Experiment na Medzinárodnej vesmírnej stanici naznačuje, že skorý vývoj embryí nie je ovplyvnený mikrogravitáciou a vysokým žiarením.
Laboratórna myš. Zdroj: iStockphoto.com
Japonským vedcom sa na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) podarilo v rámci prvého experimentu svojho druhu za podmienok mikrogravitácie vypestovať myšie embryá, ktoré sa vyvíjali rovnako ako na Zemi. Pozitívne výsledky štúdie nám slúžia ako príklad, že jedného dňa by sa vo vesmíre mohli rozmnožovať aj ľudia.
Projekt Vesmírne embryo
Výskumný tím z univerzity Yamanashi preniesol spolu s Japonskou agentúrou pre letecký prieskum (JAXA) a vládou financovaným výskumným ústavom Riken 29. augusta 2021 do vesmíru 720 zmrazených dvojbunkových myších embryí. Tie doviezla na ISS raketa SpaceX CRS-23.
„Máme prvý dôkaz, že cicavce sú schopné vyvíjať sa a potenciálne aj rozmnožovať mimo našej planéty,“ píše sa v spoločnom vyhlásení národného inštitútu Riken a univerzity Yamanashi.
V rámci projektu, ktorý nesie názov Vesmírne embryo, vedci navrhli tiež špeciálne zariadenie. Vďaka nemu mohli astronauti ľahko manipulovať so vzácnym vedeckým nákladom. Na orbite embryá rozmrazili a štyri dni ich pozorovali v rôznych podmienkach gravitácie. Potom ich poslali naspäť na Zem a vyhodnotili úspešnosť celého pokusu.
Kultúra embrya na ISS. Zdroj: Teruhiko Wakayama/univerzita Yamanashi
Vyvíjali sa normálne
V laboratóriu japonský tím s potešením zistil, že embryá prešli normálnym delením raného embryonálneho vývoja a vytvorili blastocysty s vnútornou bunkovou masou (ICM) a trofektodermom (TE). Postupným vývojom sa z ICM nakoniec vytvorí plod, zatiaľ čo z trofektodermu sa vytvorí placenta.
„Embryá rástli iba štyri dni, pretože mimo maternice dlhšie neprežijú,“ vysvetľuje Teruhiko Wakayama, vedúci autor štúdie.
Pre spôsob, akým sa ICM zhlukuje počas tohto kľúčového raného štádia embryonálneho vývoja na jednom mieste v dutine blastocysty, sa vedci obávali, že prostredie bez gravitácie by mohlo mať škodlivý vplyv na jednotlivé biologické procesy. Na navrátených embryách nepozorovali odborníci ani zmeny v DNA.
Mikroskopická snímka myších embryí po ich návrate z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Zdroj: Teruhiko Wakayama/univerzita Yamanashi
Do budúcna bude ale podľa vedcov potreba blastocysty vyvinuté vo vesmíre implantovať do myší, aby sa preukázalo, že plod sa bude ďalej vyvíjať normálne. Vedcom sa v minulosti podarilo v mikrogravitačnom prostredí úspešne vyliahnuť mloky a rybky Fundulus heteroclitus.
Tento a ďalšie podobné výskumy môžu byť dôležité pre nastávajúce objavovanie vesmíru a najmä očakávané misie, pri ktorých chce ľudstvo vystavať kolónie na Mesiaci či Marse.
Zdroj: New Atlas, NewScientist
(JM)
