Dopyt po cenovo dostupnom, efektívnom a bezrizikovom inzulíne je čoraz väčší.
Tabletky. Zdroj: iStockphoto.com
V ére rastúcej miery diabetu na celom svete môže byť inovatívny objav z laboratória profesora Henryho Daniella zo Školy zubného lekárstva Pennsylvánskej univerzity všeliekom pre ľudí trpiacich cukrovkou.
Inzulín náš každodenný
Na svete je približne 537 miliónov dospelých cukrovkárov. Dopyt po cenovo dostupnom, efektívnom a bezrizikovom inzulíne je čoraz väčší.
Výroba a distribúcia inzulínu, život zachraňujúceho lieku pre diabetikov, priniesla za posledné polstoročie mnoho výziev a rizík. Tradičné metódy injekčného podávania pomocou pier môžu často spôsobiť, že hormón vstúpi do krvného obehu tak rýchlo, že hypoglykémia – akútny stav, pri ktorom hladina cukru v krvi klesne pod zdravú hranicu – sa stáva život ohrozujúcim stavom.
Alternatívou sú ešte automatizované inzulínové pumpy, ktoré dodávajú presné množstvá inzulínu, a znižujú tak riziko hypoglykémie. Ich nevýhodou je však finančná stránka, v dôsledku čoho sú celosvetovo dostupné len časti diabetických pacientov.
Tínedžerka s cukrovkou používa glukomer. Zdroj: iStockphoto.com
Keď nás rastliny zachránia
Nedávna štúdia publikovaná v časopise Biomaterials navrhuje systém perorálneho podávania inzulínu na rastlinnej báze, ktorý rieši nedostatky existujúcich spôsobov podávania inzulínu.
Syntetickému inzulínu, ktorý sa používa desiatky rokov, chýba jeden z troch peptidov vyskytujúcich sa v prirodzenom inzulíne. Laboratórium Daniella vytvorilo rastlinný inzulín, ktorý však všetky tri peptidy obsahuje. Pre fungovanie perorálneho inzulínu sú okrem genetického materiálu vnútri rovnako dôležité aj bunkové steny rastlín. Ich pevnosť totižto chráni inzulín pred kyselinami a enzýmami horného tráviaceho traktu, pokým sa liek nedostane k mikróbom v čreve. Odtiaľ putuje inzulín až do pečene.
Geneticky zmenený šalát
Vedci otestovali rastlinný inzulín na myšiach. Ukázalo sa, že je podobne ako telom produkovaný inzulín schopný regulovať hladinu cukru v krvi do 15 minút. Pri myšiach, ktorým podali tradičné inzulínové injekcie, došlo k prudkému poklesu hladín glukózy v krvi, čo viedlo následne k hypoglykémii.
Na výrobu rastlinného inzulínu vedci identifikovali gény ľudského inzulínu a integrovali ich do genómu rastliny, v tomto prípade do genómu šalátu. Výsledné semená mali teda v sebe už inzulínový gén. Vyrastený šalát následne lyofilizovali, rozomleli a pripravili na orálne podanie podľa regulačných smerníc amerického Úradu pre kontrolu potravín a liekov (FDA).
Aj keď sa časť genómu šalátu zmenila, počas testovania nemala žiadne nepriaznivé účinky na rastliny ani na zvieratá.
Tím vidí v tomto prístupe k inzulínu ďalšiu obrovskú výhodu. Súčasná klinická produkcia vyžaduje pestovanie hormónu v baktériách alebo kvasinkových bunkách za kontrolovaných laboratórnych podmienok, náročné skladovanie a prepravu. Niektoré krajiny nemajú zdroje na chladenie počas celého procesu.
Zdroj: Pennsylvánska univerzita, Bussines News
(JM)
