Najväčšia vodná priehrada na svete v Číne môže ovplyvniť rotáciu Zeme, čím by sa predĺžili dni.
Priehrada Tri rokliny. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: menabrea
Najväčší hydroelektrický projekt na svete, priehrada Tri rokliny, sa nachádza na rieke Jang-c’-ťiang v provincii Chu-pej v Číne. Jej výstavba trvala desaťročia a napriek jej neuveriteľnej kapacite na výrobu energie je opradená kontroverziami od zvýšeného rizika zosuvov pôdy až po vysídľovanie miestnych obyvateľov. Jedným z vážnejších problémov je taktiež potenciálna schopnosť priehrady zmeniť dĺžku našich dní.
Najväčší hydroelektrický projekt na svete
Jej výstavba nebola jednoduchá: s dĺžkou 2 335 metrov a s výškou 185 metrov bola dokončená v roku 2012 po takmer dvoch desaťročiach výstavby.
Priehrada Tri rokliny je užitočná z niekoľkých dôvodov. Vďaka nádržiam, ktoré dokážu pojať približne 10 biliónov galónov vody, vyrába dostatok elektriny na uspokojenie potrieb miliónov ľudí. Bola navrhnutá tak, aby zvýšila prepravnú kapacitu na rieke Jang-c’-ťiang a poskytla priestor na zadržiavanie povodňovej vody, čím sa znížil potenciál záplav po prúde. Rovina Jang-c’-ťiang historicky zápasila so záplavami. Napríklad v roku 1931 spôsobili záplavy smrť štyroch miliónov ľudí.
Čína vo všeobecnosti považuje tento rozsiahly hydroelektrický projekt za úspešný. Má najmodernejšie turbíny a smeruje k obmedzeniu emisií skleníkových plynov. Spôsobila však aj významné environmentálne, sociálne a ekologické zmeny, z ktorých niektoré vyvolali kontroverziu v Číne aj na celom svete. Na jednej strane si výstavba priehrady Tri rokliny vyžiadala vysídlenie obrovského počtu ľudí (zhruba 1,5 percenta populácie provincie Chu-pej). Na druhej strane odborníci vyjadrili obavy aj zo zvýšeného rizika zosuvov pôdy a ohrozenia okolitej voľne žijúcej zveri, najmä ohrozených druhov.
Voda tryskajúca z priehrady Tri rokliny na rieke Jang-c’-ťiang. Zdroj: iStock/stefanofiorentino
Priehrada môže zmeniť rotáciu aj tvar Zeme
Asi najzaujímavejším pôsobením priehrady Tri rokliny je jej potenciálna schopnosť zmeniť rotáciu Zeme. Táto téma bola po prvý raz nastolená v príspevku úradu NASA v roku 2005, kde geofyzik Benjamin Fong Chao upozornil na skutočnosť, že priehrada zadržiava dostatok vody na to, aby zmenila rozloženie hmotnosti Zeme. Ak vezmeme do úvahy, že rozloženie hmotnosti objektu ovplyvňuje jeho rýchlosť otáčania (princíp momentu zotrvačnosti), naznačuje to, že priehrada by mohla ovplyvniť aj rýchlosť otáčania Zeme.
Chao skutočne vypočítal, že vďaka svojej veľkosti by nádrž priehrady Tri rokliny mohla predĺžiť dĺžku dňa približne o 0,06 mikrosekundy. Okrem toho by sa Zem mohla v strede trochu zaobliť a na póloch mierne sploštiť. Aj keď sa tieto zmeny môžu zdať malé a nevýznamné, slúžia ako pripomienka, že ľudské inžinierstvo môže mať vplyv na celú planétu.
Inžinierstvo však nie je jediný faktor, ktorý môže ovplyvniť rotáciu Zeme. Vedci z úradu NASA už roky skúmajú, ako môžu aj prírodné katastrofy ovplyvniť rotáciu Zeme. Jedným zvlášť zaujímavým príkladom bol rok 2004, keď obrovská cunami a zemetrasenie zasiahli Indický oceán. Táto udalosť mala katastrofálne sociálne a environmentálne dôsledky, ale spôsobila aj rozsiahle pohyby tektonických dosiek. Podľa výskumu úradu NASA táto jediná extrémna poveternostná udalosť skrátila dĺžku dňa o 2,68 mikrosekundy. To je podstatne viac, ako by čínska priehrada predĺžila deň.
Zmena klímy je ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje rotáciu Zeme tým, že spôsobuje prerozdelenie jej hmoty. S rastúcimi globálnymi teplotami sa topia polárne ľadové čiapočky a stúpa hladina morí. Vplyvom toho sa v blízkosti rovníka hromadí čoraz väčší objem vody. To vedie k meniacemu sa rozloženiu hmoty, čo by teoreticky mohlo spomaliť rotáciu Zeme.
Video: Priehrada Tri rokliny: Táto priehrada ovplyvnila rotáciu Zeme. Zdroj: Youtube/Interesting Engineering
Časová odchýlka ohrozuje systémy GPS
Doteraz boli zmeny rotácie Zeme také malé, že sú nepostrehnuteľné a irelevantné pre každodenný život. Tak to však nemusí byť vždy. Odborníci už teraz hovoria o potrebe rekalibrácie mechanizmov merania času, ktoré sa používajú na ultrapresné merania, ako sú atómové hodiny. Hoci sa to môže zdať triviálne, kumulatívny účinok chýb v meraní času by mohol ovplyvniť moderné technológie, ako sú systémy GPS a satelitná komunikácia.
Niektorí vedci dokonca vyzvali na zavedenie „negatívnej prestupnej sekundy“ (t. j. minúty s 59 sekundami namiesto 60), ktorá by sa mala zaviesť v najbližších desaťročiach. Myšlienka je taká, že táto ďalšia sekunda by kompenzovala postupné a kumulatívne zmeny dĺžky dňa spôsobené prírodnými katastrofami alebo umelo vytvorených stavieb. Zatiaľ sa zdá, že priehrada Tri rokliny nemá významný vplyv na dĺžku nášho dňa. Slúži však ako pripomienka toho, ako ľudské inžinierstvo ovplyvňuje Zem.
Zdroj: Star Insider, The Farmingdale Observer
(LDS)
