádzalo k vrcholu, ktorý časovo zodpovedal vrcholu chrípky, prakticky pri každej chrípkovej epidémii.
Očkovanie znižuje riziká kardiovaskulárnych príhod
Narastajúci objem údajov z mnohých štúdií potvrdzuje, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie. Štúdia databázy dospelých pacientov nad 40 rokov bez akejkoľvek rizikovej anamnézy dokázala desaťkrát vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt a osemkrát vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu do troch dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaním s prípadmi bez ochorenia na chrípku.
Výrazný spúšťací efekt vírusu chrípky na kardiovaskulárne udalosti zdôrazňuje potrebu adekvátnej prevencie proti chrípke. Preukázalo sa, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí o 26 až 53 percent a znižuje počet kardiovaskulárnych úmrtí o 56 percent. Predpokladá sa tiež, že očkovanie proti chrípke môže byť pri sekundárnej prevencii srdcového infarktu v dôsledku chrípky rovnako účinné ako zanechanie fajčenia alebo liečba statínmi pri liečbe vysokého krvného tlaku.
Napriek množstvu dôkazov, ktoré podporujú úlohu očkovania proti chrípke v prevencii srdcovo-cievnych ochorení, ako aj dôkazov o potrebe očkovania chronicky chorých pacientov, je miera očkovania proti chrípke veľmi nízka.
Matka meria dieťaťu teplotu. Zdroj: iStockphoto.com
Očkovať proti chrípke možno súbežne s covidom
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (SEVS) vo svojich odporúčaných postupoch pri aplikácii očkovacích látok proti chrípke a covidu u dospelej populácie v čase chrípkovej očkovacej sezóny usmerňuje poradie a odstupy jednotlivých očkovaní.
„Vakcíny proti chrípke a proti covidu sú obe neživé očkovacie látky. Ak sa ako prvá podá vakcína proti chrípke, očkovacia látka proti covidu sa podá optimálne po štrnástich dňoch, z dôvodu lepšieho rozlíšenia prípadných nežiaducich účinkov. Ak sa ako prvá podá vakcína proti covidu, odporúča sa dodržať štrnásťdňový interval po ukončení celej očkovacej schémy, v prípade dvojdávkovej schémy až po aplikácii druhej dávky vakcíny proti covidu,“ vysvetľuje prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., prezidentka SEVS.
„V prípade, že je očkovaná osoba vo vysokom riziku nákazy a ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 alebo chrípky, môžu sa obe vakcíny podať s akýmkoľvek odstupom alebo súbežne každá do iného ramena. Súbežné očkovanie sa odporúča aj v prípade rizika, že očkovaná osoba na ďalšie očkovanie nepríde,“ hovorí.
Očkujú sa zdravé osoby, ktoré nemajú klinické príznaky akútneho ochorenia a neboli v kontakte s osobou pozitívne testovanou na vírus SARS-CoV-2.
Vírus chrípky je premenlivý
Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus. Rozlišujú sa tri typy vírusov chrípky, ktoré sa označujú A, B, C. Kým vírusy typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy typu A izolovali aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní. Taktiež má niekoľko typov a podtypov.
Vírus chrípky, najmä A, sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Vírus B je zas oveľa stabilnejší. Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka. Svetová zdravotnícka organizácia podľa toho určuje, ktoré vírusy začlení do očkovacích látok v nasledujúcej chrípkovej sezóne. Vírus často mení svoje vlastnosti a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy.
„Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že môže podliehať výraznej antigénovej zmene, vie nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môže úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami,“ konštatuje virológ prof. Fedor Čiampor.
„Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí,“ dodáva.
Tohtoročná chrípková sezóna bude podľa odborníkov nepredvídateľná. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne však môžeme predpokladať, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia. Zvýšený výskyt chrípky by mohol vyústiť aj do chrípkových epidémií.
Zdroj: Tlačová správa SEVS
(MAT)
