Jedna z trojice nedávno ocenených v programe L'Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede už štvrtý rok pôsobí na Trnavskej univerzite.
Docentka Soňa Kucharíková, víťazka 6. ročníka programu L'Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii vedy o živej prírode vrátane environmentálnych vied. Zdroj: L'Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede
Šiesty ročník programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede udelil 28. septembra 2022 ceny celkovo v troch výskumných oblastiach. V kategórii vedy o živej prírode vrátane environmentálnych vied určila komisia ako víťazku docentku Soňu Kucharíkovú, ktorá pôsobí na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce TRUNI v Trnave.
Vo svojej práci študuje vzťahy medzi baktériami a kvasinkami počas tvorby biofilmu (štruktúra tvorená baktériami alebo kvasinkami, ktorá zvyšuje ich odolnosť a komplikuje liečbu – pozn. red.) a venuje sa tiež testovaniu nových i existujúcich liečiv, ktoré by sa mohli využiť v praxi. Zároveň hľadá nové terapeutické postupy, ktoré by viedli k predchádzaniu vzniku infekcií na medicínskych pomôckach, čím by sa skvalitnil a predĺžil život pacientov.
S biologičkou Soňou Kucharíkovou sme sa rozprávali v roku 2020, keď sa po jedenástich rokoch úspešnej vedeckej práce v Belgicku vrátila do Trnavy, svojho rodiska. O skúsenostiach z Belgicka a dôvodoch návratu si môžete prečítať v článku Nestačí mať dobré nápady. Výskumom hýbu financie.
Tentoraz sme viedli rozhovor najmä o jej nových vedeckých projektoch a spoluprácach.
Čo pre vás znamená ocenenie L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede?
Keď som dostala email, ktorý mi oznamoval víťazstvo, bola som šokovaná, vôbec som to nečakala. Už keď som pôsobila v Belgicku, sledovala som videá o ocenených vedkyniach v tejto súťaži a veľmi sa mi páčilo, že sú medzi nimi ženy zo všetkých kútov sveta. Lákalo ma sem prihlásiť sa, ale zároveň som sa sama pred sebou spochybňovala, pretože laureátky predchádzajúcich ročníkov mali oveľa viac publikácií a, samozrejme, boli oveľa staršie ako ja. Stále som si hovorila, že ešte na to nemám dosť skúseností.
… nie je ľahké skĺbiť výskumnú prácu s materstvom. Našťastie mám skvelú mamu a kolegyne…
Tento rok ste sa k tomu odhodlali…
Povedala som si, že je najvyšší čas, lebo súťaž je len pre vedkyne do štyridsať rokov a ja mám tridsaťdeväť. Ak by to nevyšlo tentoraz, mohla by som to skúsiť už len raz. No vrátila by som sa k tomu, na čo ste sa pýtali. Pre mňa toto ocenenie znamená veľmi veľa, a to aj z pohľadu výskumnej pracovníčky, aj z pohľadu matky. Mám trojročného syna a poviem na rovinu, že nie je ľahké skĺbiť výskumnú prácu s materstvom. Našťastie mám skvelú mamu a kolegyne, medzi nimi docentku Alžbetu Kaiglovú, doktorku Kamilu Melnikov, vedúcu katedry docentku Martinu Horváthovú, tiež pani laborantku Ivetu Adámkovú, ktoré ma podporujú a pomáhajú mi. Neviem si predstaviť, ako by som pokračovala vo vedeckej práci bez nich.
Zaoberáte sa popri pedagogickej práci na Trnavskej univerzite aj novým výskumom?
Som zapojená do niekoľkých výskumných projektov. Moje výskumné portfólio zahŕňa najmä štúdium kvasiniek. Od študentských čias sa venujem problematike patogénnych kvasiniek, ich odolnosti voči antimykotikám a tiež ich schopnosti tvorby biofilmu na medicínskych pomôckach. Súčasťou aplikácie L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede je projekt, v ktorom by som sa chcela venovať spolužitiu baktérií a kvasiniek.
Navyše v spolupráci s docentkou Kaiglovou na Katedre laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve Trnavskej univerzity v Trnave som svoj výskumný obzor trošku rozšírila i o skúmanie vplyvu niektorých vybraných chemických látok na ľudský organizmus. Konkrétne študujeme vplyv vybraných pesticídov na správanie modelového organizmu hlístice Caenorhabditis elegans. Tento model má s ľudským organizmom niekoľko podobných čŕt, napríklad má veľmi dobre vyvinutú nervovú sústavu, a preto sa s obľubou používa v laboratórnych podmienkach.
Čo ste zistili?
O výsledkoch nemôžem zatiaľ veľmi veľa hovoriť, pretože boli spísané do dvoch publikácií, ktoré boli odoslané do časopisov a sú v štádiu oponovania. Môžem však ešte prezradiť, že pozorujeme vplyv spomínaných látok napríklad na množenie hlístice, ako sa správa po exponovaní určitým koncentráciám, zaznamenávame deformácie vo vývine červíkov a podobne.
Docentka Soňa Kucharíková na slávnostnom odovzdávaní L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede. Zdroj: L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede
Na čo sú zamerané ďalšie vaše výskumy?
Ako som už spomínala vyššie, venujem sa tiež kvasinkám a jednou z tém je študovanie výskytu rezistencie v prípade kvasiniek rodu Candida voči bežne dostupným antimykotikám. Kandidy sú kvasinky, ktoré sa nachádzajú v koži, črevách, ústnej dutine, tráviacom trakte a vaginálnom trakte. Sú prirodzenou súčasťou ľudského mikrobiónu a pre naše zdravie sú veľmi užitočné. Citlivosť kandíd na antimykotiká sledujeme priamo zo vzoriek od pacientov, ktoré pochádzajú napríklad z rán, z krvného riečiska, v ktorom je infekcia, alebo z infekciou napadnutého močového traktu. I keď sa výskumní pracovníci snažia sledovať citlivosť mikroorganizmov na antimikrobiálne látky, niektoré informácie chýbajú a rezistencia mikroorganizmov voči dostupným terapeutikám predstavuje závažný globálny problém.
Často počas rozhovorov s vedcami narážam na to, ako ťažko zháňajú vzorky z ľudského organizmu potrebné pre výskum. Odkiaľ ich získavate vy?
Kooperujeme najmä so sieťou komerčných laboratórií, s ktorými máme podpísanú spoluprácu. Ďalej spolupracujem s kolegyňou z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (ÚMB SAV), s ktorou sme podali žiadosť o grant. Vďaka nemu by sme sa mohli v budúcnosti venovať testovaniu niektorých prírodných látok proti infekciám, ktoré sú spôsobené mikroorganizmami.
Prírodné látky sa opäť dostávajú do popredia. Čomu pripisujete tento trend?
Súvisí to aj s tým, čo som už spomínala, že rezistencia voči antibiotikám či antimykotikám je globálny problém. Výskum a vývoj nových liečiv môže trvať niekoľko rokov, niekedy až dvadsať, kým prírodné látky sú ľahko dostupné. Veď majú dôležitú úlohu od nepamäti, naše staré mamy sa liečili hlavne bylinkovými čajmi.
V poslednom období je „in“ takzvaná kombinatoriálna terapia, ktorá je založená na terapii pacientov dvoma existujúcimi liečivami v určitej koncentrácii. Tiež sa však môže kombinovať niektorá prírodná látka, respektíve jej zložka, s antimykotikom, aby prejavili aktivitu proti mikroorganizmom, ktoré vyvolali infekciu v ľudskom organizme.
Výskum a vývoj nových liečiv môže trvať niekoľko rokov, niekedy až dvadsať, kým prírodné látky sú ľahko dostupné.
Príkladom je jedna z mojich prvých publikácií, ktorá vyšla v roku 2011 počas toho, ako som si robila doktorandúru v Belgicku. V tejto štúdii sme v spolupráci s Dr. Annou Bink použili kombináciu diklofenaku (protizápalové liečivo) s antimykotikom kaspofungínom. Ich kombináciou sme dosiahli synergizmus (posilňujúci účinok liečiv) proti tvorbe biofilmu na medicínskych pomôckach v laboratórnych podmienkach. Čiže ak sa tieto liečivá použili samostatne, napríklad proti tvorbe biofilmu, nefungovali, ale ak sa spojili, mali inhibičný (utlmujúci) účinok. Jednoduchšie povedané, spomalili alebo prerušili nežiaduci proces tvorby biofilmu.
Vrátim s ešte k oceneniu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede. Prinieslo vám do života zmenu?
Prijala som ho s veľkou pokorou a cítim zaň veľkú zodpovednosť. Chcela by som byť motiváciou pre študentov vedy, aby nám neutekali z vedeckého prostredia do praxe, ale aby v ňom zotrvali. Podporujem študentov, aby išli do zahraničia, pretože je veľmi dôležité, aby si rozšírili obzor a videli, ako to vonku funguje, a načerpali nielen pracovné, ale i osobné skúsenosti. Následne je však dôležité, aby všetky skúsenosti priniesli domov na Slovensko.
Samozrejme, toto ocenenie je pre mňa aj istým zadosťučinením za tie roky úsilia, ktoré som venovala vede, a dáva mi ešte väčšiu silu v danom smere pokračovať.
