Prof. Ugür Sahin, spoluautor vakcíny Comirnaty, vyvinul s kolegami očkovaciu látku proti skleróze multiplex (MS). Jej testy na myšiach dopadli sľubne.
Skleróza multiplex, známa aj ako roztrúsená skleróza, či pod medzinárodnou skratkou MS, je chronické autoimunitné ochorenie, ktoré okrem iného napáda mozog, miechu aj svaly končatín. Pri tomto ochorení začne imunitný systém poškodzovať svoje vlastné bunky, konkrétne myelínový obal okolo nervových vláken, ktoré spájajú nervové bunky. Za normálnych okolností myelínové puzdro pomáha nervovým bunkám šíriť elektrické informácie cez nervový systém, a tým riadiť funkcie celého tela. Keď ho je dlhodobo málo, výživa nervových vláken sa zhoršuje a odumierajú, preto neskôr zanikajú aj nervové bunky.
Skleróza multiplex je najčastejšou neúrazovou príčinou invalidizácie mladých ľudí vo veku 20 – 40 rokov. Celosvetovo postihuje viac ako 2,5 milióna ľudí. Súčasná liečba tejto choroby spočíva v tlmení imunitného systému pacienta, aby sa oddialilo a zastavilo odbúravanie myelínu. To však pacienta vystavuje väčšiemu riziku infekcií, pretože jeho organizmus nie je schopný bojovať proti vírusom alebo baktériám.
Viac sme o tomto ochorení písali na našom portáli tu.
Čo majú tieto vakcíny spoločné
Nová vakcína proti skleróze multiplex, ktorá bola zatiaľ testovaná na myšiach, funguje podobným spôsobom ako vakcína Comirnaty proti koronavírusu. Tú vyrába BioNTech v spolupráci s farmaceutickou firmou Pfizer.
Comirnaty je založená na biotechnológii mRNA, čiže genetickej informácii, ktorá po vpichnutí, zvyčajne do ramena, funguje v organizme ako návod na výrobu spike proteínu. Keď sa pozriete na obrázok koronavírusu, spike proteín predstavujú jeho výčnelky. Práve vďaka nim koronavírus preniká do buniek organizmu. Po vpichnutí mRNA vakcíny si telo začne spike proteín vyrábať samo, ale len kým ho imunitný systém nerozozná ako nepriateľa a nevytiahne voči nemu svoje zbrane. To znamená, že spustí výrobu protilátok a aktivuje biele krvinky (T-bunkami), aby sa voči nemu začali brániť.
Ak sa človek neskôr nakazí koronavírusom, imunitný systém na to už bude pripravený. Znova rýchlo vytvorí protilátky a zabojuje s infekciou skôr, ako by sa v ňom dokázala uchytiť alebo rozšíriť.
V prípade vakcíny proti skleróze multiplex dokáže technológia mRNA zastaviť imunitný systém organizmu pred poškodzujúcim útokom na neuróny v mozgu a mieche. Takto zabráni prípadnej strate telesných funkcií.
Ako zaúčinkovala na myši
Prof. Ugür Sahin, zakladateľ spoločnosti BioNTech a spolutvorca vakcíny Comirnaty, predpokladal spolu s kolegami a vedcami z Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi, že vakcína mRNA môže pomôcť imunitnému systému tolerovať špecifické proteíny súvisiace s roztrúsenou sklerózou, a to bez toho, aby sa narušilo normálne fungovanie imunitného systému. Inak povedané, pomocou vakcíny môže zaviesť genetickú informáciu, ktorá dá pokyn imunitnému systému pacienta so SM, aby neútočil na proteíny, ktoré vedú k poškodeniu myelínového obalu.
Jeho tím vpichol vakcínu myšiam s autoimunitnou encefalomyelitídou, čo je v prípade zvierat ekvivalent ľudskej sklerózy multiplex. Niektoré myši už mali viditeľnejšie príznaky choroby, napríklad ochrnutý chvost.
Vakcína v ich organizmoch zablokovala všetky klinické príznaky tejto choroby. Myšiam s ochrnutými časťami tela dokonca aj zvrátila ochrnutie a obnovila motorické funkcie. Všetky zistenia boli zverejnené v prestížnom recenzovanom časopise Science.
Liečba na báze mRNA predstavuje pre ľudstvo obrovskú nádej nielen preto, že môže zastaviť pandémiu koronavírusu či možno vyliečiť aj sklerózu multiplex. Prof. Ugür Sahin s manželkou Dr. Özlem Türeci, ktorá je tiež vedkyňou, založili BioNTech s cieľom vytvoriť terapie, ktoré stimulujú imunitný systém v boji proti rakovinovým bunkám. A aj v tomto smere majú s mRNA sľubné výsledky. Viac o ich výskumoch nájdete v magazíne Nature.
Galina Lišháková
Zdroje: Daily Mail; SÚKL; BioNTech; Yahoo Finance UK