Tak znie názov projektu mladých šikovných stredoškolákov zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach – Viliama Podhajeckého a Richarda Maguľaka. Maturanti sa prihlásili v rámci Festivalu vedy a techniky do boja o postup na medzinárodnú súťaž v kategórií elektrina a mechanika. Odborná porota ich vybrala a tak pocestujú na súťaž CASTIC do Číny. Festival každoročne organizuje AMAVET, asociácia pre mládež, vedu a techniku.
Viliam a Richard študujú odbor sieťových technológií a programovania. Vo voľnom čase sa venujú, ako sami prezradili, zdokonaľovaniu osobných záujmov, napríklad tvorbe webových stránok. Medzi ich záľuby patrí šport – Viliam sa venuje basketbalu a plávaniu, medzi Richardove záľuby patrí floorball a hokej. V budúcnosti by chceli študovať vysoké školy technického smeru a venovať sa programovaniu a sieťovým technológiám. Šikovných mladých maturantov sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Richard, Viliam, vy ste vyvinuli rádiovo ovládané autíčko, prihlásili ste ho do súťaže a aj ste vyhrali. Ako by smi si ho mohli predstaviť?
RICHARD a VILIAM: Tak ako väčšina chlapcov, aj my sa zaujímame o autá. Od malička sme túžili po vlastnom aute presne podľa našich predstáv, a tak sme sa rozhodli vytvoriť si rádiovo riadené off-road auto, ktoré je možné s kúskom zručnosti upraviť podľa vlastných predstáv. Jednotlivé časti si v malom merítku dokáže človek vytvoriť sám doma. Stačí k tomu trocha šikovnosti a chuti a auto je na svete. Naše auto bolo prevažne vyrobené na 3D tlačiarni. Značná časť našej práce prebiehala za spolupráce s najmodernejšími softvérmi, či už na navrhnutie súčiastok a karosérie alebo aj na výrobu plošných spojov.
M. H.: Ako vyzerá rádiovo ovládané autíčko? Popíšte ho.
RICHARD a VILIAM: Naše auto vysiela na frekvencii 2,4 GHz a je postavené vo veľkostnom modely 1:18. Jedná sa o najmenšiu veľkosť modelov vo svete rádiovo riadených automobilov. Chassis zodpovedá tvarom reálnym automobilom. Pokiaľ by sa o naše inovácie a nápady zaujímala nejaká automobilka, bolo by ich možné priamo aplikovať vo zväčšenej verzii. V stredovej časti auta máme umiestnenú všetku elektroniku vrátane plošného spoja, motora, servo motorčekov a batérie. Z dôvodu zamedzenia pohybu daných súčiastok má každá z nich vlastné držiaky.
Na ochranu všetkých týchto súčiastok pri prípadnom náraze alebo prevrátení máme vyrobenú karosériu v tvare legendárneho a nezameniteľného Volkswagenu Beetle. S výrobou nám pomáhala Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach. Na počiatku sa z umelého dreva (drevná múčka a recyklovaný plast) vyfrézoval potrebný tvar a následne sa na to natiahol polymér Vivak (PET materiál) rozohriaty na 140 °C. Po orezaní a nafarbení sme osadili do karosérie svetlomety, ktoré sa automaticky zapnú, ak klesne hodnota osvetlenia pod 25 lux (tma). Len na vysvetlenie, VIVAK sú plastové dosky a fólie vyrobené z termoplastického polyetylentereftalát – glykolu „PET-G“. Kombinuje vynikajúce vlastnosti pre tepelné spracovanie a tvarovanie a taktiež aj skvelé mechanické vlastnosti. Vyznačuje sa dokonalou tvarovateľnosťou pri tepelnom spracovaní, čím umožňuje prácu na rôznych 3D projektoch s vynikajúcimi výsledkami. Umelé drevo je kompozitný materiál, ktorý vzniká spojením drevnej múčky s termoplastickými materiálmi a niektorými prídavnými látkami. Označuje sa taktiež ako wood-plastic composite (WPC).
 |
 |
M. H.: Na akom princípe funguje pohyb tohto auta?
RICHARD a VILIAM: Naše auto sa pohybuje vďaka jednosmernému motoru, ktorého smer a rýchlosť otáčania určujú ďalšie elektronické súčiastky (MOSFETy). Rotačný pohyb motora je prenášaný cez náš vytlačený prevodník. V ňom sú umiestnené 4 ozubené kolesá z našej školskej 3D tlačiarne. Jedná sa o jedinečný kúsok, ktorý je náročný na výrobu. Pohyb z neho je prenášaný do diferenciálov, ktoré sme si tiež vyrobili sami.
M. H.: Ako vidíte budúcnosť tohto princípu? Mohol by byť aplikovaný aj v iných prípadoch? Mohli by sme sa raz s takýmto autom stretnúť aj reálne na cestách?
RICHARD a VILIAM: Tento princíp je aplikovaný v praxi už nejaký čas, no väčšinou sa jedná o slabšie stroje, nakoľko by MOSFETy pri vysokovýkonných motoroch mali problém zvládnuť danú záťaž.
V našom projekte sme dokázali, že na 3D tlačiarni je možné vyrobiť aj funkčné časti slúžiace na prenos síl, akými sú ozubené kolieska. V praxi sa to dá uplatniť na mnohých miestach. Môže sa to využívať pri oprave zariadení. Keď sa zlomí nejaká súčiastka nemusíme to hneď vyhodiť. Taktiež na rôznych vesmírnych misiách, na ktorých by stačila 3D tlačiareň. Pokiaľ by potrebovali nejakú časť, ktorú nemajú so sebou, mohli by si ju v priebehu niekoľkých hodín vytlačiť.
M. H.: Držíme palce pri ďalšom vývoji tohto jedinečného kúsku. Ďakujem za rozhovor.
 |
 |
 |
 |
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Fotografie a rozhovor poskytli: Richard a Viliam