Prestaňte s cigaretami včas a vyhnete sa v neskoršom veku závažným zdravotným problémom.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa novej štúdie publikovanej v odbornom časopise JAMA Network Open sa u fajčiarov, ktorí so svojou závislosťou seknú do 35 rokov, riziko úmrtnosti postupne zníži na takú úroveň, akoby nikdy v živote nefajčili.
Prestať s cigaretami vám odborníci jednohlasne odporučia v každom veku. Ako však nedávno zistili, po 35 rokoch rastú riziká rôznych chorôb u fajčiarov už významnejšie. Bývalí fajčiari, ktorí poslednú cigaretu zahasili vo veku od 35 do 44 rokov, vykazovali podľa výsledkov nového výskumu o 21 percent vyššiu úmrtnosť ako tí, ktorí fajčiť nikdy neskúšali. U tých, ktorí s fajčením prestali vo veku od 45 do 54, narástla zasa úmrtnosť v porovnaní s nefajčiarmi až o 47 percent.
V komentári k štúdii napísal emeritný profesor Katedry rodinného lekárstva a verejného zdravia Kalifornskej univerzity John B. Pierce, že skoncovanie s fajčením v mladosti dokáže podstatne znížiť úmrtnosť v neskoršom veku.
Fajčiari a fajčiarky rôzneho pôvodu a rasy navyše podľa štúdie umierajú z rozličných dôvodov minimálne o polovicu častejšie ako tí, ktorí nefajčia.
Pozbierali údaje od 550-tisíc dospelých
Analýza, ktorú vedci nedávno dokončili, zahŕňala údaje od viac ako 550-tisíc dospelých, ktorí vyplnili dotazníky v čase od januára 1997 do decembra 2018, pričom v tomto období mali od 25 do 84 rokov. Skúmaná vzorka zahŕňala fajčiarov, bývalých fajčiarov aj ľudí považovaných za nefajčiarov, teda takých, ktorí za celý život vyfajčili do sto cigariet.
Do konca roka 2019 zomrelo až 75-tisíc z nich. U tých, ktorí fajčili nepretržite, bola potvrdená omnoho výraznejšia úmrtnosť na rôzne diagnózy vrátane oveľa vyššej miery úmrtnosti na rakovinu či ochorenia srdca a pľúc.
Najvyššiu úmrtnosť vykazujú bieli fajčiari
Spomedzi fajčiarov vykázali podľa štúdie najvyššiu úmrtnosť belosi. Vyšplhala sa u nich v porovnaní s nefajčiarmi až na trojnásobok. Hispánski fajčiari umierali len dvakrát častejšie ako nefajčiari. Podľa vedcov to môže súvisieť so skutočnosťou, že hispánci fajčili v priemere menej cigariet denne ako belosi. Kontrolovanie množstva cigariet, ktoré denne vyfajčíte, má teda podľa štúdie tiež svoj význam.
Výskum ďalej potvrdil, že u tých, ktorí prestali fajčiť vo veku do 45 rokov, sa znížilo nadmerné riziko úmrtia až o 90 percent, a tí, ktorí sekli s fajčením ešte pred vekovou hranicou 35, sa úmrtnosťou veľmi približovali tým, ktorí nefajčili nikdy. Čím viac času zároveň uplynulo od chvíle, keď človek prestal fajčiť, tým bolo riziko, že zomrie predčasne, menšie.
Keby ľudia zobrali na vedomie skutočnosť, že vek 35 rokov môže byť práve tým míľnikom, od ktorého sa cigarety podpisujú na ľudskom zdraví omnoho intenzívnejšie, mohlo by to mnohých podporiť v rozhodnutí s fajčením vtedy prestať. Mnohí totiž podľa Pierca so závislosťou neskoncujú, kým na to naozaj nemajú nejaký dôvod.
Samozrejme, ani neskôr nie je nič stratené – aj odvykanie si od cigariet vo vyššom veku znižuje riziko úmrtia, len nie tak dramaticky.
Zdroje: ScienceAlert, JAMA
(af)
