Najväčším prínosom Jozefa Maximiliána Petzvala bolo vytvorenie portrétového a krajinkárskeho objektívu pre dagerotypiu, čo umožnilo skrátenie expozičného času z desiatok minút na niekoľko sekúnd. Petzval tiež prispel k rozvoju akustiky, balistiky, mechaniky a plavebných kanálov.
Jozef Maximilián Petzval (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky. Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti, po absolvovaní Institutum geometricum sa v roku 1828 zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu. V roku 1837 bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, kde prednášal 40 rokov matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Petzval je považovaný najmä za zakladateľa modernej fotografie – v roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu). Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzalovu lampu a zdokonalil mikroskop. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Petzalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
Pozrite si
Realizáciu tohto filmu umožnilo Občianske združenie priateľov dejín techniky a vynálezov z pozostalosti manželov Tabačikovcov. Francúzka Christiane a Slovák Vladimír Tabačik boli dlhoročnými profesormi na Univerzite Paula Valéryho v Montpellier vo Francúzsku. V Národnom centre pre vedecký výskum (CNRS) pôsobili v riadiacich funkciách v oblastiach fyziky a chémie.
