Dňa 12. apríla si pripomíname Svetový deň letectva a kozmonautiky. Tento svetový deň bol vyhlásený v roku 1968 na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI). Dňa 12. apríla 1961 vyletel do vesmíru prvý človek – ruský letec a kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin. Prvýkrát obehol Zem na kozmickej lodi Vostok, čo mu trvalo 108 minút a otvoril tak éru letov do vesmíru.
Pred dvadsiatimi rokmi (20. februára 1999) odštartovala z kozmodrómu Bajkonur vesmírna loď Sojuz TM-29 na palube s prvým slovenským kozmonautom podplukovníkom Ivanom Bellom, v súčasnosti plukovníkom gšt. v zálohe. Aj túto udalosť si pripomíname počas Svetového dňa letectva a kozmonautiky. Celková dĺžka letu prvého slovenského kozmonauta bola 7 dní 21 hodín a 56 minút, pričom sa stal v poradí 385. človekom vo vesmíre.
Z prípravy na let do vesmiru, vpravo Ivan Bella
Ivan Bella slúžil ako stíhací pilot, keď ho v auguste 1998 vybrali za člena rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na vesmírnu stanicu Mir. Náročný takmer ročný výcvik absolvoval v ruskom vesmírnom mestečku. Let prvého kozmonauta Slovenskej republiky sa uskutočnil na základe uznesenia vlády z roku 1997. Išlo o dohovor medzi vládami Slovenskej republiky a Ruskej federácie, nakoľko táto mala u nás pomerne vysoký štátny dlh a nebola ho schopná splácať.
Ruská strana navrhla ako jednu z možností, že pripravia slovenského občana na let do vesmíru a že ho tam odvezú. Slovenská strana s tým súhlasila, pretože to bola jedinečná príležitosť prezentovať sa svetu. Po vzniku Slovenskej republiky málokto vedel, kde sa tento štát nachádza a ešte si ho aj mýlili so Slovinskom. Keď došlo k rozhodnutiu, všetko nabralo veľmi rýchly spád. Let bol naplánovaný na február 1999, preto bolo potrebné čím skôr urobiť výber. Aby sa výber zjednodušil, bola daná podmienka, že sa môžu prihlásiť iba vojenskí piloti so zdravotnou klasifikáciou nadzvukového pilota. Oni už pri výbere svojho povolania prechádzajú pomerne zložitými a náročnými lekárskymi i psychologickými testami. Piloti sa pravidelne každý rok zúčastňujú veľmi prísnych lekárskych prehliadok, ktoré monitorujú ich zdravotný stav dlhodobo.
Prihlásilo sa 28 dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní podstúpiť tortúru prípravy. Všetci absolvovali viac ako sto lekárskych vyšetrení, od odberu krvi cez ultrazvukové vyšetrenia všetkých orgánov, röntgenové snímky tela. Vyšetrenia boli zamerané na odolnosť voči fyzickému a psychickému stresu, fyzickej záťaži a pod. Odolnosť organizmu na nedostatok kyslíka sa sledovala v tlakovej komore, v ktorej ich vyzdvihli do výšky 7,5 km, čo je v podstate 500 m pod hranicou života. Boli tam zhruba 20 minút len v riedkom vzduchu a plnili určité matematické úlohy. Niektorí zhruba po štyroch minútach odpadávali. Išlo o to, nasadiť si nejaký štandard a celých tých dvadsať minút si udržiavať svoj výkon.
Pohľad na vesmírnu stanicu Mir
Let sa uskutočnil z kozmodrómu Bajkonur v kazašskej stepi 20. februára 1999 o 5:17 h nášho času. Trval 7 dní 21 hodín a 56 minút. Veliteľom kozmickej lode SOJUZ TM-29 bol Rus V. Afanasiev a palubným inžinierom Francúz J.-P. Haigneré. Kozmická lod‘ dosiahla po 9-tich minútach obežnú dráhu. Po tridsiatich štyroch obletoch Zeme sa dopravný modul bez ťažkostí spojil s orbitálnou stanicou Mir v rýchlosti 28 tisíc km/h.
Vo vesmíre mal slovenský kozmonaut Ivan Bella za úlohu vykonať niekoľko experimentov v rámci vedeckého výskumného programu Štefánik, ktorý pre neho pripravila Slovenská akadémia vied. Bezprostredne v kozme plnil Ivan Bella štyri z celkových šiestich vedeckovýskumných úloh, pričom tri z nich sa mu podarilo zvládnuť na sto percent. Ide najmä o projekt s názvom Endotest, v rámci ktorého sa slovenský kozmonaut ako prvý na svete podujal na pomerne rozsiahly experiment predpokladajúci odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a navyše aj vo zvýšených stresogénnych situáciách.
Kozmonaut Ivan Bella – pobyt vo vesmírnej stanici Mir
Riešiteľom tohto projektu bol RNDr. Richard Kvetňanský, DrSc. z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV v Bratislave, ktorý potvrdil, že všetkých 12 vzoriek krvi odobratých Ivanovi Bellovi na palube orbitálnej stanice Mir počas troch dní sa v špeciálnom kontajneri dostalo v poriadku na Zem.
Pokiaľ ide o experiment s japonskými prepelicami, ten sa v kozme plne nevydaril kvôli poruche na centrifúge. Za nečakaný úspech však koordinátor slovenského vedeckého programu Richard Kvetňanský označil skutočnosť, že na Mire sa vyliahlo až 36 prepelíc. S ich prácnym kŕmením mali vraj plné ruky práce všetci kozmonauti. Slovenský kozmonaut pred návratom z vesmíru naložil do inkubátora desať vyliahnutých prepelíc, z ktorých tri sa podarilo dostať na Zem živé. Ostatné neprežili pravdepodobne kvôli chladu v inkubátore, ako aj v pristávacej oblasti.
Kozmonaut plk. gšt. Ing. Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964 v Brezne. V rokoch 1979 – 1983 absolvoval Vojenské gymnázium v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1983 – 1987). Od roku 1993 slúžil v 33. leteckej základni stíhacích a bombardovacích lietadiel v Malackách. Bol pilotom vojenskej stíhačky Armády SR. Lietal na strojoch MiG-21 a SU-22. V marci 1998 odišiel do moskovského Hviezdneho Mestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 vybrali Ivana Bellu za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999. V nej pôsobil ako kozmonaut – výskumník v rámci slovenskej misie Štefánik. Po návrate absolvoval nespočetné množstvo besied, stretnutí a rozhovorov. Na Slovensku mu bolo udelených niekoľko vyznamenaní. V roku 2001 bola po ňom pomenovaná planétka 22901, ktorú po novom svet pozná ako Ivanbella.
Po kozmickom lete pôsobil v Slovenskom verifikačnom centre. Neskôr prešiel do diplomatických služieb. Do leta 2007 bol vojenským pridelencom v Ruskej federácii. Po návrate z Ruska absolvoval kurz generálneho štábu na akadémii v Liptovskom Mikuláši a stal sa veliteľom Veliteľstva posádky Bratislava. Potom sa vrátil do diplomatických služieb a pôsobil ako pridelenec obrany na Ukrajine. V roku 2016 odišiel do civilu. Naďalej sa zúčastňuje besied a rôznych akcií.
Vo februári 2019 v spolupráci so Slovenským leteckým zväzom gen. Dr. M. R. Štefánika pripravil spoločenské podujatie pri príležitosti 20. výročia letu do vesmíru. Pozval nielen kozmonautov ich hlavnej a záložnej posádky, ale aj ruských kozmonautov, ktorí boli v tom čase na stanici Mir a tiež kozmonautov z okolitých krajín.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT a z archívu plk. gšt. Ing. Ivana Bellu