V srdci Slovenska, v kráľovskom meste Kremnica sa nachádza výrobný podnik s takmer 700 ročnou históriou – Mincovňa Kremnica. Dodnes sa tu každý deň razia obehové mince do celého sveta, ako aj vzácne zberateľské mince, mince z drahých kovov či medaily, poznamenáva Mgr. Eva Kőrösi z marketingového oddelenia mincovne.
„Mladí nadšenci vedy si prídu na svoje počas hodinovej prehliadky, ktorá sa začína historickým video – výkladom a pokračuje úzkymi chodbičkami mincovne až do expozície starej raziarne. Tam môžu malí aj veľkí vidieť celý proces, ako sa mince a medaile razili v minulosti, aké stroje a na aký pohon sa používali vtedy a dnes, ako vznikal nákres, návrh a ako sa dostal zo sadrového modelu až do stroja na malú mincu. Po starej raziarni a historických priestoroch mincovne sa prehliadka presunie do novo vybudovaných priestorov, kde deti priamo z mostíka nad hlavnou výrobou novej raziarne vidia stroje a ľudí, ktorí denno-denne razia, balia a posielajú mince do celého sveta.“
Každý návštevník dostane podľa Mgr. Evy Kőrösi pri vstupe unikátnu vstupenku, ktorou je malá medaila s motívom Mincovne Kremnica – vyrábajú ju priamo v mincovni.
„Rovnako je možnosť kúpiť si rôzne minciarske suveníry alebo si vlastnoručne vyraziť svoju vlastnú medailu.“
Mincovňa Kremnica bola založená v roku 1328 a odvtedy nepretržite vyrába minciarske produkty, ktoré patria z hľadiska viacerých kritérií medzi špičku vo svete. Sedem storočí skúseností v minciarstve vraj umožňuje vyrábať široké portfólio produktov v najvyššej kvalite a uspokojovať tak stovky zákazníkov ročne. Výroba nie je však zameraná len na výrobu mincí a medailí. Kvalitné technologické vybavenie spolu s talentovanými ľuďmi prispievajú k výrobe vysokokvalitných plakiet, žetónov, odznakov, príveskov, kravatových spôn, známok, štítkov, vyznamenaní, primátorských reťazí, rádov a mnohých iných produktov.
Tieto výrobky sú vhodné k rôznym historickým, spoločenským, kultúrnym a športovým príležitostiam a môžu slúžiť ako reklamný a propagačný materiál. Medzi používané materiály patrí zlato, striebro, tombak, meď a hliník v rôznych povrchových vyhotoveniach, tvaroch a veľkostiach.
A čo ich čaká v skorej budúcnosti?
„Pracujeme na otvorení predajne v Banskej Štiavnici, ktorá bude lákať svojou zaujímavou polohou v centre mesta a rovnako aj produktmi, ktoré budú zamerané aj na tematiku štiavnického kraja. Rovnako aj tam bude možnosť pozrieť si pár historických exponátov z Mincovne Kremnica, alebo si pozrieť historické video s výkladom o razbe mincí v minulosti,“ dopĺňa ešte Mgr. Eva Kőrösi z marketingového oddelenia mincovne.
predajňa a expozícia Mincovne Kremnica
História mincovne
Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Ak sa pozrieme do minulosti, jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto, zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince, ktoré sa tu začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Keďže sa latinský nápis na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami „iste ducatus“, ľudia tomuto druhu mincí začali hovoriť dukáty. Pod týmto názvom vošli do histórie.
„Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnickí majstri ovládali výnimočné technológie rafinácie zlata, ktoré im umožňovali na tú dobu nevídanú produkciu 250-tisíc zlatých dukátov ročne. Takéto množstvá sa razili do konca 15. storočia, potom začali zlaté dukáty ustupovať minciam z menej drahých kovov. Posledné dukáty ako štátne platidlo sa v Kremnici vyrobili v roku 1881. Kremnická spoločnosť ako jedna z prvých mincovní začala v roku 1499 s razením strieborných toliarov. S razením mincí technologicky a logicky úzko súvisí aj razenie medailí, ktoré taktiež preslávili kremnickú mincovňu a s ktorých razením sa začalo koncom 15. storočia,“ uvádza sa na webovej stránke mincovne.
Podľa dostupných informácií, medaila nie je peňažnou jednotkou. Ide o umelecký objekt s veľmi koncentrovaným spoločenským obsahom určitej udalosti. Autorovi zostáva na vyjadrenie obmedzený priestor medailového poľa. Rozmery medaily sú zvyčajne väčšie ako na minciach. Podobne aj výška reliéfu je oveľa voľnejšia ako na minci.
Medaila je vraj aj nosičom informácií s neobmedzenou trvácnosťou a preto je veľmi dôležitá precíznosť vyhotovenia, stopercentné zvládnutie reálií na nej zobrazených. Platí o nej výrok francúzskeho odborníka na medaily z 19. storočia Jeana Babelona: „Vedzme, že medaila bude o nás svedčiť na veky“.
Pre novodobú históriu mincovne je dôležité spomenúť, že v roku 1986 sa dokončil nový závod za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí tak, aby nerušila pokojnú atmosféru historického centra.
„V pôvodnej budove ostala produkcia medailí. Do začiatku 90. rokov minulého storočia bola jediným výrobcom mincového obeživa pre Česko-Slovensko. Od prvého januára 1993 si plní túto úlohu v službách našej novej Slovenskej republiky. 23. január 1993 sa stal dňom zrodu nových slovenských mincí. Spustenie prvého raziaceho stroja sa odohralo v slávnostne vyzdobenej raziarni za prítomnosti predsedu parlamentu, zástupcov Národnej banky Slovenska a pozvaných hostí spolu s bohatým zastúpením novinárov a pracovníkov rozhlasu a televízie.“
V závere roka 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica aj nové slovenské euromince. Tie už boli vyrobené v novej modernej raziarni, ktorá vznikla generálnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre Kremnice, kde mincovňa stojí už od polovice 15. storočia.
Nová raziareň
Pripomeňme ešte, že kremnická mincovňa je v súčasnosti jedným z približne osemdesiatich podnikov svojho druhu na celom svete, je stelesnením symbiózy minulosti a prítomnosti, mesta a podniku.
Poďte sa s nami v rámci seriálu Kam za vedou pozrieť aj do Kremnice
Informácie a ilustrácie poskytla: Mgr. Eva Kőrösi (marketingové oddelenie Mincovňa Kremnica)
Ďalší zdroj informácií:
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ