Navrhnutá metóda, nazvaná PPIformer, umožňuje predpovedať účinky molekulových zmien v zlomku sekundy.
Výskum bioterapeutík predstavuje sľubný prístup k liečbe závažných ochorení. Hlavnou zložkou sú biologické látky, ako napríklad proteíny, ktoré sú upravené tak, aby sa zamerali na konkrétne aspekty choroby. Významný prínos v tejto oblasti, hlavne v liečbe cievnej mozgovej príhody, sa podaril našim českým susedom.
Ich nová metóda s názvom PPIformer využíva strojové učenie na efektívnejší návrh proteínov s vylepšenými interakčnými vlastnosťami, čím sa otvára cesta k výraznému urýchleniu vývoja nových liekov proti mozgovej mŕtvici aj na liečbu ďalších ochorení. Výsledky výskumu vedci prezentovali na jednej z najvýznamnejších svetových konferencií strojového učenia ICLR 2024 začiatkom mája vo Viedni.
Liečenie trombofilných stavov
Bioterapeutiká môžu na rozdiel od tradičných liekov spolupracovať s imunitným systémom alebo inými biologickými procesmi, a tým rozpoznať a liečiť chorobu. Sú nimi často enzýmy, protilátky alebo dokonca bunky, ktoré si však vyžadujú úpravu na zlepšenie biologickej účinnosti a stability.
Vedci sa zamerali na vývoj vylepšenej verzie proteínu stafylokinázy, ktorý sa už osvedčil pri rozpúšťaní krvných zrazenín v trombolytických liečivách podávaných pri mozgovej mŕtvici. Mŕtvica môže mať závažné a dlhodobé následky vrátane ochrnutia, problémov s rečou a jazykom, straty pamäti a emočných ťažkostí. Jej vplyvy sa môžu značne líšiť v závislosti od závažnosti mŕtvice a rýchlosti poskytnutej liečby. Široké klinické použitie stafylokinázy je ale v súčasnej dobe limitované jej slabou interakciou s plazmínom, proteínom prítomným v ľudskej krvi.
Stafylokináza je enzým, ktorý je produkovaný baktériami zo skupiny stafylokokov. Zasahuje do procesu zrážania krvi – vďaka aktivácii plazminogénu na plazmín pomáha rozpúšťať krvné zrazeniny.
Predpovedanie zmien na základe strojového učenia
„Zamerali sme sa na vylepšenie stafylokinázy pomocou výmeny jej špecifických stavebných kameňov – aminokyselín, ktoré sú zodpovedné za tieto interakcie,“ vysvetľuje Josef Šivic z Českého inštitútu informatiky, robotiky a kybernetiky Českého vysokého učenia technického v Prahe (CIIRC ČVUT). „Aby sme identifikovali aminokyseliny najvhodnejšie pre také nahradenie, natrénovali sme výpočet schopný sa učiť z veľkého množstva príkladov, podobne ako je to už bežné v iných odboroch, napríklad pri spracovaní prirodzeného jazyka systémy, ako sú ChatGPT. Systém dokáže predpovedať účinok takej zmeny, teda ako zmeny v aminokyselinách následne ovplyvnia interakcie medzi proteínmi,” dodáva.
Existujú milióny možných spôsobov, ako modifikovať aminokyseliny bielkovín. „Tradičný spôsob nájdenia tých najvhodnejších úprav na zlepšenie interakcie liečiva by vyžadoval rozsiahle a časovo náročné experimenty,“ upozorňuje Tomáš Pluskal z Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied Českej republiky (ÚOCHB AVČR). Identifikácia týchto zmien aminokyselín má veľký praktický význam aj pre ďalšie úlohy súvisiace s interakciou proteínov, napríklad pre návrh nových vakcín a biosenzorov.
Dokáže predpovedať účinky v zlomku sekundy
Navrhnutá metóda, nazvaná PPIformer, umožňuje predpovedať účinky aminokyselinových zámen na proteínovo-proteínové interakcie (PPI) v zlomku sekundy. Metóda PPIformer je založená na strojovom učení, ktoré implementuje takzvané self-supervised učenie, keď je model schopný sám sa učiť z dát bez nutnosti ďalších anotácií.
„To znamená, že PPIformer nevyžaduje nákladné a časovo náročné laboratórne experimenty. Namiesto toho sa spolieha na nami novozhromaždený a v súčasnosti najväčší súbor dát proteínovo-proteínových interakcií, získaných z verejne dostupných štruktúr proteínov,” objasňuje Stanislav Mazurenko z Loschmidtových laboratórií Masarykovej univerzity v Brne.
PPIformer bol najprv trénovaný na predpovedanie aminokyselín zamaskovaných v známych štruktúrach proteínovo-proteínových interakcií. Princíp je podobný ako pri rozsiahlych jazykových modeloch, napríklad ChatGPT, ktoré sú trénované na predpovedanie slov vo vetách.
Vyvinutá metóda preukázala vysoký potenciál pri identifikácii priaznivých mutácií v stafylokináze a tiež v ľudskej protilátke proti koronavírusu SARS-CoV-2.
Významný prínos urobil tím Josefa Šivica z CIIRC ČVUT, najmä vedci Anton a Roman Bushuievovci, v spolupráci s tímom Stanislava Mazurenka z Loschmidtových laboratórií Masarykovej univerzity v Brne a Medzinárodného centra klinického výskumu (ICRC) Tomáša Pluskala z ÚOCHB AV ČR.
Zdroj: ČVUT
(JM)