Objav antibiotík takmer úplne vytlačil z domácich lekárničiek liečivé rastliny. Dnes, keď nám antibiotiká prestávajú účinkovať, lebo ich užívame pričasto, sa k prírode vracajú aj vedci. Na túto tému môžete diskutovať s prof. Ing. Miroslavou Kačániovou, PhD., vo štvrtok 30. 1. 2020 o 17:00 hod. vo vedeckej kaviarni CVTI SR v Bratislave.
Prof. Ing. Miroslava Kačániová, PhD., vedkyňa aj pedagogička, sa vo svojej práci zameriava najmä na mikrobiologickú analýzu potravín. Za svoj vedecký prínos získala viacero ocenení, vrátane ocenenia Osobnosť vedy a techniky za rok 2019. Jej súčasným pracoviskom je Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Budúcnosť je zelená
Rezistencia na antibiotiká vzniká ako dôsledok ich nadmernej a nesprávnej konzumácie. K tomu patrí skracovanie dĺžky liečby, znižovanie dávok antibiotík, nedodržiavanie ich dávkovania. Citlivé baktérie v organizme ich účinok usmrtí, rezistentné baktérie v ňom však naďalej rastú a množia sa. Tým pádom oslabujú nielen organizmus pacienta, ale môžu sa šíriť a spôsobovať infekcie u ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká. Látky rastlinného pôvodu predstavujú do budúcna nový zdroj prípravkov, ktoré možno využiť v prevencii a terapii rôznych ochorení ako alternatívu doteraz používaných antibiotík. Vyznačujú sa mnohými prospešnými vlastnosťami, z ktorých významné sú antibakteriálne, antivírusové, antioxidačné, imunostimulačné, antiparazitické, fungicídne, antikarcinogénne, protizápalové a mnohé ďalšie. Ich výhodou je naturálny pôvod, pri ich užívaní nehrozí nebezpečenstvo vedľajších nežiadúcich účinkov, ani riziko znečistenia životného prostredia.
Spracovala: redakcia