Ide o revolučnú imunoterapiu, ktorá využíva geneticky modifikované biele krvinky na boj proti rakovinovým bunkám.
Národný onkologický ústav zaviedol ako prvý na Slovensku inovatívnu CAR-T bunkovú terapiu pre pacientov s lymfómom a leukémiou. Táto inovatívna liečba predstavuje prelom v boji proti rakovine a ponúka novú nádej pacientom, pre ktorých už neexistuje iný liek.
Revolučná imunoterapia využíva biele krvinky
CAR-T (Chimeric Antigen Receptor T-cell) terapia je revolučná imunoterapia, ktorá využíva geneticky modifikované biele krvinky na boj proti rakovinovým bunkám. Pacient poskytne na výrobu lieku svoje vlastné T-bunky, ktoré geneticky upraví a namnoží firma v zahraničnom laboratóriu a ktoré mu v Národnom onkologickom ústave (NOÚ) vrátia späť do tela, kde môžu rozpoznať a zničiť rakovinové bunky.
Terapia je u pacientov s nepriaznivou prognózou účinnejšia než doteraz dostupné liečebné metódy. Z desiatich ťažko chorých pacientov bez nádeje na vyliečenie sa onkologickej choroby zbavia 3 až 4. Terapiu CAR-T bunkami môžu dostať v Národnom onkologickom ústave pacienti s týmito piatimi diagnózami: primárny mediastinálny veľkobunkový B-lymfóm, lymfóm z plášťových buniek (MCL), difúzny veľkobunkový lymfóm B-buniek (DLBCL), akútna lymfoblastová leukémia (ALL) a transformovaný folikulový lymfóm.
Liečbu podstupujú pacienti, ktorým sa choroba v krátkom čase vrátila alebo je odolná proti bežnej liečbe, napríklad chemoterapii. „V Národnom onkologickom ústave sa neustále snažíme posúvať hranice toho, čo je možné v boji proti rakovine. CAR-T terapia je pre nás nielen symbolom medicínskeho pokroku, ale predovšetkým prísľubom pre pacientov, ktorí sa ocitli na konci štandardných liečebných možností,“ povedal Ing. Tomáš Alscher, MPH, riaditeľ NOÚ.
Prvé certifikované centrum
Klinika onkohematológie sa stala prvým certifikovaným centrom aplikácie CAR-T bunkovej terapie na Slovensku. Terapiu geneticky zmenenými bunkami v Národnom onkologickom ústave už absolvovalo 23 pacientov. „Táto liečba môže mať zásadný vplyv na prognózu niektorých nevyliečiteľných pacientov,“ vyjadril sa MUDr. Andrej Vranovský, PhD., primár oddelenia onkohematológie I. NOÚ.
Terapia prináša aj vedľajšie účinky. Najobávanejšími sú syndróm z uvoľnenia cytokínov (CRS) a neurologická toxicita (ICANS). „Aj keď vieme nežiaduce účinky manažovať, stále zostávajú veľkým rizikom tejto liečby,“ vysvetľuje Andrej Vranovský.
„Jednou z výziev do budúcnosti bude upraviť terapiu tak, aby mala nižšie vedľajšie účinky, nižšiu cenu a väčšiu dostupnosť. A to sa už postupne deje,“ hovorí doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc., MHA, FECMM, prednosta Kliniky onkohematológie LFUK a NOÚ.
„Naše úsilie sa však nekončí pri jednotlivých terapiách. Chceme vytvárať komplexné liečebné programy, ktoré sú šité na mieru potrebám našich pacientov a zároveň využívajú najnovšie poznatky z onkologickej vedy a z výskumu. Uvedomujeme si, že každý pacient je jedinečný, a preto je naša práca neustále zameraná na individualizáciu a personalizáciu liečby,” povedal Tomáš Alscher. „Veríme, že táto liečba môže byť ďalším z pilierov onkologickej liečby aj pri iných nádorových ochoreniach,“ hovorí Ľuboš Drgoňa.
Európska lieková agentúra povolila v lete 2018 uvedenie na trh 2 liekov na princípe CAR-T. Sú to Kymriah (tisagenlecleucel) a Yescarta (axicabtagene ciloleucel). V roku 2023 začal používať obidva lieky na terapiu pacientov na vlastné náklady aj Národný onkologický ústav. V roku 2024 už liečbu poisťovne uhrádzajú, nedávno k týmto prípravkom pribudol Tecartus (brexucabtagene autoleucel).
Zdroj: NOÚ
(JM)