Pred vyše mesiacom prevzali cenu Vedec roka SR 2019 piati slovenskí vedci za zásadné pôsobenie v oblasti vedy a výskumu. Pripomeňme si momenty z odovzdávania aj slová ocenených z rozhovorov, ktoré nám poskytli.
Slávnostné odovzdávanie ceny Vedec roka SR 2019. Zľava: Peter Skyba, Emil Spišák, Dušan Galusek, Ján Híveš, Cyril Rajnák. Foto: Marián Zelenák – CVTI SR
Ocenenie Vedec roka SR 2019, nad ktorým prevzala záštitu prezidentka Zuzana Čaputová, spoločne vyhlasujú Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), Slovenská akadémia vied (SAV) a Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností (ZSVTS).
Slávnostné odovzdávanie cien jej laureátom sa odohralo v Moyzesovej sieni v Bratislave 16. júna tohto roku za účasti Branislava Gröhlinga, ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Prítomní boli aj zástupcovia štatutárov ocenenia, ktorými sú prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc. – generálny riaditeľ CVTI SR, prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. – predseda SAV a prof. Dušan Petráš – prezident ZSVTS.
V úvodných slovách slávnosti prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., predseda hodnotiacej komisie Vedec roka SR 2019, nazval šikovných vedcov zlatým pokladom, ktorý sa, žiaľ, často podobá štátnym finančným rezervám v bankách. Naše zlaté mozgy sa totiž zväčša uplatňujú v zahraničí, kde sa vlády k vedeckého výskumu správajú štedrejšie.
Minister Branislav Gröhling však sľúbil, že sa bude snažiť tak ako doteraz bojovať za každé euro pre podporu vedy a výskumu.
Keď veci fungujú inak
Cenu Vedec roka SR 2019 v kategórii vedec roka SR získal za svoj výskum RNDr. Peter Skyba, DrSc. z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach. Venuje sa kozmológii, modelovaniu čiernych a bielych dier, ale aj výskumu v oblasti fyziky nízkych teplôt.
Ako sa dostal k tomuto odvetviu, priblížil v rozhovore na našom portáli takto: „Rozhodol som sa, že po ukončení priemyslovky pôjdem študovať fyziku v Košiciach. Chcel som sa zaoberať fyzikou polovodičov a elektrických súčiastok. Počas štúdia som navštevoval laboratórium fyziky nízkych teplôt. Fascinovalo ma, že pri nízkych teplotách sa všetko mení a „veci” fungujú inak. Preto som zostal pri fyzike nízkych teplôt. A ako plynul čas, dostal som sa k supratekutému héliu-3, ku kozmologickým experimentom. Úroveň výskumu v oblasti fyziky nízkych teplôt na Slovensku je veľmi vysoká a je medzinárodne uznávaná.
Cenu Vedec roka SR 2019 v kategórii inovátor roka získal prof. Ing. Ján Híveš, PhD., riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, za zefektívnenie výroby železanov, vďaka ktorým je možné ničiť škodlivé látky v životnom prostredí.
Vede na dosah priblížil aj to, čo bolo preňho za dvanásť rokov jeho výskumu najťažšie. „Chvíle, keď som musel kompletne otočiť predstavu, ktorú som mal o tom, ako to bude fungovať. Keď som si myslel, že som geniálny. Keď som si myslel, že cesta, ktorú som pôvodne vybral, je tá jediná správna, avšak po roku, dvoch, troch som s hrôzou zistil, že progres nastáva, ale po veľmi malých krôčikoch. V určitom momente som si musel povedať, že to týmto spôsobom nefunguje, tadiaľto cesta nevedie, musím to vymyslieť inak, začať ešte raz. Nie som Lomonosov ani Medelejev. Vytvoril som ale tím ľudí, ktorý ma vo chvíli, keď som to už chcel vzdať, podržal.“
Čo očakávať od vedeckej kariéry
RNDr. Cyril Rajnák, PhD., PhD. z Katedry chémie z Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave je Vedcom roka 2019 v kategórii mladý vedecký pracovník. Cenu získal za štúdiu nových magnetov na báze molekúl, ktoré môžu hrať kľúčovú úlohu v budúcich hi-tech úložných zariadeniach.
Odpovedal nám aj na otázku, či môžu mladí ľudia so záujmom o vedeckú kariéru od nej očakávať vedecké a ľudské naplnenie. „Nie je nad ten pocit, keď prídete s niečím novým, čím prispejete k rozvoju svojej vednej disciplíny a vedy ako takej. Pokojne to môže byť aj niečo malé, napríklad nová zlúčenina zložená len z pár atómov. Mnohokrát práve v zdanlivo triviálnych látkach nachádzame úžasné veci. Človeka to naplní radosťou, hrdosťou, ale aj pokorou. Bežne počujem, ako ľudia frflú, že to, čo robia, ich nebaví. Ja mám to šťastie, že ma práca napĺňa a obohacuje.“
Prof. Ing. Dušan Galusek, DrSc. z Centra pre funkčné a funkcionalizované sklá z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne získal Vedeckého Oskara v kategórii osobnosť medzinárodnej spolupráce. Priniesla mu ho úspešná mnohoročná spolupráca so špičkovými svetovými a európskymi pracoviskami materiálového výskumu a získanie podpory z programu Horizont 2020 vo výške 15 miliónov eur na vybudovanie centra sklárskeho výskumu európskeho významu.
Keďže momentálne je viac manažérom celého projektu ako aktívnym vedcom, pýtali sme sa ho aj na to, či mu nechýba veda. „Chýba. No ak chcete rásť, uvedomíte si, že viac dosiahnete, ak prácu v laboratóriu zveríte tímu a vy sa venujete manažmentu. Musíte však v sebe prekonať bariéru, ktorá vám zabraňuje veriť tomu, čo ste neurobili vlastnými rukami. V začiatkoch to nebolo ľahké, ale nakoniec sa mi to podarilo. Zároveň to však neznamená, že by som vedu vôbec nerobil. Stále sa stretávam s tímom, musím rozumieť výsledkom, ktoré generuje. A ak sa dostane do slepej uličky, musím byť schopný pomôcť,“ odpovedal.
Prof. Ing. Emil Spišák, CSc. z Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) získal cenu Vedec roka SR v kategórii technológ roka za návrh a realizáciu Prototypového a inovačného centra Strojníckej fakulty TUKE.
Vede na dosah prezradil, že napriek pokročilému veku ho nadšenie pre prácu neopúšťa. Pripisuje to aj tomu, že ako stredoškolák sa venoval behu na 800 metrov. „Je to individuálny šport, nemôžete sa pri ňom spoliehať, že ak sa vám nechce, niekto to za vás potiahne. Keď som sa počas prvých štyristo metrov flákal, v druhej štvorstovke som bežal tak, až som nevidel trať. Jednoducho, človek sa nemôže vzdať, musí dobehnúť do cieľa už aj preto, že by to inak bola hanba. Môj veľký vzor bol Jozef Plachý, skvelý slovenský aj svetový atlét (deväťnásobný majster Česko-Slovenska v behu na 800 metrov, účastník štyroch olympijských hier a, mimochodom, aj vyučený strojný zámočník – pozn. red.). Uvedomoval som si, že nemám také fyzické dispozície, aby som mohol behať ako on, ale jeho úspechy mi dodávali optimizmus a odhodlanie v niečom vyniknúť.“
Foto: Marián Zelenák – CVTI SR
Video: Matej Pok – CVTI SR
