Návrh kultúrneho objektu v lokalite obnoveného Chorvátskeho ramena, medzi mostmi Apollo a Starým mostom na Petržalskej strane alebo, dá sa povedať, úplne nové PKO. Také niečo riešil z architektonického pohľadu Ing. arch. Michal Hajduk z Fakulty architektúry STU v Bratislave v rámci projektu Virtuálne dunajské nábrežia. Vedúcim práce bol prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD.
Ako sa uvádza v prezentácii tejto práce, projekt bol overením myšlienky z prebraného platného územného plánu, ktorý v území počíta s novým objektom PKO. „Objekt PKO 2.0 slúži ako kultúrne centrum oblasti, ako aj Petržalky či Bratislavy ako takej. Po zániku PKO vznikla otázka potreby takejto inštitúcie, aj funkčnej náplne. Navrhovaný objekt preto poskytuje kultúrne vyžitie v rámci kinosál, divadelnej sály a multifunkčnej sály, rovnako aj v rámci knižnice, galérie a je doplnením o funkcie reštaurácií a obchodov.“
Hotové riešenie architektúry bolo podľa autora determinované štyrmi sálami nachádzajúcimi sa na treťom nadzemnom podlaží. „Tieto sú konzolovo vysunuté nad podnož objektu, využívajúc sklon konzol k usadeniu divákov. Dve najväčšie sály sú radené v jednej línií v smere východ – západ a vytvárajú najväčšiu hmotu objektu, zakončenú šikmými konzolami na oboch svetových stranách. Dve menšie sály sú od tohto smeru vyosené na severnú a južnú svetovú stranu a rovnako ukončené šikmou konzolou.“ V popise projektu sa ďalej hovorí, že tento kompozične silný objem je usadený na podnož, ktorá je jednoduchším riešením vyrovnávajúcim prvkom a tektonicky objekt usádza k zemi. „Materiálovo sú tieto objemy obalené oceľovou konštrukciou nesúcou perforované oceľové plechy, ktorý objekt zjednocujú. Oceľ na fasáde dopĺňajú presklené plochy parteru a presklené časti vrchného podlažia, ktoré v oceľovom obklade vytvárajú akési diery a kompozične fasádu dotvárajú.“
V rámci projektu Virtuálne dunajské nábrežia študenti navrhovali okrem posterov a bežných fyzických modelov po prvý raz aj digitálne modely. Tie si je možné pozrieť pomocou špeciálnych okuliarov na virtuálnu realitu alebo sa dajú stiahnuť do mobilu v podobe aplikácie a na prehliadku použiť papierové virtuálne okuliare tzv. CardBoard.
Ďalší študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave riešili v rámci tohto projektu spôsob prezentácie lužných lesov, občiansku vybavenosť a zástavbu, navrhovali aj podobu napojenia Chorvátskeho ramena na hlavný tok Dunaja, čo bolo v minulosti realitou.
Projekt Virtuálne dunajské nábrežia sa zaoberá analýzou potenciálov vybratých častí dunajských nábreží,možnosťami ich využitia a prezentáciou verejnosti pomocou aplikácie pre mobilné zariadenia využívajúcej virtuálnu realitu za účelom vytvorenia diskusie o týchto hodnotných priestoroch v meste. Jednotlivé študentské tímy spracúvajú problematiku vybratých častí nábrežia Dunaja v Bratislave v rámci záverečných prác inžinierskeho štúdia.
Ďalšou z prác, ktorá bola predstavená v rámci tohto zaujímavého architektonického projektu, je Od Urban space po mokrade. 
Ústrednou myšlienkou riešenia je kontrast medzi urbanizovanou a prírode blízkou krajinou s tvorbou plynulého prechodu medzi nimi – od Urban Space po mokradné spoločenstvá podľa myšlienky prof. Petra Skleničku „Diverseisbeautiful“. „Ide o vzťah troch celkov, ktoré sú spoločne s Dunajom a jeho ramenami vo vzájomnej interakcii. Prvým celkom je ostrov Lido, ktorý symbolizuje mesto. Obsahuje pláže, objekt reštaurácie, sprístupnený kontakt s vodou, a teda priestor na voľno časové aktivity, spoločenské a kultúrne podujatia. Jeho protipólom je ostrov Soví les slúžiaci na extenzívnu krátkodobú rekreáciu pri zachovaní prírodného charakteru územia. Posúva sa hranica CHA Soví les, ktorá rozdeľuje ostrov na rekreačnú zónu lesoparkového charakteru a na chránené územie s náučným chodníkom doplnené o biocentrum v podobe mokrade,“ uvádza sa v prezentácii projektu. Autorkou je Ing. Michaela Rečková, vedúcou práce Ing. arch. Eva Putrová, PhD.
V rekreačnej časti dominuje objekt slúžiaci ako infocentrum s reštauráciou a letným kinom. Tretím celkom je nábrežná promenáda. „Hlavnou líniou je medzinárodná cyklistická trasa, ktorá je vedená v korune zemnej hrádze. V kontakte zo Starým mostom sa napája predĺžené Chorvátske rameno. Priestor nábrežia obsahuje centrálne námestie, pobytové trávnaté plochy, detské ihrisko, prístaviská pre člny a kanoe, riverpool, urbanspace a skatepark v priestoroch podmostia. Z pohľadu kompozičnej filozofie ide o príbeh dunajských živočíchov odohraný v pôdorysnom usporiadaní návrhu. Sú symbolom biodiverzity, ochrany a vzájomnej interakcie s okolitou flórou a zhmotnené do landartu v podobe mloka, vážky a čajky – tvoria spolu prirodzený potravinový reťazec, ktorý vykazuje vzájomnú energetickú závislosť.“
Táto diplomová práca je koncipovaná ako súbor analýz súčasného stavu, autorskej filozofie a jej aplikácie do krajinno-architektonického návrhu s ohľadom na protipovodňovú ochranu, kompozičné vzťahy, CHA Soví les a ÚPN-Z CMC Petržalka. „Zohľadňuje vegetačnú skladbu vo vzťahu k potenciálnej prirodzenej vegetácii s podporou tvrdého a mäkkého luhu na území Sovieho lesa či vizuálnu nadväznosť na Námestie M. R. Štefánika a na Bratislavský hrad. V rámci nej boli obyvatelia požiadaní o vyplnenie dotazníka s názvom Bratislavské ostrovy. Jedným z cieľov bolo pochopiť súčasné videnie, definovať problémy a idey Petržalčanov vo vzťahu k mestskej časti, ale taktiež získať informácie o postojoch k novému nábrežiu Dunaja,“ uvádza sa v jej popise.
Z hľadiska vegetačnej skladby je podľa autorky návrh rozdelený na zeleň lužného lesa (mäkký luh) so zástupcami v podobe Salixalba, Fraxinusexcelsior, Populusalba, Populusnigra, Populuscanescens; (tvrdý luh) Quercusrobur, Ulmuslaevis, Ulmuscarpinifolia, Alnusglutinosa, Crataegusmonogyna; ďalej na sukcesné spoločenstvá; verejnú zeleň areálu – parkovú / lesoparkovú; mokradné spoločenstvá; extenzívne zelené strechy; trvalkové záhony a taktiež plážovú úprava brehu v podobe trávnatých plôch. „Výsledkom práce je riešenie, ktoré rešpektuje ochranné funkcie územia, podporuje funkcie ekologické, ako aj kultúrno-spoločenské a rekreačné. Vytvára tak reprezentatívny priestor, ktorý slúži verejnosti. To všetko v objatí dvoch dominantných elementov – Dunaja a spoločenstva lužných lesov.“
Ako povedal vedúci projektu profesor Vladimír Šimkovič z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, téma Dunaj a Bratislava je už ich dlhodobou tradíciou, ale napriek tomu vždy láka objavovať jej nové dimenzie. „V predkladaných projektoch sme sa sústredili na jednu z možností, ktorá začala otázkou – prečo vlastne nie je Chorvátske rameno napojené (ako vždy bolo) na hlavný tok Dunaja a je slepo odrezané silnou v podstate diaľničnou komunikáciou? Po dlhých úvahách sme sa rozhodli túto cestu na akademickej pôde vyskúšať napriek nesúladu s platnou územnou dokumentáciu. Nevedeli sme, kam až môže viesť, ale výsledok nás prekvapil – napriek všetkým komplikáciám je to prvok, ktorý územie môže urobiť jedinečným a umožní mu nové impulzy v tvorbe priestoru.“
Myšlienka sa podľa neho ďalej rozvíjala v prepojení archaizujúceho prírodného motívu s výrazovými možnosťami dynamickej súčasnej architektúry a znovu sa výsledok ukázal ako ich prirodzené spojenie.
Pre lepšiu názornosť použili nové zobrazovacie technológie pomocou virtuálnej reality, aby bol zámer zreteľnejší aj pre laika a mohol tak ukázať svoje potenciálne priestorové kvality. „Možno hlavným motívom bola nostalgia nad stratou silného prírodného elementu v podobe romantického meandrovitého toku Dunaja, ktorý zmizol technickou reguláciou rieky v druhej polovici 19. storočia a neskôr v 20. storočí. Možno teraz nastáva čas na „reguláciu regulácie“ v podobe súčasných technických a ekologických zásahov na jeho čiastočné obnovenie podobne ako sa to deje inde na svete. Vyžaduje si to zmenu myšlienkového prístupu, na čo chcú predložené práce poukázať v najširšom zmysle.“
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Katalóg k projektu Virtuálne dunajské nábrežia
Foto: Katalóg k projektu Virtuálne dunajské nábrežia
Uverejnil: ZVČ