Nestihli ste januárovú Vedu v CENTRE s informatikom Róbertom Sabom a jeho sociálnym robotom? Pozrite si video.
Dnešná technológia nám uľahčuje bežné činnosti tým, že poslúcha naše hlasové povely. Na to, aby stroj mohol komunikovať s človekom, používa rozpoznávanie a syntézu reči. Vďaka tomu prečíta emócie, ba dokonca diagnostikuje ochorenie.
Ako prebieha komunikácia medzi človekom a sociálnym robotom? Aké sú kroky od rozpoznania reči až po syntézu reči? Ako robot dokáže identifikovať emócie a stres v hlase a ako sa učí hovoriť s emóciou?
Odpovede na tieto otázky priniesol v rámci januárovej Vedy v CENTRE Mgr. Róbert Sabo, PhD., z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied, v. v. i.
Neutrálne a emóciou zafarbené hlasy
Vedcom z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied, v. v. i., sa do dnešného dňa podarilo vyvinúť niekoľko neutrálnych hlasov: mladší mužský hlas Milan a starší mužský hlas Milan senior, ženský hlas Dagmar a mladší ženský hlas Viktória a jeden dvojjazyčný hlas, hlas Maťo, ktorý vie hovoriť po slovensky aj po anglicky.
Reč ako najprirodzenejšia forma komunikácie medzi ľuďmi však nepracuje len so suchou výmenou informácií. Podľa hlasu môžeme súčasne zistiť, akú má človek náladu, dokážeme vyhodnotiť situáciu a prispôsobiť tomu dikciu svojej reči, prípadne do nej vložiť emóciu.
Aby sme takýmto prirodzeným spôsobom mohli komunikovať s počítačom – robotom –, vedci sa snažia do robotov implementovať aj tieto vlastnosti. Hlavným cieľom je, aby roboty ľuďom pomáhali.
„Mali sme napríklad projekt CRISIS, v rámci ktorého sme mali syntetizovať práve krízové hlásenia. Keď chcete vyhlásiť, že horí a treba opustiť budovu, no poviete to neutrálnym hlasom, ľudia síce vstanú a niečo spravia, ale s nikým to nepohne tak, ako keď by k nim hlas prehovoril nástojčivo,“ vysvetlil doktor Sabo. „Rovnako je v niektorých prípadoch dobré použiť upokojujúci hlas, napríklad taký, ktorý vyzve ľudí, aby nerobili paniku,“ doplnil vedec.
Ako využiť na pomoc druhým veľké jazykové modely?
Ako sa dajú v prospech človeka využiť veľké jazykové modely, ako je napríklad ChatGPT?
Jednou z možností je naprogramovať sociálne roboty, aby s osobami vykonávali testy zacielené na zistenie kognitívnych porúch, a to sa vedcom z oddelenia analýzy a syntézy reči Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied aj podarilo.
V prednáške sa dozviete viac o tom, ako vedci dokážu reč robota prispôsobiť tak, aby znela prirodzene a spolu s doktorom Sabom odhalíte, ako roboty analýzou rečového prejavu zisťujú u človeka prítomnosť Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby.
„Test pomenovania a opisu obrázku, takzvaný naming, ktorým vás prevedie naša aplikácia EWA, je podobný, aký vám dá aj doktor, ktorého by ste navštívili. Dá vám napohľad veľmi jednoduchú úlohu, no keď má človek problém napríklad s Alzheimerovou chorobou, tak si buď nevie hneď alebo vôbec spomenúť na niektoré špeciálne pomenovania. Obrázky a pomenovania v našej aplikácii sú vyberané tak, aby dokázali zachytiť i miernu kognitívnu poruchu. Keď si testom prejdete, aplikácia vám povie, či máte podozrenie na miernu kognitívnu poruchu, alebo nie. Nie je to, samozrejme, diagnostický nástroj, iba vám odporučí návštevu lekára alebo vás upokojí, že nenašiel žiadne problémy,“ priblížil doktor Sabo.
Aplikácia EWA, ktorá získala v uplynulom roku cenu IT produkt roka, má zároveň pridanú hodnotu: dokáže totiž presnejšie ako doktor zmerať váš reakčný čas a urobiť takzvanú akustickú analýzu. „Pri Parkinsonovej chorobe sa napríklad prejavuje tras aj na hlase, preto sa toto ochorenie diagnostikuje pomocou testu, pri ktorom človek hovorí dlhé á. Náš softvér má možnosť nielen pri tejto, ale aj pri ďalších hlasových úlohách detegovať tras na hlasivkách a následne poukáže na to, že tam môže byť nejaký problém, a odporučí vám návštevu lekára,“ vysvetlil vedec.
Súčasťou prednášky bolo i experimentálne testovanie sociálneho robota na vykonávanie úloh využívaných pri diagnostike osôb s kognitívnymi poruchami alebo s demenciou.
O prednášajúcom
Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave a doktorský titul obhájil v oblasti počítačovej lingvistiky na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov, výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako 40 vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(af)
