Aby nás očkovanie mohlo ochrániť pred ochorením, potrebujeme preočkovať aspoň 70 percent populácie.
Ilustračný obrázok: Vakcína proti koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com
Väčšina výskumu vakcín proti ochoreniu COVID-19 sa zameriava na vyvolanie reakcií na celok alebo časť proteínu, ktorý je špecifický pre vírus spôsobujúci COVID-19. Vakcíny pomáhajú ľudskému imunitnému systému (prirodzenej obrane tela), aby mohol rozpoznať konkrétne ochorenie a brániť sa proti nemu. Keď človek dostane očkovaciu látku, spôsobí to imunitnú odpoveď.
Pri vakcinách proti COVID-19 sú na vytvorenie imunity zväčša potrebné dve dávky. Ak sa zaočkovaný neskôr infikuje vírusom, jeho imunitný systém vírus rozpozná. Systém je potom pripravený napadnúť vírus.
Mechanizmus účinku vakcíny
Úlohou vakcíny je pripraviť ľudský organizmus na obranu voči infekcii, ktorú spôsobuje koronavírus SARS-CoV-2. Vírus používa na vstup do buniek ľudského organizmu takzvaný spike proteín, ktorý sa nachádza na povrchu vírusu.
Vakcínu tvorí modifikovaný adenovírus, ktorý obsahuje gén na tvorbu spike proteínu. Samotný adenovírus sa nemôže množiť ani spôsobiť ochorenie. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí.
Ľudský imunitný systém rozpozná tento proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom SARS-CoV-2, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať: protilátky a T-bunky vírus zabijú, zabránia jeho vstupu do ľudských buniek a zničia infikované bunky, a tak ochránia organizmus pred rozvojom ochorenia COVID-19. Spike proteín je pritom len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať infekciu COVID-19.
Ilustračné foto: očkovanie. Zdroj: iStockphoto.com
Aké vakcíny nakúpila Európska komisia?
Vakcíny na báze nukleovej kyseliny mRNA: BioNTech/Pfizer, Moderna a CureVac. Tento typ vakcíny obsahuje časť „pokynov“, ktorými vírus spôsobuje ochorenie COVID-19. Umožňuje vlastným bunkám tela vytvoriť proteín špecifický pre daný vírus. Ľudský imunitný systém rozpozná, že tento jedinečný proteín by nemal byť v tele, a aktivuje prirodzenú obranu proti infekcii COVID-19.
Vakcíny na báze proteínu: Sanofi/GSK. Tento typ vakcíny obsahuje fragmenty proteínu, ktorý je špecifický pre vírus. Je ich dosť na to, aby ľudský imunitný systém rozpoznal, že tento jedinečný proteín by nemal byť v tele, a aktivoval prirodzenú obranu proti infekcii COVID-19.
Vakcíny na báze vírusového vektora: AstraZeneca, Johnson & Johnson. Tento typ vakcíny používa odlišný, neškodný vírus na prenos „pokynov“ vírusu, ktorý spôsobuje COVID-19. To umožňuje vlastným bunkám tela vytvoriť proteín špecifický pre vírus ochorenia COVID-19.
Vakcinačná stratégia očkovania v Európskej únii
Európska komisia schválila doteraz dve vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Podmienečné povolenie na uvedenie na trh vydala 21. 12. 2020 pre vakcínu, ktorú vyvinuli spoločnosti BioNTech a Pfizer a 6. 1. 2021 pre vakcínu spoločnosti Moderna – po tom, ako Európska lieková agentúra (EMA) vydala pozitívne posúdenie ich bezpečnosti a účinnosti.
EMA nedávno prijala žiadosť o podmienečnú registráciu tretej vakcíny na prevenciu ochorenia COVID-19, ktorú vyvinula spoločnosť AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou. Ak budú predložené údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti spĺňať požiadavky na registráciu vakcíny, registračné rozhodnutia môže byť vydané do konca januára.
Priebeh očkovania v EÚ
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v celej Európskej únii sa začalo 27. decembra 2020. Bezpečná a účinná vakcína je trvalým riešením, ako ukončiť pandémiu. Európska komisia schválila dve vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktoré boli posúdené ako bezpečné a účinné, a v súčasnosti vyvíja veľké úsilie, aby bol zabezpečený dostatočný počet dávok vakcín. Vakcíny sa distribuujú do všetkých krajín EÚ v rovnakom čase a za rovnakých podmienok.
Doteraz boli očkovaní ľudia z prioritných skupín – zdravotnícky personál a starší občania. Čoskoro bude zabezpečený dostatočný počet dávok vakcíny pre všetkých obyvateľov EÚ. Až potom, keď bude zaočkovaný dostatočný počet ľudí, budeme sa môcť postupne vrátiť k bežnému spôsobu života.
Prienik koronavírusu do ľudskej bunky. Zdroj: iStockphoto.com
Stratégia očkovania na Slovensku
Hlavným cieľom očkovania/vakcinácie proti SARS-CoV-2 v podmienkach Slovenska je zabezpečenie ochrany obyvateľov pred ochorením a zabránenie šírenia nákazy v populácii, čo povedie k minimalizácii počtu úmrtí, minimalizácii preťaženia akútnych a intenzívnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach, ochrane zdravotníckych pracovníkov a ochrane zložiek kritickej infraštruktúry krajiny. Úlohou je zabezpečiť bezpečné a účinné očkovacie látky, čo najrýchlejšie ako je to možné a v dostatočnom množstve, aby mohli byť použité pre širokú verejnosť.
Slovenská republika sa aktívne zapojila do obstarania očkovacích látok v rámci spoločného postupu s ostatnými členskými štátmi EÚ. Keď použitie konkrétnych vakcín schválila Európska lieková agentúra, bolo možné začať s ich postupným dodávaním aj na Slovensko.
Kto a kedy sa bude môcť dať zaočkovať?
Do 25. 1. 2021 bolo na Slovensku zaočkovaných 108 426 občanov. Aktuálne je spustená 3. fáza. Požiadať o očkovanie môžu všetci, ktorí patria do otvorenej fázy a tiež tí, ktorí patria do predchádzajúcich fáz očkovania.
Fázy očkovania:
- fáza – Zdravotnícki pracovníci, zamestnanci zariadenia sociálnych služieb a ďalší súvisiaci pracovníci. Druhá dávka: Osoby na druhú dávku vakcíny nemusia byť zaregistrované. Dávka očkovacej látky im má byť podaná po uplynutí aspoň 28 dní odo dňa podania prvej dávky
- fáza – Osoby s vekom najmenej 85 rokov
- fáza – Osoby s vekom najmenej 75 rokov
- fáza – Osoby s vekom najmenej 65 rokov
- fáza – Osoby so závažnou chorobou významne zvyšujúcou riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19; osoby so závažnou chorobou významne zvyšujúcou riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19
- fáza – Osoby so stredne závažnou chorobou významne zvyšujúcou riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19, bez ohľadu na vek; osoby so závažnou chorobou významne zvyšujúcou riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19
- fáza – Učitelia s vekom najmenej 55 rokov
- fáza – Osoby s vekom najmenej 55 rokov
- fáza – Učitelia
- fáza – Osoby s vekom najmenej 45 rokov
- fáza – Osoby s vekom najmenej 18 rokov
Podrobnejšie informácie nájdete na portáli korona.gov.sk.
Očkovanie odporúčajú aj vedci zo SAV
Slovenská akadémia vied (SAV) považuje očkovanie voči COVID-19 za zmysluplné a spoločensky nevyhnutné. Odporúča ho všetkým obyvateľom Slovenska, ktorým to umožňuje zdravotný stav a ktorým záleží na tom, aby pred nebezpečnou chorobou COVID-19 ochránili seba aj ostatných.
„Vakcináciu považujeme za najúčinnejší a najmenej rizikový spôsob prevencie infekčných ochorení. Očkovanie je univerzálnym, vedecky dokázaným mechanizmom „tréningu“ imunitného systému na rozoznanie infekcie a zabránenie vzniku ochorenia. Uvedeniu vakcíny do praxe vždy predchádza dôsledné klinické skúšanie na desiatkach tisícok dobrovoľníkov a dôsledná analýza účinnosti a najmä bezpečnosti vakcíny nezávislými národnými a nadnárodnými inštitúciami,“ uvádza SAV v stanovisku, ktoré vypracovali vedúci vedeckí pracovníci Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.
3D ilustrácia vakcíny proti koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com
„Vakcína očkovanú osobu ochráni pred vznikom a/alebo ťažkým priebehom ochorenia. Prevenciou vzniku ochorenia COVID-19 tiež ochráni pred nepriaznivými zdravotnými následkami, ktoré môžu dlhodobo pretrvávať po prekonaní infekcie vírusom SARS-CoV-2, čím zvýši kvalitu života očkovanej osoby. Vakcináciou navodený pokles chorobnosti odľahčí záťaž zdravotníctva a umožní obnoviť liečbu pacientov s inými ochoreniami, ktorá bola kvôli pandémii odložená alebo prerušená,“ zdôrazňujú vedci.
„Na Slovensku sa v súčasnosti používa vakcína na báze mRNA, ktorá kóduje S proteín vírusu SARS-CoV-2 (Pfizer/BioNTech). mRNA je zabalená v lipidickej nanočastici, ktorá zvyšuje jej stabilitu a zlepšuje účinnosť. Klinické skúšky preukázali jej dobrý bezpečnostný profil a účinnosť 52 percent po 12 dňoch od prvej dávky a 95 percent po 7 dňoch od druhej dávky,“ uvádza sa v stanovisku.
Stanovisko Slovenskej akadémie vied k vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 sa opiera o vedecké fakty a medicínske dôkazy pochádzajúce z hodnoverných a verejne dostupných zdrojov. Vypracovali ho vedúci vedeckí pracovníci Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV a reprezentuje oficiálny názor SAV s podporným vyjadrením členov Predsedníctva SAV. (Celé znenie sa nachádza na stránke SAV – Aktuality)
Slováci (zatiaľ) vakcínam nedôverujú
Dokazujú to aj výsledky prieskumu verejnej mienky o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, ktoré 22. 1. 2021 zverejnila Európska komisia. Prieskum zorganizovala agentúra Kantar v polovici decembra 2020. Do prieskumu sa zapojilo 24424 respondentov zo všetkých 27 členských štátov Európskej únie, Slovensko sa v ňom zaradilo medzi krajiny, ktoré najmenej dôverujú vakcínam a ich bezpečnosti.
Viac ako polovica respondentov – 62,6 percenta zo všetkých členských štátov zastáva názor, že vakcíny proti novému koronavírusu sú bezpečné. S týmto vyjadrením nesúhlasí 42,1 percenta respondentov zo Slovenska, a takmer polovica respondentov si myslí, že vakcíny sú neefektívne. V EÚ ich efektívnosti verí 73,4 percenta obyvateľov.
Väčšina opýtaných v 23 z 27 štátov únie si myslí, že vakcína bola autorizovaná prirýchlo a 72 percent respondentov pripúšťa obavy z dlhodobých vedľajších účinkov, ktoré by očkovanie proti ochoreniu COVID-19 mohlo spôsobiť.
Slovensko patrí spolu s Bulharskom a Slovinskom medzi krajiny, v ktorých najväčšia časť obyvateľstva úplne nesúhlasí s očkovaním. Takmer tretina respondentov zo Slovenska odpovedala, že by sa nikdy nedala zaočkovať. No mnohí pripustili, že by zmenili svoj prístup, keby videli priame dôkazy o bezpečnosti a účinnosti vakcín na už zaočkovaných ľuďoch.
Väčšina respondentov by chcela získať viac informácií o bezpečnosti vakcín COVID-19 (54,9 percenta) aj o účinnosti vakcín (49,9 percenta). Za najdôveryhodnejšie zdroje považujú zdravotníckych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a farmaceutov (54,6 percenta). Národným zdravotníckym orgánom verí 42,6 percenta a Európskej únii 20,3 percenta. Medzi najmenej dôveryhodné zaradili médiá (9,4 percenta), webové stránky (7,8 percenta) a sociálne siete (5,4 percenta).
Na samom konci sa Slováci ocitli aj pri názore, za akých okolností sa skončí pandémia. Približne 6 z 10 Európanov (59 percent) verí, že jediný spôsob, ako skoncovať s pandémiou, je očkovanie. S týmto názorom však súhlasí iba 40,7 percenta opýtaných Slovákov.
Na druhej strane, takmer 8 z 10 Európanov (76,2 percenta) verí, že závažné choroby v minulosti zmizli práve vďaka očkovaniu. Až 96,3 percenta respondentov uviedlo, že boli zaočkovaní v detstve a 70,5 percenta aj v dospelosti.
Názory Slovákov v uvedenom prieskume sú alarmujúce, vzhľadom na to, že jediným riešením pandémie ochorenia COVID-19 je práve zaočkovanie väčšej časti populácie.
Vedci sa zhodujú, že vakcinácia je jediné efektívne a eticky akceptovateľné východisko z pandémie, ktoré nám otvorí návrat do normálneho života a umožní oživenie spoločenských a ekonomických aktivít, vrátane vzdelávania. Očkovanie voči COVID-19 preto odporúča všetkým obyvateľom Slovenska, ktorým to umožňuje ich zdravotný stav a ktorým záleží na tom, aby pred nebezpečnou chorobou COVID-19 ochránili seba aj ostatných.
