Digitálna demencia ovplyvňuje dôležité funkcie, ako je krátkodobá pamäť, pozornosť a sústredenie.
Unavená žena v kancelárii pri počítači. Zdroj: iStockphoto.com
Po dlhom dni v kancelárii sa môžeme cítiť bez energie a jediné, čo túžime urobiť, je sadnúť si pred televíziu a objednať si donášku s jedlom. Celý deň sme sedeli, tak prečo sa cítime rovnako unavení ako naši priatelia, ktorí majú fyzickú prácu?
Veda v každodennom snažení dokazuje, že duševná únava je skutočne fyziologicky podmienená. Existuje množstvo štúdií, ktoré ukazujú, že súdne rozhodnutia závisia aj od únavy sudcu, ktorý po dlhom dni s väčšou pravdepodobnosťou odmietne podmienečné prepustenie (čo sa považuje za bezpečnejšiu možnosť). Výskum tiež ukazuje, že lekári častejšie predpisujú antibiotiká na konci náročného dňa.
Ako mení čas pred obrazovkou naše telo?
Mnoho ľudí trávi dnes oveľa viac času pozeraním na obrazovku. Podľa Americkej optometrickej asociácie (AOA) strávi priemerný kancelársky pracovník minimálne sedem hodín denne sedením pred obrazovkou počítača.
Nadmerné používanie digitálnych médií je spojené so stresom, úzkosťou a dokonca tiež depresiou. Neurovedci nazvali tento zdravotný stav digitálna demencia. V konečnom dôsledku ovplyvňuje dôležité funkcie, ako sú krátkodobá pamäť, pozornosť a sústredenie.
Výskumná štúdia študentov v 10 krajinách ukázala, že mnohí pociťujú akútnu úzkosť, ak ostanú 24 hodín bez telefónu.
Znížená pozornosť
Viaceré štúdie preukázali súvislosť medzi používaním počítača alebo dlhým časom stráveným pred obrazovkou a príznakmi poruchy hyperaktivity a deficitu pozornosti (ADHD). Nedávny prieskum ukázal, že u ľudí, ktorí nemali pôvodne príznaky ADHD a začali častejšie používať digitálne technológie, sa po 2 rokoch prejavili jej nastupujúce symptómy. Hoci je väčšina výskumov, ktoré spájajú používanie technológií a symptómy ADHD, zameraná na deti a tínedžerov, súvislosť našli vedci aj u ľudí v dospelom veku. Ľudia, ktorí používajú technológiu neustále, interagujú menej offline, a nedovolia tak svojmu mozgu odpočívať.
Výskumná štúdia študentov v 10 krajinách ukázala, že mnohí pociťujú akútnu úzkosť, ak ostanú 24 hodín bez telefónu. Väčšina ľudí ho kontroluje minimálne 150-krát denne, pričom odošle približne 100 alebo viac správ.
Zdroj: iStockphoto.com
Zhoršená emocionálna a sociálna inteligencia
Keď venujeme veľa času digitálnym médiám, menej komunikujeme tvárou v tvár. Účastníci experimentu mali rozoznávať zmenu výrazu tváre z neutrálnej na šťastnú alebo nahnevanú. Tí, ktorí hrali predtým násilné počítačové hry, mali oneskorenú reakciu a neskôr rozoznávali šťastné tváre v porovnaní s ľuďmi, ktorí netrávili čas hraním hier.
Štúdia na deťoch ukázala, že tie, ktoré strávili päť dní v kempe bez prístupu k obrazovke a digitálnym médiám, vedia lepšie rozoznávať neverbálne prejavy tváre ako tie, ktoré trávili pred obrazovkou minimálne 4 hodiny. Tieto zistenia naznačujú, že čas strávený mimo médií a digitálnych komunikačných technológií zlepšuje emocionálnu i sociálnu inteligenciu.
Nepriaznivý vplyv na kognitívny vývoj mozgu
Čas pred obrazovkou môže tiež nepriaznivo ovplyvniť kognitívny vývoj a mozog. Štúdie uvádzajú, že deti mladšie ako dva roky trávia každý deň viac ako jednu hodinu pred obrazovkou, pričom u detí do troch rokov presiahne daná doba už tri hodiny. Nadpriemerný čas, ktorý venujú malé deti digitálnym médiám tiež súvisí s horším vývinom jazyka, dokonca predikuje i neskoršie problémy so správaním. Deti vo veku 8 až 12 rokov, ktoré trávia viac času na obrazovke a menej času čítaním, majú zníženú konektivitu mozgu medzi oblasťami, ktoré sú zapojené do rozpoznávania slov.
Za únavou stojí aj glutamát
Francúzski výskumníci skenovali mozgy ľudí v rôznych časoch ich pracovného dňa a zistili, že náročné úlohy, ktoré si vyžadujú intenzívnu a stálu koncentráciu, môžu viesť k hromadeniu potenciálne toxickej chemikálie, nazývanej glutamát. Glutamát je neurotransmiter, ktorý sprostredkováva vysielanie signálov z nervových buniek. Vo veľkých množstvách však mení činnosť oblasti mozgovej kôry – laterálneho prefrontálneho kortexu –, ktorá je zodpovedná za plánovanie a rozhodovania sa.
Nová štúdia sa zamerala na to, či kognitívne funkcie, akými je sústredenie, pamäť, multitasking a riešenie problémov, môžu spôsobiť únavu časti mozgovej kôry.
Na overenie svojej hypotézy rozdelili 40 účastníkov do dvoch skupín. Obe sedeli v kancelárii pred počítačom šesť a pol hodiny. Jedna skupina musela robiť náročné úlohy, ktoré si vyžadovali zapojenie pracovnej pamäti a neustálu pozornosť. Druhá skupina pracovala na podobných, ale jednoduchších zadaniach. Išlo o rôzne úlohy, účastníkom sa na obrazovke počítača zobrazovali každých 1,6 sekundy napríklad písmená, ktoré museli rýchle rozdeliť na samohlásky a spoluhlásky alebo triedili na základe iných požiadaviek, ako je farba, veľkosť a podobne. Obe skupiny mali podobnú, v priemere 80-percentnú úspešnosť správnych odpovedí. Výsledky štúdie ukázali, že ľudia, ktorí mali vykonávať náročné úlohy, mali zvýšené hladiny glutamátu v laterálnej časti prefrontálneho kortexu. Akumulácia glutamátu spúšťa regulačný mechanizmus, vďaka ktorému je aktivácia časti mozgovej kôry energeticky náročnejšia.
Zdroj: iStockphoto.com
Prehodnotenie pracovného dňa
Po kognitívnych úlohách podstúpili účastníci rozhodovacie testy, ktoré zahŕňali ochotu fyzicky sa hýbať – jazdiť na bicykli s rôznou intenzitou –, kognitívne úsilie – vykonávanie ťažších alebo ľahších úloh kognitívnej kontroly – a trpezlivosť – ako dlho boli účastníci ochotní čakať na získanie vyššej finančnej odmeny. Odmeny sa pohybovali od 0,10 eura do 50 eur. Ak počkali, mohli získať vyššiu čiastku po jednom roku prevodom na bankový účet alebo nižšiu v podobe okamžitej platby v hotovosti.
Ľudia, ktorí vykonávali ťažšie kognitívne úlohy, uprednostňovali v rozhodovacích testoch možnosti, ktoré boli menej náročné. Zreničky týchto účastníkov boli dokonca menej rozšírené (rozšírené zreničky naznačujú vzrušenie). Rozhodovali sa kratší čas, čo naznačuje, že túto časť experimentu vnímali ako nenáročnú.
Mozog čistí toxický odpad nahromadený počas dňa v priebehu nášho spánku.
Mozog je riadiacim centrom tela, reguluje obeh, dýchanie, motorické funkcie a nervový systém. Koordinuje všetky tieto činnosti na úkor obrovskej spotreby energie. Nervové bunky rozkladajú živiny, aby uvoľnili energiu (metabolizmus), čo však vedie k nahromadeniu molekúl vedľajších produktov, známych ako metabolity, ku ktorým patrí taktiež glutamát. Mozog čistí toxický odpad nahromadený počas dňa v priebehu nášho spánku.
Vedci sa preto pýtajú, či je pracovný deň a jeho záťaž rozdelená naozaj správne. Vzhľadom na tieto výsledky môžu niektoré profesie potrebovať veľmi odlišné zadelenie pracovného času. Letoví dispečeri napríklad počas zmeny navádzajú lietadlá maximálne dve hodiny a potom majú polhodinovú prestávku. Podľa vedcov by tiež iné povolania, napríklad vodiči autobusov, lekári a piloti, potrebovali pravidelné povinné prestávky.
Zdroj: DPAG, Theconversation, Medicalnews, DOI: 10.1016/j.cub.2022.07.010, DOI: 10.31887/DCNS.2020.22.2/gsmall
