V stredoveku proti moru pomáhala aj archangelika lekárska


V stredoveku proti moru pomáhala aj archangelika lekárska

V minulosti ľudia proti moru rovnako ako dnes odporúčali izoláciu, dezinfekciu priestorov a rúk. Počas Veľkého moru v Londýne používali navyše bylinnú zmes, ktorej súčasťou bola archangelika lekárska. Jej význam spočíval najmä v silnej aróme, ktorou sa ľudia snažili prekryť všadeprítomný zápach smrti, ale aj v upokojujúcich účinkoch.

V tom čase bol pôvodca moru neznámy. Dnes vieme, že ho vyvolávala virulentná baktéria Yersinia pestis. V prvej fáze chorobu prenášali blchy z potkanov na ľudí. Z človeka na človeka sa šírila, rovnako ako dnes nový koronavírus SARS-CoV-2, prostredníctvom kvapôčkovej infekcie. 

Mor bol známy v Európe a Ázii už v antike. Najväčšiu úmrtnosť, až 25 miliónov ľudí, spôsobil v štyridsiatych rokoch 14. storočia. Mor dokázal pretrvať celé stáročia, udržiaval sa najmä vo veľkých mestách. V Európe spôsobil veľké epidémie v druhej polovici 17. storočia. Celkovo sa odhaduje, že zabil 200 miliónov ľudí.

Vždy, keď mor so svojimi prejavmi, t. j. bolestivými opuchmi lymfatických uzlín okolo slabín, hnisaním žliaz pod pazuchami alebo na krku a konečnou smrťou prechádzal krajinou, archangelika lekárska stála v prvej línii liečebnej obrany. Jej silu proti tejto zákernej chorobe oznamoval posol Boží – archanjel Rafael v snoch mníchov už v roku 1347. Túto skutočnosť potvrdil aj švajčiarsky filozof a lekár Paracelsus (*1493 – †1541) z  rakúskeho Salzburgu, ktorý napísal, že „mnoho obyvateľov Milána bolo zachránených pred morom pomocou archangeliky“. V skutočnosti však pomáhala skôr upokojujúcim účinkom pri dlhotrvajúcom strese, nespavosti a hystérii (le Strange, 1977).

Okrem použitia aromatických bylín mestské úrady v tomto talianskom meste nariaďovali, aby boli v domoch infikovaných ľudí zamurované dvere a okná. Takto sa bránilo ďalšiemu šíreniu nákazy. Z tohto obdobia pochádzajú aj charakteristické protimorové ochranné oblečenia lekárov — dlhý plášť, klobúk, kožené rukavice a maska v tvare zobáka, ktorý bol vyplnený aromatickými bylinkami. Odporúčala sa dezinfekcia dymom, umývanie rúk octom a vínom, obmedzovanie zhromaždení a pohybu občanov. To všetko zavŕšila potrebná dávka duchovného optimizmu bezprostredne spojená s hlboko zakoreneným náboženským prežívaním.

Infografika: vľavo: stredoveký lekár v protimorovom obleku, vpravo: znázornenie šírenia moru od bĺch cez potkany na človeka. Zdroj: iStock

Vľavo: stredoveký lekár v protimorovom obleku. Vpravo: spôsob šírenia moru z bĺch cez potkany na človeka. Zdroj: iStock

Rastlina archangeliky ako protilátka proti moru bola aj súčasťou kráľovského predpisu uverejneného v roku 1665, kedy táto zákerná choroba devastovala obyvateľstvo v Londýne. Nariadenie sa volalo The King`s Majesty`s Excellent Recipe for the Plague (vynikajúci recept jeho kráľovskej excelencie proti epidémii). Zmes bylinného odvaru sa podávala na námestiach dvakrát denne tisícom zúfalých Londýnčanov.

Opisy morových epidémií v stredoveku pripomínajú súčasnú pandémiu choroby COVID-19, na ktorú v rozvinutých krajinách pribúdajú denne stovky predčasných úmrtí. Zavádzajú sa pritom opatrenia nosenia rúšok, dezinfekcie rúk a dochádza k obmedzeniam pohybu obyvateľov medzi jednotlivými štátmi. Vedci skúmajú, či nenájdu pomoc proti novému koronavírusu v bylinkách. Zaoberali sa aj protivírusovými účinkami archangeliky lekárskej, ale zatiaľ bezvýsledne.

Etymológia, opis a výskyt

Hoci o liečivých účinkoch archangeliky proti moru zvestoval archanjel Rafael, jej názov sa odvodzuje od archanjela Michala. V čase, keď kvitne, bolo v kalendári totiž jeho meno. Ľudia si preto tiež mysleli, že bylina má moc ochrániť ich proti zlu. V niektorých oblastiach Francúzska dávali deťom na krk náhrdelníky z narezaného koreňa archangeliky ako ochranu proti urieknutiu a chorobám. Pretože rastlina si získala u ľudí veľkú úctu, pomenovali ju aj koreňom svätého ducha.

Archangelika lekárska (Angelica officinalis L.) je dvojročná bylina s delenými listami, dlhým hrubým a dužinatým koreňom, zelenkasto bielymi kvetmi v okolíkoch a dlhou stonkou. Dosahuje výšku 0,5 m, ale niekedy až 2,5 m. Je charakteristická hrubým, dužinatým podzemkom s množstvom koreňov. Jej listy sú zúbkaté. V prvom roku rastu byliny sa vytvára ružica prízemných listov. Na druhý rok vyrastá silná dutá stonka s veľkými listami. Zelenkasté kvety v priemere až 0,15 m sú usporiadané do okolíkov. Celá rastlina je výrazne aromatická. Patrí medzi výborné medonosné rastliny. Jej med je veľmi cenený, pričom jeho farba je jantárovo červená až tmavo hnedá. Konzistencia je jemnozrnná a živicová s veľmi malou schopnosťou kryštalizácie. Má špecifickú vôňu a ostrú príjemnú chuť so sotva citeľnou horkosťou a karamelovo cukríkovou chuťou.

Rastie v severnejších oblastiach Európy a Ázie, predovšetkým vo vyšších polohách. U nás sa vyskytuje iba zriedkavo v horských a podhorských oblastiach. Na liečebné využitie sa teda musí pestovať.

Archangelika lekárska v divokej prírode. Foto: I. Šalamon

Pestovateľský postup

Porastom archangeliky sa najlepšie darí v hlbokých, úrodných, vlhkých a dobre odvodnených organických pôdach. Má značné tolerančné rozpätie pH, v rozsahu od 4,5 do 7,4. Viacerí komerční pestovatelia odporúčajú pridávať do pôdy bór a ďalšie mikroelementy. Rastliny dobre rastú pri teplotách v rozpätí od 5 do 17 °C, pričom sa pestovali už aj za polárnym kruhom vo Fínsku a v Nórsku. Najlepší ontogenetický vývin rastlín je v svetelnom tieni, pričom je prirodzene adaptovaná na vlhké miesta. Je neutrálna k striedaniu dňa a noci, nástup kvitnutia teda nie je ovplyvnený ich dĺžkou.  

Semená vysievame do hĺbky 1,3 mm, pričom klíčiť začínajú až po 20 až 25 dňoch. Výsev realizujeme na jeseň, semená totiž potrebujú stimuláciu nižšími teplotami. Pôda musí zostať vlhká do času, pokiaľ sa neobjavia klíčiace rastliny. Veľkoplošné pestovanie sa robí sadením rastlín do škôlok a presádzaním na pestovateľský pozemok. Na vegetatívne rozmnožovanie sa oddeľujú korene alebo odrezky od rastlín, ktoré vykopávame na konci prvého roku. Archangelika je však mohutná rastlina, vyžaduje si dostatočné miesto, a preto je dobre tejto skutočnosti prispôsobiť vzdialenosť medzi jedincami. Skúsenosť ukázala, že ak porast pestujeme na silicu, je dobre odstrániť kvitnúce byle, čím sa zväčší biomasa koreňov v pôde.

Koreňová droga (Radix angelicae) sa vykopáva na jeseň (september – október) druhého roku pestovania. Po dokonalom a rýchlom umytí sa korene sušia v tieni za dobrého vetrania. Hrubé môžeme pozdĺžne pokrájať. Najvýhodnejšie sušenie je umelým teplom pri teplote do 30 až 35 °C.  Strata sušením je asi 4 – 5 : 1. Dobre usušené rastlinné časti sa ľahko lámu, sú krehké, majú silný aromatický pach a ostrú korenistú chuť s horkastou príchuťou. Skladovať sa môže až dva roky v dobre zatvorených nádobách v tme, malé množstvá v plechovkách.

Korene obsahujú 0,6 až 1,0 % silice, pričom niektoré mohutné rastliny dali jej výťažnosť až 0,7 kg. Priemerná ročná úroda drogy je 13 500 kg.ha-1 a samostatné korene môžu mať hmotnosť až 0,4 kg (Hälvä, 1990).

Účinné látky

Hlavným obsahovým komponentom suchých koreňov je silica, v ktorej bolo identifikovaných viac ako 60 chemických látok (Deans & Ritchie, 1987). Hlavnými sú monoterpény – felandrén, α-pinén, δ-3-karén; deriváty kyseliny ftalovej – legustilid, sedamolid, polyacetylenové zlúčeniny – falkarinol, falkarindiol a kyselina octová, kyselina propánová a kyselina valerová.

Významný je však furanokumarínový angelicín, pričom jeho deriváty sa používajú na liečbu psoriázy (Matz, H., 2010) a rakoviny (Baumgart et al., 2005). Jedným zo spôsobov liečenia týchto chorôb je fotochemoterapia, ktorá kombinuje UV ožarovanie s fotocitlivou chemikáliou. Ukázalo sa, že spomínané látky aktívne inhibujú syntézu nukleových kyselín v nádorových bunkách pečene, najmä hepatocelulárny karcinóm, čím spomaľujú ich rast. Významný je aj obsah umbeliferónu, horkých látok, polysacharidov, minerálnych prvkov – fosforu, železa, vápnika a vitamínu B12 v listoch.

Archangelika ako „ženský ženšen“

Čínska tradičná medicína považuje túto liečivú rastlinu za „ženský ženšen“ (Bone, 1996), ktorého jednotlivé skupiny obsahových látok liečia rôzne zdravotné ťažkosti nežného pohlavia:

fytoestrogény – podporujú reprodukčný systém ženského tela a eliminujú hormonálnu nerovnováhu;

prírodné kumaríny – majú schopnosť riediť krv a aktivovať krvný obeh, zlepšujú mikrocirkuláciu v tkanivách a zabraňujú stagnácii krvi aj v orgánoch panvy;

silica so značným množstvom komponentov – má protizápalové a vazodilatačné vlastnosti (rozšírenie ciev);

kyselina valerová – má antitrombotické a antioxidačné účinky. Vďaka nej sa rastlina považuje za profylaktický (zamedzujúci) prostriedok pri chorobách srdca a ciev vrátane mozgových;

polysacharidy – posilňujú ochrannú bariéru žalúdočnej sliznice, spomaľujú progresiu (rast) vredových ochorení a chránia pečeň pred nádorovými procesmi;

vitamín B12 a železo – zlepšujú zloženie krvi aktiváciou tvorby červených krviniek, a tým zlepšujú celkový energetický metabolizmus tela.

Vľavo: koreň archangeliky lekárskej. Vpravo: vzorec angelicínu, ktorý koreň obsahuje. Zdroj: iStock, archív IŠ

Silica z koreňa archangeliky lekárskej (vľavo) obsahuje vyše 60 chemických látok, mimoriadne významný je angelicín (vzorec vpravo). Foto: iStock, archív IŠ

Fytoterapia a jej recepty

Na únavu, nespavosť, ochorenia obličiek, gastritídu (zápal žalúdka) a proti nadúvaniu zalejeme 20 g koreňovej drogy archangeliky 1 litrom studenej prevarenej vody. Necháme 8 hodín v termoske a po filtrovaní pijeme po 50 ml 3- až 4-krát denne.

• S chorobami pankreasu, s pankreatitídou (jeho zápal) a choletitiázou (zápal žlčníka) a s ťažkosťami s močením nám pomôže vývar. Vývar pripravíme zaliatím 10 g suchého koreňa pohárom vody, ktorú varíme 5 až 7 minút. Pijeme 3- až 4-krát denne po 50 ml.

• Na liečbu závislosti od alkoholu alebo narkotík sa môže podávať infúzia, ktorú pripravíme z 10 g koreňa zaliatím 500 ml horúcej vody. Prefiltrujeme po 2 hodinách a použijeme pohár trikrát denne. Perióda podávania je minimálne jeden mesiac.

• Pri bolestivej a nepravidelnej menštruácii sa pije vývar po 100 ml dvakrát denne, ktorý pripravíme z 5 g koreňa archangeliky zaliatím 200 ml prevarenej vody. Zmes ešte varíme 15 minút na miernom ohni a odstavíme na 45 minút.

• Pri astme, zápale pľúc a laryngitíde (zápal hrtana) pijeme čaj. Pripravíme ho z dvoch lyžičiek koreňovej drogy, ktorú zalejeme 0,25 l vriacej vody a privedieme k 10-minútovému varu. Po dekantácii (odliatím tekutiny nad usadeninou) pijeme 2 až 3 šálky horúceho čaju denne.

Tinktúru s názvom Anjelská vodka pripravíme zaliatím 100 g suchého koreňa litrom 60 % alkoholu alebo kvalitnej vodky. Za občasného pretrepávania fľaše necháme odstáť v chladnej miestnosti 21 dní. Užíva sa 1 polievková lyžica tinktúry tri razy denne po dobu jeden a pol mesiaca.

Pretože archangelika je jedovatá rastlina, vnútorne sa používa iba pod lekárskym dohľadom. Nie je vhodná pre deti. Pri kúpe rastlinnej drogy je potrebné dodržiavať odporúčané dávkovanie! Pri použití väčších množstiev môžu nastať žalúdočné ťažkosti, zvracanie, bezvedomie, poruchy dýchania a alergické reakcie (Duke et al., 2002). Existujú choroby, pri ktorých je použitie koreňov archangeliky nežiaduce, napríklad krvácanie z maternice, znížená laktácia (dojčenie), cukrovka, individuálna intolerancia, ale použitie je nežiaduce aj počas tehotenstva.

Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)

(GL)

Použitá literatúra: Baumgart, A., Schmidt, M., Schmitz, H.J., Schrenk, D. 2005: Natural furocoumarins as inducers and inhibitors of cytochrome P450 1A1 in rat hepatocytes. Biochemical Pharmacology. 69 (4): 657-667.

Bone, K. 1996: Clinical applications of ayurvedic and Chinese Herbs – Monographs for the Western Herbal Practitioners. Phyto therapy Press. Warwick, Qld., AU, 256 pp.

Deans, S. G. & Ritchie, G. 1987: Antibacterial properties of plant essential oils. International Journal of Food Microbiology. 5 (2):165-180

Duke,  J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press. Boca Raton, FL, USA, 870 pp.

Hälvä, S. 1990:  Angelica – plant from the North. Herb Spice Medicinal Plant Digest, 8(2): 1-3

le Strange, R. 1977:  A history of Herbal Plants. Arco. New York, NY, USA, 304 pp.

Matz, H. 2010: Phototherapy for psoriasis: what to choose and how to use: facts and controversies. Clinics in Dermatology. 28 (1): 73–80

Foto: iStock

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark_11/2020
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Grónsky ľadovec je po antarktickom druhým najväčším ľadovcom na Zemi.
Zistite viac