Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci pomocou robota zisťovali, na čo nelietavým dinosaurom slúžili krídla

VEDA NA DOSAH

Využitie mohli mať pestré, no v jednej špecifickej funkcii sa dnes odborníci zhodujú.

Počítačová rekonštrukcia Caudipteryxa (A), Robopteryx s morfológiou podobnou Caudipteryxovi, umiestnený pred kobylkou na poli, označenou červenou šípkou (B), kobylka testovaná v experimentoch (C). Zdroje: obrázok A – Christophe Hendrickx, obrázok B – P.G. Jablonski, obrázok C – Jinseok Park.

(A) Počítačová rekonštrukcia kaudipteryxa, (B) Robopteryx s morfológiou podobnou kaudipteryxovi, umiestnený pred kobylkou na poli, označenou červenou šípkou, (C) kobylka testovaná v experimentoch. Zdroje: obrázok A – Christophe Hendrickx, obrázok B – P. G. Jablonski, obrázok C – Jinseok Park

Mnohým druhom dinosaurov sa krídla vyvinuli dávno pred tým, ako ich po prvý raz použili na lietanie. Vedci preto špekulovali, na čo im spočiatku slúžili. Zrejme mali skutočne pestré využitie: mohli nimi lákať samice či ochraňovať mláďatá, domnievali sa vedci spočiatku.

Robotický dinosaurus Robopteryx, vyvinutý výskumníkmi v Južnej Kórei, však naznačuje, že ich mohli používať aj na niečo celkom iné.

Na výskum použili Robopteryxa

Robopteryx je stroj veľký ako páv, s papierovými krídlami modelovanými podľa okrídleného, no nelietavého dinosaura rodu Caudipteryx, ktorý po Zemi chodil pred 124 miliónmi rokov. Výskumníci predpokladajú, že Caudipteryx svoje krídla, príliš slabé na to, aby ho vyniesli k oblohe, rozprestrel, keď sa vydal na lov.

Krídla boli čiernej farby s kontrastnými bielymi pásikmi a podobali sa krídlam horárika červenoprsého, ktorý pri love využíva špecifickú stratégiu. Vkradne sa ku skupine chrobákov a začne krídlami intenzívne hýbať. Tým hmyz pomätie a môže ho tak ľahšie zhltnúť.

Robopteryx stratégiu horárika opakuje (ibaže žiadnu korisť neprehĺta). Keď ho vedci umiestnili na chodníčky s intenzívnym výskytom kobyliek a robot roztvoril svoje krídla s čierno-bielym perím, zakrátko od neho utieklo až 93 percent testovaných kobyliek.

Účinok podľa vedcov zintenzívnili kontrastné biele pásiky na krídlach a operenom chvoste robota. Keď robotu operené čierno-biele krídla chýbali, odstrašil iba 47 percent kobyliek.

V kobylkách vyvolával strach

Vedci v laboratóriu následne skúmali aj neuróny kobyliek. Keď ich vystavili počítačovej animácii Robopteryxa, jasne zaznamenali, že kobylky majú z robota strach. Iné počítačové animácie ich nedesili.

Tím vedcov na základe tohto testu predpokladá, že vďaka úspešnosti spomínanej stratégie sa dinosaurom postupne vyvinuli čoraz väčšie krídla a perie, vďaka ktorým napokon boli schopné letu.

Zdroj: Science

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky