V dnešnej dobe, kedy je GPS navigácia bežnou pomôckou pri cestovaní a mapy vytvára softvér, je ťažké si predstaviť, aké procesy pred vyše sto rokmi predchádzali vytvoreniu mapy dnešnej podoby. Vzniku mapy predbiehal zložitý proces meraní, o ktoré sa významnou mierou pričinil slovenský rodák – Samuel Mikovíni. Vypracoval vtedy novú metódu merania tzv. astronomicko-geometrickú, založenú na základe štyroch konštrukčných metód: astronomickej, magnetickej, geometrickej a hydrografickej. Tieto metódy použil na tvorbu máp, ktoré presnosťou významne presahovali do tej doby zhotovené mapy. Rovnako pretvoril grafické vyjadrenie reliéfu a kopčekovú metódu následne nahradil spádovými šrafami. Mikovíni mal prepracovanú estetiku práce a podarilo sa mu v Uhorsku vytvoriť diela, ktoré úplne kontrastovali s mapami predchádzajúceho obdobia.
Samuel Mikovíni sa okrem kartografickej činnosti venoval aj rôznym staviteľským prácam, najmä z oblasti vodných a banských stavieb. Mapy, ktoré vytvoril, okrem iného dopomohli riešiť problémy ako je odvodňovanie územia, zavlažovanie suchých oblastí alebo zamedzovanie povodniam. V Banskej Štiavnici sa snažili o zvýšenie produktivity banskej činnosti zabezpečením energie, ktorej jedným zo zdrojov sa javila voda. Zaobstaranie vodnej energie v Banskej Štiavnici bolo možné dosiahnuť len vybudovaním umelého vodového systému. Na zachytenie zrážkových vôd bolo nutné vybudovať umelé jazerá, ktorých hrádze vytvárali doliny. Vďaka spolupráci Mikovíniho s M.R. Hellom a J.K. Hellom vznikol systém kanálov – vysoko efektívnych vodných rezervoárov (tzv. štiavnické tajchy), teda zariadení, ktoré slúžili na prepumpovanie vody. Na princípe využitia vody ako energetického zdroja vyvinuli v Banskej Štiavnici v polovici 18. storočia v tom čase najefektívnejšie banské vodočerpacie mechanizmy na svete.
Prvú hvezdáreň na území Slovenska, o ktorej sú písomné správy, vybudoval Samuel Mikovíni vo svojom dome, z ktorej vykonával astronomické pozorovania a merania. Taktiež mal blízko k architektúre a počas pôsobenia v Banskej Štiavnici vyhotovil plány na rekonštrukciu alebo stavbu mnohých významných budov. Bol tiež zememeračom, kartografom, rytcom, astronómom, matematikom, vodohospodárom, pedagógom a vojakom.
Viac o jeho živote a dielach ste sa mohli dozvedieť na výstave – „Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor“, ktorá je k dispozícii na zapožičanie v Centre vedecko-technických informácií SR.
Zdroj: brožúra – Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor, CVTI SR
Spracovala: Martina Pitlová
Uverejnila: ZČ