Verejný priestor sa dočasne zmení na non-stop galériu. Taký je zámer šiesteho ročníka prehliadky slovenského dizajnu, kedy sa vo výkladoch obchodov na Laurinskej 19 v Bratislave objavia mnohým isto známe exponáty Slovenského múzea dizajnu. Podujatie s názvom PARTERGALLERY v rámci festivalu Dni architektúry a dizajnu pripravilo Slovenské centrum dizajnu.
Záujemcom tak budú k dispozícii nasledujúce výstavy:
KOLEKCIA SLOVENSKÝCH VENTILÁTOROV
JOZEF POKORNÝ (1941)
V rokoch 1960 – 1966 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, ateliér tvarovania strojov a nástrojov Zlín u profesora Zdeňka Kovářa. Pôsobil vo Výskumnom ústave strojárskeho spotrebného tovaru (VÚSST) v Piešťanoch. V tom čase ústav spolupracoval s VHJ (Výrobnohospodárska jednotka) Strojsmalt Bratislava, pod ktorý patril aj závod v Pohorelej. Pre Strojsmalt vytvoril Jozef Pokorný celú škálu stolových, nástenných a stropných ventilátorov, ale i detské hračky. Pre Tatramat n. p. Matejovce (neskôr Poprad) navrhol tvarové riešenia prietokových ohrievačov vody a rozličných zariadení do domácnosti.
Dizajnérsky štýl, ktorým Pokorný pristupoval k navrhovaniu, najlepšie prezentuje séria ventilátorov pre podnik v Pohorelej. Prvé farebné a oblé ventilátory zo 60. rokov však nie sú jeho dielom. Ide o kópiu západonemeckého ventilátora Albin Sprenger. V roku 1972 prišiel na československý trh úplne nový stolový ventilátor Klimat, ktorý bol prvým slovenským ventilátorom vlastného vývoja. Tvarovo vychádza z racionálneho prelínania základných geometrických foriem, s dôrazom na účelnosť a ergonómiu. Gumené lopatky nepotrebujú objemné chrániče, čím sa zlepšila nielen proporcia výrobku, ale aj prístup k ovládaniu. Ďalšie typy z 80. a 90. rokov sa taktiež vyznačujú jednoduchým geometrickým tvarovaním. História dnes už neexistujúceho Strojsmaltu Pohorelá siaha až do 18. storočia, keď rodina Koháriovcov založila železiarne na Horehroní.
Po druhej svetovej vojne bola znárodnená firma pričlenená k Tatrasmalt n. p. Matejovce a v roku 1966 sa osamostatnil závod Tatrasmalt Pohorelá a začlenil sa priamo pod generálne riaditeľstvo Strojsmalt Bratislava. Istý čas závod fungoval aj pod značkou Omnia so širokými exportnými aktivitami.
KOLEKCIA SLOVENSKÝCH TELEFÓNOV
ZDENĚK KOVÁŘ, FRANTIŠEK CRHÁK, BOHUMIL MÍRA, ŠTEFAN REMETA, DUŠAN TRÉGER
Za tvarovým riešením telefónnych prístrojov z Tesly Liptovský Hrádok a Tesly Stropkov je ešte oveľa viac mien, no vybrali sme tie najzásadnejšie, ktoré stáli pri prvých telefónoch vyrábaných na území Slovenska.
Telefóny z Liptovského Hrádku a Stropkova v tvarovaní vôbec nezaostávali za svetovým dizajnom. Určite im v tom pomáhala aj relatívne široká škála farebných možností, v ktorých boli vyhotovené. Sú medzi nimi elegantné reinterpretácie tradičného Bellovho telefónu, ale aj odvážne Trégerove kruhové futuristické formy z 80. rokov, ktoré si našli miesto v moderných interiéroch československých domácností a hotelov. Okrem číselného kódu mali tieto odvážne tvarované telefónne prístroje aj svoje meno: Typ interiér.
V roku 1950 vznikol národný podnik Tesla Liptovský Hrádok, elektrotechnický podnik, ktorý začal s výrobou telefónnych ústrední a telefónov, ktoré preberal po Tesle Karlín. Po desiatich rokoch vybudoval závod v Stropkove, ktorý sa od roku 1964 začal špecializovať na koncové telekomunikačné zariadenia, a založil svoju vlastnú výskumno- vývojovú základňu. V roku 1980 sa závod Tesla Stropkov osamostatnil a zmenil na národný podnik a následne na koncernový podnik. Tesla Liptovský Hrádok aj Stropkov funguje dodnes.
KOLEKCIA SLOVENSKÝCH RÁDIOPRIJÍMAČOV
JÁN VIKRUT (1928)
Študoval na Vyššej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave (1943 – 1947). Do Tesly Bratislava nastúpil v roku 1948. V roku 1955 sa stal vedúcim samostatného výtvarného oddelenia. V 60. rokoch pôsobil v Egypte ako expert pri zavádzaní výroby rozhlasových prijímačov. V roku 1974 odišiel do Tesly Vráble, kde založil výtvarné oddelenie a navrhoval aj prístroje pre hudobníkov. Navrhoval aj pre iné podniky koncernu Tesla. Množstvo jeho výrobkov získalo významné ocenenia. Externe pracoval aj pre iné podniky v Československu.
Ján Vikrut vytvoril počas dvadsiatich rokov v Tesle Bratislava n. p. stovky návrhov rádioprijímačov, medzi inými aj prvé slovenské rádio vlastného vývoja Tesla 420U Trio z roku 1955. Netvoril iba tvary, ale aj kompletnú stavbu prijímača od elektroniky až po konštrukciu. Vo svojej tvorbe prešiel od drevených lampových, cez bakelitové až po pestrofarebné plastové tranzistorové rádiá, autorádiá a rádiogramofóny.
V roku 1966 sa stal vedúcim výtvarného oddelenia v Tesle Bratislava a externe pracoval aj pre Teslu Litovel, Teslu Piešťany a iné podniky. Začiatkom 60. rokov zadefinoval vlastný výtvarný štýl – dizajnérsky rukopis a neskôr aj jednotnú tvarovú líniu výrobkov Tesla. Vždy sledoval najnovšie svetové trendy a dokázal tvarovo i materiálovo experimentovať v intenciách vyrobiteľnosti a účelnosti.
Po znárodnení v roku 1946 sa bratislavský závod budapeštianskej firmy Tungsram, spolu s ďalšími pätnástimi firmami, ktoré vyrábali rádioprijímače v Československu, začlenil do nového národného podniku Tesla. Najskôr sa v Tesle Bratislava montovali prevzaté prijímače alebo tvarovo upravený Talisman 308 U dizajnérom Igorom Didovom a od roku 1954, po neúspešných pokusoch s modifikáciou rádia Tesla Máj, sa začína výskumno-vývojová éra vlastných rádioprijímačov. V roku 1991 na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR prešla Tesla Bratislava do likvidácie.
KOLEKCIA SLOVENSKÝCH HORSKÝCH SĹNK
JOZEF HAVLÍK (1937 – 1990)
V rokoch 1952 – 1956 študoval na Štátnej umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti odbor úžitková a dekoratívna maľba v architektúre a propagácii u J. Blažeka, J. Bernu, V. Hrocha a K. Hofmana. Venoval sa úžitkovej grafike a tvarovaniu výrobkov. V roku 1956 nastúpil ako výtvarník do podniku PREMA Stará Turá, neskôr Chirana Stará Turá. Okrem tvarových riešení realizoval aj grafický dizajn obalov a návodov výrobkov.
Prvé slovenské horské slnko vlastného vývoja Premalux zrejme nie je dielom Jozefa Havlíka. Rozmerný prístroj s ťažkopádnejším dizajnom a rúčkou z rádioprijímača Tesla Minor bol navrhnutý v roku 1955 – niekoľko rokov pred príchodom Havlíka do podniku PREMA Stará Turá. Jeho prvým dielom je horské slnko Mikrolux, na ktorého vývoji spolupracoval s dizajnérom Zdeňkom Kovářom. Čistý, úhľadný a zároveň triezvo biomorfný tvar doplnil o patentovanú rúčku, ktorá aretovala prednú časť so zmotaným káblom a zároveň slúžila ako podpera pri iniciácii prístroja. Kovářovskú estetiku opustil pri type UVIR, ktorý patrí medzi najhranatejšie horské slnká na svete. Rúčka má rovnaký princíp, ale tvarovo sa poddáva absolútnej ortogonalite výrobku. Pri najznámejšom soluxe SIRIUS Havlík upúšťa od delenej formy a pre obsluhu výrobku volí praktické kĺbové vyklápanie. V 70. a 80. rokoch sme sa stali svetovou veľmocou v počte typov a kusov horských sĺnk na jedného obyvateľa.
Základy pre výrobu meracej a regulačnej techniky v Starej Turej položili v roku 1935 Bratia Micherovia založením podniku pre výrobu vodomerov, ktorý postupne rozšírili o zbrojársku produkciu a zdravotnícku techniku. Po druhej svetovej vojne bola firma znárodnená a v roku 1950 premenovaná na Presnú mechaniku – PREMA, neskôr Chirana, Stará Turá, ktorá bola najväčším výrobcom lekárskych nástrojov v Československu.
Festival Dni architektúry a dizajnu Bratislava sa snaží o vytvorenie formátu pre posilnenie pozitívneho vnímania architektúry a dizajnu na Slovensku. Festival v prezentáciách, prednáškach, výstavách, seminároch, workshopoch a diskusiách rieši kľúčové otázky z hľadiska architektúry a dizajnu. Veľké mená tvorcov na tomto poli a ich inšpiratívne myslenie razí cestu vpred a ich predstavenia a prezentácie napádajú všetky predsudky na poli myslenia, tvrdia organizátori.
Cieľom podujatia je sprostredkovať zážitok s architektúrou a dizajnom, priblížiť ich smerovanie. Rovnako tak predstaviť odbornej i laickej verejnosti architektúru, dizajn a tvorbu životného prostredia pútavou formou prostredníctvom rôznych akcií, prezentácii a zaujímavých podujatí, zároveň tiež stretnúť významné osobnosti svetovej architektúry a dizajnu. Organizátori festivalu sa snažia o to vyvolať diskusiu o architektúre a dizajne, no tiež propagovať architektúru, konfrontovať ju so svetovou, napomáhať k všeobecnému zvyšovaniu kultúrneho povedomia verejnosti, zoznamovať verejnosť s víziami budúceho vývoja v architektúre a dizajne.
Viac informácií na webovej stránke DAAD
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj a foto: DAAD
Uverejnila: ZVČ