Alexandra Mészárosová a Zuzana Országhová ukončili 4. ročník na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského úspešne, a to aj vďaka umiestneniu v rámci konferencie Študentská vedecká odborná činnosť (ŠVOČ). Vybrali si tému, ktorá patrí do oblasti chirurgie a obidve zhodne tvrdia, že ich veda baví. „Chirurgia má ako medicínsky odbor veľmi zaujíma a rada by som sa jej venovala aj v budúcnosti,“ prezradila Alexandra, ktorá má okrem vedeckého bádania rada aj tanec či cestovanie. Zuzana sa pre špecifikáciu v oblasti medicíny ešte nerozhodla. „Ideálne je podľa mňa spojenie klinickej praxe a výskumu, čiže študovať, skúmať a následne aplikovať zistené poznatky v klinike pri liečbe pacientov,“ povedala mladá študentka medicíny, ktorá si rada vo voľnom čase vybehne do prírody, alebo prečíta dobrú knihu. Vo svojej ŠVOČ-ke sa mladé medičky bližšie pozreli na spôsob, ako liečiť popáleninové rany.
M . HUCÁKOVÁ: Skúmali ste mechanizmy, ktoré podporujú hojenie rán. Čo sú acelulárne dermálne náhrady a na čo slúžia?
ALEXANDRA a ZUZANA: Acelulárne dermálne náhrady (acellular dermal matrices – ADMs) sú kožné transplantáty úplne zbavené buniek. Predstavujú vlastne nepravidelné nahromadenie kolagénových vláken. Majú široké využitie v rôznych oblastiach medicíny – rekonštrukčnej a popáleninovej chirurgii, ortopédii aj plastickej chirurgii. V rámci liečby popálenín a chronických rán slúžia predovšetkým ako kožné náhrady, ktoré zabraňujú prieniku mikroorganizmov do rany a podporujú jej hojenie.
M. H.: Ako sa pripravujú a ako by bolo možné ich prípravu ešte zdokonaliť?
ALEXANDRA a ZUZANA: ADMs sa pripravujú rôznymi metódami, najčastejšie kombináciou fyzikálnych, chemických a biologických postupov. V našom výskume sme použili ADM pripravenú podľa novej metódy, ktorú vyvinula Mgr. J. Dragúňová z Centrálnej tkanivovej banky (CTB) v Bratislave. Táto metóda je jednoduchá a pomerne lacná. Kožný transplantát je odobratý od darcu a následná príprava nebunkovej dermálnej náhrady zahŕňa využitie rôznych enzýmov a roztokov na oddelenie bunkovej zložky od transplantátu. Proces prebieha vo viacerých krokoch, po ktorých je absencia buniek v ADM verifikovaná laboratórnymi testami.
M. H.: Čo sa deje pri infekciách popáleninovej rany, čo môžu spôsobiť a ako sa im dá zabrániť?
ALEXANDRA a ZUZANA: Infekcie popáleninových rán predstavujú najčastejšiu komplikáciu procesu hojenia – predlžujú ho a zvyšujú riziko vzniku hlbokých popáleninových jaziev. Často ide o infekciu takými kmeňmi baktérií, ktoré sú rezistentné na väčšinu používaných antibiotík. Baktérie sú tiež schopné vytvárať tzv. biofilm – súvislú vrstvičku na povrchu rany, ktorá pre ne slúži ako ochrana pred antibiotikami. V niektorých prípadoch môže u pacienta infekcia rany vyústiť dokonca až do život ohrozujúceho stavu – sepsy, ktorá vzniká následkom prechodu baktérií z rany do hlbších tkanív a krvi. Na zabránenie vzniku takýchto komplikácií sa aplikujú na rany antimikrobiálne prostriedky vo forme mastí alebo roztokov, ktoré usmrcujú baktérie kolonizujúce ranu. V našej práci sme sa venovali skúmaniu ADM, ktorá bola impregnovaná (napustená) v jednotlivých antimikrobiálnych roztokoch. Skúmali sme, ktorá antimikrobiálna látka v ADM je na modeloch popáleninových rán najúčinnejšia na rôzne kmene baktérií.
M. H.: K akým výsledkom práce ste dospeli? Aký je priamy dosah na pacientov, teda na tých, ktorí to najviac potrebujú?
ALEXANDRA a ZUZANA: Prácou sme dospeli k záveru, že ADM impregnovaná kyselinou octovou mala najvyššiu mieru usmrtenia baktérií, teda bola v našom výskume najúčinnejšia. Kyselina octová je pomerne lacným a bežne používaným prostriedkom, preto jej využitie v popáleninovej chirurgii by mohlo byť nielen efektívne, ale zároveň finančne výhodné a dostupné pre všetkých pacientov. Mohla by byť teda v budúcnosti aplikovaná aj v klinickej praxi.
M. H.: Použili ste koncept, ktorý ešte v dostupnej literatúre nebol použitý. Ako ste k nemu prišli a v čom spočíva?
ALEXANDRA a ZUZANA: K tejto téme sme sa dostali vďaka našej školiteľke MUDr. M. Hajskej, PhD., ktorá sa na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LFUK a UNB v Bratislave venuje skúmaniu účinkov antimikrobiálnych prostriedkov pri liečbe popálenín. V našom výskume sme spojili dve efektívne a bežne využívané metódy liečby popáleninových rán – prekrytie rany kožným transplantátom a následná aplikácia antimikrobiálnej látky na jeho povrch. Impregnácia transplantátu antimikrobiálnou látkou by mala podľa nás jednak zjednodušiť a uľahčiť prácu lekárom, ale hlavne zefektívniť samotnú liečbu popáleninovej rany.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Alexandry a Zuzany
Uverejnila: VČ